1 a 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov na území Národného parku Malá Fatra v Prírodnej rezervácii Paráč s piatym stupňom ochrany v sume 15.320,- eur navrhovateľovi. Krajský súd postupujúc
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zamerajúc sa na námietky navrhovateľa obsiahnuté v jeho opravnom prostriedku. Spornou otázkou a dôvodom pre podanie opravného prostriedku navrhovateľom bola výška priznanej náhrady a spôsob jej určenia, osobitne znalecký posudok R. č. 7/2012, proti ktorému navrhovateľ predložil písomné vyjadrenie R. z
1 písm. b/ a f/ ZOPK do JPRL č. 127b v objeme cca 117 m3 a ktorý nepovolil výnimku z § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. d/ ZOPK pri súčasnom určení podmienok realizácie udelenej výnimky, bolo vydané len asi dva mesiace skôr,
navrhovateľa aplikovateľná len v prípadoch ťažby kalamitného dreva vo veľkom rozsahu (niekoľko hektárov), nie na objem, o ktorý sa jedná v tunajšej veci, kde sa náhrada priznáva za 443 m3 (cca 230 stromov). Rozhodnutie odporcu je
navrhovateľa v rozpore s čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v zmysle ktorých ak dôjde k zásahu do vlastníckych práv dotknutých subjektov, bolo by v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajina, ako aj s ústavou, ak by vlastníkovi, ktorý je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, právo na náhradu zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania sa v takomto prípade určovalo
kritérií, ktoré sa používajú na ocenenie veľkých niekoľko hektárových plôch. Navrhovateľ ďalej namietal aj pochybenie súdu zakladajúce porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy, t. j. práva na zákonného sudcu. Poukázal na to, že vec bola pôvodne pridelené do senátu predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej pod sp. zn. 20S/42/2012. Následne, bez toho, že by bol navrhovateľ nejako upovedomený o dôvodoch, bola vec preradená sudkyni JUDr. Jane Martinčekovej a bola jej pridelená sp. zn. 22Sp/29/2012. JUDr. Martinčeková nie je
navrhovateľa zákonnou sudkyňou v tejto veci. Odporca využil svoje právo a k odvolaniu navrhovateľa predložil svoje písomné vyjadrenie. Vo vzťahu k navrhovateľom namietanej metóde pre určenie ceny porastov požiadal odporca o stanovisko znalca Ing. Valacha, ktoré vo vyjadrení odcitoval. Znalec uviedol, že pri uplatnení náhrad
ZOPK a nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. sa vychádza z ceny dreva na pni, t. j. zo všeobecnej hodnoty lesného porastu v skutočnom veku. Táto hodnota sa vypočítava
vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., pričom na základe predchádzajúcej skúsenosti sa neadekvátnosť (nízka výška) náhrady dala predpokladať. V tunajšej veci bola nespracovaná ťažba určená povinným orgánom, preto mohol využiť stanovenie ceny dreva na pni inou objektívnejšou metódou za predpokladu dodržania určitých ekonomických zásad a princípov, s možnosťou použitia vstupných veličín už raz zistených v teréne. Z uvedeného dôvodu sa stanovila sortimentačná štruktúra nespracovanej hmoty Na základe vstupov (stredná hrúbka dreviny, podiel kvalitatívnych tried, podiel poškodených kmeňov) bol stanovený podiel akostných tried výrezov v percentách, ktorý po prenásobení 433 m3 reprezentuje sortimentačnú štruktúru daného množstva drevnej hmoty bez kôry so zákazom ťažby. Použité sortimentačná tabuľky sú oficiálny dokument v tejto oblasti, vypracovaný renomovanými odborníkmi slúžiaci vo výskume a praxi lesného hospodárstva. V texte tabuliek sa neuvádza ich použitie len za „akési veľké celky“, naopak z textu ich použitia na str. 1-12 jasne vyplýva, že sa použijú ako stromové závislosti od taxačných veličín stromu, resp. ako porastové, v závislosti od vstupných taxačných veličín porastu. Objem 433 m3 možno pokojne klasifikovať ako porast (
zásoby na 1 ha to reprezentuje porast o výmere cca 1,21 ha). Každá kvalitatívna trieda v sortimentačných tabuľkách má svoje parametre (znaky), ktoré určuje STN 480055 - kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny Poukázal na to, že v danej lokalite šiesteho vegetačného stupňa ochranného lesa vo veku 175 rokov je 100 % dosiahnutie len tohto uvedeného kritéria utópiou (naopak sortimentačná tabuľky zreálňujú zastúpenie kvalitatívnej triedy B1, s ohľadom na stav lesného porastu len na 4,5 % (naopak udávajú aj podiel akostnej triedy I - 2,3 %). Kritéria kvality na výrezy B1 sú náročné, pretože výrezy tejto triedy sú určené na: výrobu dýh lupa ním (tzv. lúpačka), preglejkových dosiek, zápalkárskych výrezov, výrezov na športové a iné potreby (zdravotníctvo) ako aj sudárske výrezy. Tento dôležitý fakt,
R., znalecký posudok R. úplne opomenul a naopak mylne zatriedil 433 m3 drevnej hmoty do kvalitatívnej triedy II (B1), a to bez ohľadu na fingovaný doklad od domnelého kupca. Zdôraznil, že takýto lapsus si znalec jednoducho nemôže dovoliť, pretože to odporuje §16 ods. 2 zákona o znalcoch. V ďalšom kroku Ing. Valachovič uplatnil pre kvalitatívne triedy odpovedajúce jednotkové ceny dreva z oficiálneho zdroja, ktorým je Lesnícky trhový informačný systém (LTIS) - priemerné ceny dodávok sortimentov surového dreva v neštátnych lesoch za
