1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p) a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.
zmenil tak, že podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že skutkový stav tak, ako je zaznamenaný v administratívnom spise nie je sporným. Sporným bolo vyhodnotenie, či postup žalovaného v administratívnom konaní vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ je zaťažený jednak procesnou vadou konania a ak áno, či táto vada mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobkyňa 1/ tvrdila existenciu podstatného porušenia jej procesných práv tým, že stavebný úrad jej odňal možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania dňa 07.12.2012 v zastúpení advokátom, pretože napriek ospravedlneniu jej zástupcu T. R. dňa 06.12.2012 a žiadosti o odročenie ústneho pojednávania z dôvodu služobnej cesty v Bratislave, ústne pojednávanie stavebný úrad vykonal v jeho neprítomnosti. Prílohou žiadosti bolo udelenie plnomocenstva T. R.alobkyňou 1/ zo dňa 06.12.2012. T. R. je v udelenom plnomocenstve identifikovaný iba ako občan - fyzická osoba. Nejde o advokáta poskytujúceho právne služby. Vzhľadom na to ide o zastúpenie inou fyzickou sobou, bez preukazovania jej odbornej spôsobilosti. V zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 61/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov ide o „iného zástupcu“, ktorého si účastník konania zvolil. Žalobkyňa 1/ vychádza z právneho názoru, že bolo povinnosťou stavebného úradu za tejto procesnej situácie ústne pojednávanie odročiť a nariadiť nové ústne pojednávanie. Procesným postupom stavebného úradu v prvom stupni jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Senát najvyššieho súdu z obsahu administratívneho spisu ani z podaní žalobkyne 1/ a jej právneho zástupcu nezistil o aký druh kolízie úkonov jej zástupcu T. R. išlo. Žalobkyňa 1/ kolidujúci služobný úkon neopísala tak, aby bol dostatočne určitý a ani ho správnemu orgánu nepreukázala. Vec teda zostala iba v polohe nešpecifikovaného tvrdenia zástupcu žalobcu o kolidujúcom služobnom úkone v Bratislave. Kolidujúce úkony právneho zastúpenia sa vyskytujú bežne u advokátov, a to aj v súdnom konaní (ktoré je viac formalizované ako administratívne konanie a vo vzťahu k administratívnemu konaniu má postavenie a fortiori), pričom je ustálenou praxou, že advokát vždy existenciu kolidujúceho úkonu preukáže spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania tak, aby bolo možné vyhodnotiť jeho závažnosť vo vzťahu k závažnosti veci, ktorú sám prejednáva. Vznik kolízie v týchto prípadoch vyplýva z toho, že advokáti poskytujú zastupovanie viacerým klientom súčasne, čo je činnosť u nich predpokladaná. Ani vznik kolízie úkonov advokáta nepredstavuje zákonný nárok na odročenie pojednávania. Každá vec musí byť posúdená individuálne, ad hoc. Účelom všeobecného splnomocnenia nie je poskytovanie odbornej právnej pomoci, ale naopak, umožniť zastúpenie účastníkovi administratívneho konania, aby sa zúčastnil administratívnych úkonov v zastúpení, ak sa ich nemôže sám osobne zúčastniť. U všeobecného splnomocnenca je predpokladaná iba rovnaká spôsobilosť na právne úkony ako ju má zastúpený. V danom prípade ide o situáciu, keď fyzická osoba (tzv. všeobecný splnomocnenec) spolu so žiadosťou nepreukázal existenciu dôvodu pre odročenie pojednávania. Najvyšší súd konštatuje, že aplikácia zásady súčinnosti s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) musí byť v rovnováhe so zásadou dobrej verejnej správy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). Uskutočnenie vyvlastňovacieho pojednávania podľa § 112 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov je na súčinnosť zúčastnených osôb náročnou záležitosťou a vyžaduje procesnú disciplínu účastníkov. Zrušenie ústneho pojednávania vyžaduje opätovne dodržanie formalizovaného postupu vrátane zachovania lehôt na doručenie predvolaným osobám (najmenej 15 dní vopred). Preto odročenie prichádza do úvahy iba zo závažných dôvodov, ktorých existencia musí byť stavebnému úradu preukázaná. Žalobca 2/ podľa obsahu administratívneho spisu nebol účastníkom administratívneho konania, ani sa takejto účasti nedovolával. Žalobca 2/ nie je vlastníkom pozemku, ku ktorému sa dočasne obmedzovalo právo vyvlastnením. Vzhľadom na to by potenciálne mohol byť účastníkom konania iba na základe „tretej definície“ v § 14 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorej „účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak“. U tohto typu účastníka je však nevyhnutné, aby svoju účasť do administratívneho konania nahlásil a využil svoje právo v zmysle uvedenej definície a preukázal priame dotknutie na právach. Podľa obsahu administratívneho spisu v tomto konaní nebolo osvedčené, že by žalobca 2/ svoje právo využil. Marginálne v tejto veci súd uvádza, že vyvlastňovacia náhrada môže byť priznaná iba vlastníkovi, ktorého nehnuteľnosti sú predmetom vyvlastnenia. Vzhľadom na to po podrobnej analýze veci senát nemal osvedčené priame dotknutie žalobcu 2/ na právach. Totožnosť s vecou najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžp/8/2013 nebola zistená. V tejto časti sa senát stotožnil so stanoviskom žalovaného v odvolaní. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ ako neúspešným účastníkom v konaní nevznikol nárok na náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve upravuje vznik nároku na náhradu trov konania iba proti žalovanému správnu orgánu, nie proti žalobcom, ktorí podali žalobu a ňou disponujú. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.