1 písm. b/, c/, d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Y. Y. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 29. februára 2012, sp. zn. 3 T 37/2011, bol obvinený Y. Y. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. b/, c/, d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ v presne nezistenej dobe doviezol na územie Slovenskej republiky do mesta Košice celkom 13 172,02 g psychotropnej látky amfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky 30,64 %, z ktorej 3 680 g dňa
4 s použitím § 38 ods. 2 (§ 36 písm. j/, § 37 písm. h/), § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého ho
3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov. Nakoniec
1 písm. a/ Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia veci, a to karty s nemecky písaným textom, jednej 10 eurovej bankovky obsahujúcej stopy amfetamínu, revolveru zn. Nagant, model 1895, kaliber 7,62 mm a 21 ks nábojov zn. G.F.L Wadcuter, kaliber 32 (7,62 mm). Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 15. augusta 2012, sp. zn. 8 To 38/2012,
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obvinenému Y. Y. uložil
tých istých ustanovení úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace, pre jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a rovnako mu uložil trest prepadnutia vyššie uvedených vecí, pričom napadnutý rozsudok vo výroku o uložení ochranného opatrenia (ochranný dohľad) zostal nedotknutý. Proti tomuto rozsudku obvinený Y. Y. prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. R. M. podal 26. septembra 2013 na Okresný súd Košice I dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por., keďže
jeho názoru rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom a navyše je založené na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia a nesprávnom posúdení zisteného skutku. V odôvodnení podaného dovolania argumentoval v podstate tým, že - bola nesprávne stanovená hodnota omamných látok a tým aj nesprávne určená výška škody, keďže súd určil hodnotu amfetamínu na základe podobných drog, ktoré sú na slovenskom trhu dostupné. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 To 17/2013, z ktorého vyplýva pre orgány činné v trestnom konaní povinnosť, zisťovať najnižšiu cenu, za ktorú sa daný druh drogy predáva, pričom v tomto smere ponúkol svoj vlastný výpočet hodnoty drogy vo výške len 61 066,25,- Eur, ktorá nedosahuje sumu stanovenú
odseku 4 § 172 Tr. zák.; - podmienky pre trestné stíhanie boli vytvorené políciou, ktorá navodila situáciu, aby bol trestný čin spáchaný, rozšírený jeho rozsah, a v takom prípade pôjde o vybočenie hraníc a pravidiel, v ktorých sa trestné konanie realizuje. V dôsledku toho sú dôkazy takýmto spôsobom získané od počiatku nezákonné a v trestnom konaní nepoužiteľné - viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 52/
c/ Tr. por., keďže dôvody, ktoré v podanom dovolaní uviedol, nepovažoval za právne relevantné. Spisový materiál Okresného súdu Košice I, sp. zn. 3 T 37/2011, spolu s dovolaním obvineného Y. Y. bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený na rozhodnutie 9. januára 2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie obvineného Y. Y. a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Možnosti podania dovolania sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. V dovolaní sa musí dôvod dovolania
por. vždy uviesť. Vyplýva to z ustanovenia § 374 ods. 2 Tr. por. V posudzovanom prípade obvinený Y. Y. uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c/, g/, i/ Tr. por.
1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak - zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu; - rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom; - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho bolo posúdiť, či obvineným Y. Y. vznesené námietky napĺňajú ním uplatnené zákonom stanovené dovolacie dôvody. Pokiaľ ide o námietku obvineného Y. Y. v tej podobe, že agent I. U. ho iniciatívne naviedol na spáchanie trestnej činnosti, resp. že sa jednalo o policajnú provokáciu, s týmto názorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožnil. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že po tom, čo utajená osoba bola ustanovená za agenta, mala plniť úlohy v súvislosti s vykonaním predstieraného prevodu. Podstatu a povahu úloh, ktoré vyplývali agentovi I. U. z tohto postavenia, boli determinované obsahom príkazu, ktorý bol daný na vykonanie predmetného úkonu. Už z jeho povahy vyplýva, že v takomto prípade bol agent I. U. povinný nadviazať kontakt s obvineným, pretože bez nadviazania tohto kontaktu by bolo nemožné vykonať predstieraný prevod. Je len samozrejmé, že za existujúcej situácie nemohol nikto iný navodiť situáciu, len kupujúci v rámci predstieraného prevodu tým, že nadviaže kontakt s predávajúcim. Je potom samozrejmé, že to bol agent I. U., ktorý sa prvý s obvineným skontaktoval, ktorý aj prvý nastolil tému možnej kúpy omamných a psychotropných látok, pričom bolo na obvinenom Y. Y., aké zaujme v danej situácii stanovisko. Stanovisko obvineného Y. Y. ako obchodníka s omamnými a psychotropnými látkami bolo samozrejme pozitívne, keďže tento sám okamžite začal rozsiahlym spôsobom popisovať svoje možnosti distribuovať omamné a psychotropné látky, agentovi vysvetľoval rôzne spôsoby vykonávania tejto činnosti, popisoval aké omamné a psychotropné látky vie zabezpečiť, v akej kvalite, v akom množstve a cene, konkretizoval aj svoje zdroje a pod. Pokiaľ ide o názor obvineného Y. Y., že v posudzovanom prípade išlo o policajnú provokáciu riadenú a realizovanú prostredníctvom agenta vystupujúceho pod legendou I. U., keď „skutok mal umelo vytvorený dej a vznikol na základe činnosti orgánov činných v trestnom konaní prezentovanej konaním tohto agenta, ktorý vytvoril situáciu, pri ktorej obvinený zabezpečil a následne odovzdal agentovi dvakrát omamné a psychotropné látky a prevzal dohodnuté sumy“, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť nasledovné: V tejto otázke dovolací senát 5 Tdo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opäť poukazuje na kontinuitu svojej rozhodovacej činnosti v otázke posudzovania policajnej provokácie, keď už v korupčnej kauze týkajúcej sa bývalého sudcu Okresného súdu v Čadci (sp. zn. 1 Toš 8/2009) veľmi precízne rozlišoval medzi policajnou provokáciou a tzv. „skrytou reakciou polície“, pričom aj v tomto prípade už vychádzal z judikatúry jednak Európskeho súdu pre ľudské práva (jeho klasické rozhodnutie Teixeira de Castro proti Portugalsku) a jednak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
4 Tr. zák., teda vo veľkom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom, ktorý súdy aj za použitia zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) použili pri stanovení hodnoty omamnej látky - amfetamínu, ktorú obvinený Y. Y. neoprávnene doviezol, predal a prechovával. V tomto smere dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že záver o hodnote omamnej látky treba oprieť predovšetkým o množstvo omamnej alebo psychotropnej látky, s ktorou obvinený nakladal spôsobom predpokladaným v ustanovení § 172 ods. 1 Tr. zák., a to aj s ohľadom na jej druh a hlavne kvalitu. V neposlednom rade treba zohľadniť aj ďalšie okolnosti, za ktorých bol tento trestný čin spáchaný, teda najmä spôsob, akým obvinený s týmito omamnými alebo psychotropnými látkami nakladal, dobu, po ktorú tak robil, z počtu osôb, ktorým napríklad tieto zadovážil, predal alebo pre ne prechovával, z výšky peňažnej čiastky, ktorú za takto vyrobenú a distribuovanú látku utŕžil, resp. mohol utŕžiť, z okruhu osôb, pre ktoré táto látka bola určená, z intenzity ujmy, ktorá hrozila alebo skutočne nastala u konzumentov, prípadne i iné skutočnosti. V posudzovanej veci zo zabezpečených a vykonaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obvinený Y. Y. drogovú trestnú činnosť páchal dlhodobo takpovediac na remeselnom základe, pričom obchodoval s omamnými látkami v rozsahu, ktorý bol ustálený ako veľký, keďže išlo o také ich množstvo, ktorým sa dala pokryť populácia takpovediac celého košického kraja. Dovolací súd sa preto v tejto otázke v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou okresného a krajského súdu, a to aj pokiaľ ide o použitie zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obvineného - najnižšia cena, za ktorú sa daný druh drogy predáva na území Slovenskej republiky). Rozsah činu pri trestnom čine
zák. nie je závislý na postavení páchateľa ako výrobcu, predajcu, alebo na jeho zaradení v reťazci predaja omamnej látky a psychotropnej látky. Kvantifikácia rozsahu činu zodpovedá hodnote tejto látky pri predaji koncovým užívateľom (konzumentom). V tomto zmysle nemožno zohľadniť nižšiu cenu pri prvotnom zadovážení drogy od jej výrobcu sprostredkovateľským medzičlánkom až po jej finálnu dodávku konzumentovi. Rozsah činu určený vyššie uvedeným spôsobom sa vzťahuje na všetky formy aktívnej a pasívnej manipulácie s omamnou a psychotropnou látkou, ktoré sú uvedené v § 172 ods. 1 Tr. zák.
c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených skutočností a právnych záverov dospel k záveru, že je evidentné, že v trestnej veci obvineného Y. Y. dôvody dovolania upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. splnené nie sú, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Y. Y. uznesením odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.