ustanovení tretej hlavy druhej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP). Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka výšky náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov
1 ZOPK na území Národného parku Malá Fatra v Prírodnej rezervácii Paráč s piatym stupňom ochrany
zákona, v katastrálnom území E. vo vlastníctve a v obhospodarovaní navrhovateľa, v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRĽ“) č. 127B v rozsahu zákazu spracovania vyvezenia 433 m3 kalamitného dreva na základe rozhodnutia KÚŽP č. 2010/00097/Tru z 26. apríla 2010 a na základe kontrolného znaleckého posudku č. 7/2012, vypracovaného znalcom v odbore Lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov R.. Náhradu odporca priznal vo výške 15.320,- eur, zatiaľ čo navrhovateľ žiadal priznanie náhrady v sume 46.005,- eur na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom v odbore lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov R.. V konaní o náhrade odporca, s poukazom na to, že ide o odbornú otázku, poveril znalca R. vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Postupoval tak s ohľadom na vyjadrenie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy NP Malá Fatra, v zmysle ktorého znalec R. „použil jednoznačne nesprávne vstupné údaje pre výpočet“ náhrady, pričom reálna ujma sa pohybuje niekde na úrovni 50 % ujmy
znaleckého posudku R.. Lesné pozemky, o ktorých obhospodarovanie ide, sa nachádzajú v území Prírodnej rezervácie Paráč, kde platí 5. stupeň ochrany, t. j. obmedzenia uvedené v § 16 ZOPK.
1 ZOPK vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto území a na pozemkoch vo vlastníctve štátu.
1 ZOPK na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správneho poriadku), (ďalej len „správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
správneho poraidku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (odsek 1). Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (odsek 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (odsek 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (odsek 4). Správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (odsek 5). Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať (odsek 6).
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Proces hodnotenia dôkazov predstavuje dôležitú súčasť rozhodovacieho procesu v správnom konaní. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, t. j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné. Dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Ak správny orgán vyradí určitý dôkaz ako bezvýznamný, už sa týmto dôkazom ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t. j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom, alebo o dôkazy nezákonné. Na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno prihliadnuť. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé a ktoré pravdivé nie sú (bližšie pozri aj ZSP 3/2007, s. 113). Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Ako bolo uvedené vyššie, jedným z kľúčových problémov v prejednávanej veci je existencia rozporu dvoch znaleckých posudkov vypracovaných za účelom vyčíslenia náhrady
1 ZOPK. Zjavný rozpor medzi závermi znalcov sa odporca pokúšal odstrániť jednak cestou vzájomných stanovísk a vyjadrení znalcov, ako aj získaním vyjadrení, resp. odporúčaní Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správu Národného parku Malá Fatra. Toto osebe však nestačí, pretože ide z hľadiska správneho konania len o ďalšie získavanie podkladov pre rozhodnutie, ktoré samé podliehajú hodnotiacemu procesu. Najvyšší súd nemohol nechať bez povšimnutia, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo svojej súčasnej podobe necháva veľa priestoru na pochybnosti o správnosti určenej náhrady. Vyvoláva dojem, že odporca bez ďalšieho odmietol listiny, vyjadrenia a námietky navrhovateľa len na základe odporúčania Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Malá Fatra, respektíve, že len urobil matematické porovnanie názorov na výšku náhrady vyslovených v konaní a vybral to s početnejším zastúpením. Fakticky tak preniesol výlučné právo a povinnosť hodnotiť dôkazy na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Správu Národného parku Malá Fatra. Štátna ochrany prírody Slovenskej republiky je osobitnou odbornou organizáciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky s celoslovenskou pôsobnosťou, zameranou najmä na zabezpečovanie úloh na úseku ochrany prírody a krajiny vrátane správy jaskýň
ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a na úseku ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi
ustanovení zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd nespochybňuje odbornosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Malá Fatra, avšak zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva záväznosť jej stanovísk a odporúčaní pre odporcu v konaní o náradách
Preto v rámci tohto správneho konania nemožno jej stanovisku alebo odporúčaniu pripisovať väčšiu dôkaznú silu než akejkoľvek inej listine predloženej v konaní, či už účastníkom konania, alebo odporcom. Riadne sa vysporiadať s oboma znaleckými posudkami a aj s ďalšími vyjadreniami, respektíve odporúčaniami, ako dôkaznými prostriedkami a odstrániť vzniknutý rozpor, osobitne s ohľadom na markantný rozdiel náhrad vyčíslených v posudkoch je povinnosťou, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne odporca. Odporúčanie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Malá Fatra, ku ktorému sa priklonil, je len ďalším dôkazným prostriedkom. Preto, pokiaľ aj mal odporca tam vyslovený názor za smerodajný, bol stále povinný uviesť odporúčanie do vzťahu k obom znaleckým posudkom. Odporca sa nikde v rozhodnutí nevysporiadal s námietkami navrhovateľa voči tomuto posudku, keď v zásade túto svoju povinnosť a zodpovednosť preniesol na samého znalca R., prípadne na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Správu Národného parku Malá Fatra. Neuviedol, prečo znalecký posudok vypracovaný R. mal za hodnovernejší než posudok R., prečo je možné cenu v ňom uvedenú považovať za „reálnejšiu“, ani ako dospel k záveru, že znalecký posudok predložený navrhovateľom „vychádza z jednoznačne nesprávnych vstupných údajov pre výpočet náhrady za obmedzenie v zmysle žiadosti navrhovateľa (navrhovateľa v tunajšom konaní - pozn.)“. Krajský súd sa vo svojom rozsudku zameral len na vyhodnotenie námietok navrhovateľa proti znaleckému posudku R., ktorý vyhodnotil ako logicky koherentný. Na základe toho ustálil tiež zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako celku a neskúmal existenciu vád konania, majúcich za následok také porušenie práv účastníka správneho konania, pre ktoré rozhodnutie nemožno považovať za zákonné. Opomenul však skutočnosť, že sama skutočnosť, že znalecký posudok nevykazuje vady v logike a zákonnosti zistenia podkladov negarantuje zákonnosť rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané. Absencia zjavných vád jedného znaleckého posudku najmä nezakladá vadnosť, respektíve nepoužiteľnosť druhého znaleckého posudku. Rovnako sa najvyšší súd nemôže celkom stotožniť s právnym názorom krajského súdu o nedôvodnosti námietok navrhovateľa. Osobitne dáva do pozornosti záver vo vzťahu k vykonanému obchodu - predaju dreviny vyťaženej na základe udelenej výnimky za cenu 125 eur/ m3 (faktúra z 22. júna 2010, č. 62010). Krajský súd uzavrel, že keďže išlo o jeden, navyše ojedinelý obchod s drevinou za túto cenu, priklonenie sa k tejto sume ako určujúcej pre náhradu
Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že predložená faktúra č. 62010 je riadnym dôkazným prostriedkom a odporca mal povinnosť sa s ňou vysporiadať v súlade s § 34 správneho poriadku. V prípade, že mal za to, že ide o fiktívny obchod, ako vyslovil R., alebo že je tu iný dôvod, prečo na faktúru neprihliadať, mal povinnosť túto svoju úvahu odôvodniť. V prípade pochybností mal možnosť vyžiadať si od navrhovateľa ďalší doklad o uskutočnení obchodu (zmluvu, ak bola uzavretá písomne, výpis z účtu alebo iný doklad o priajtí platby, výsluch kupujúceho, resp. jeho zodpovedného zamestnanca). Pokiaľ odporca toto neurobil, nemožno námietku navrhovateľa uplatnenú v opravnom prostriedku vyhodnotiť ako neopodstatnenú. Na margo neexistencie povinnosti znalca R. vysporiadať sa so správnosťou znaleckého posudku R., vrátane použitých podkladov a metód, najvyšší súd poznamenáva nasledovné. Krajský súd správne skonštatoval, že R. nie je subjektom oprávneným a povinným robiť takéto vyhodnotenie ďalšieho posudku v konaní. Je to totiž povinnosť odporcu, ktorý ju však preniesol na R. a Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Správu Národného parku Malá Fatra, ako vyplýva aj zo skutočnosti, kedy jeho vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa pozostáva z vyjadrenia R.. Hrubé porušenie povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť a s tým súvisiace porušenie práva na spravodlivé konanie navrhovateľa ako účastníka správneho konania vedeného odporcom má za následok neudržateľnosť vlastného napadntuého rozhodnutia. Ako vyplýva z uvedeného, najvyšší súd nemôže podporiť právny záver krajského súdu, a preto vyhovuje odvolaniu navrhovateľa a mení rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP). V novom konaní odporca znovu vyhodnotí doteraz predložené listiny a tvrdenia, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ako aj odstráni rozpory týkajúce sa navrhovanej výšky náhrady
predložených posudkov a odporúčaní, a vysporiada sa s námietkami navrhovateľa vrátane a osobitne s tými voči posudku R.. Následne rozhodne o výške náhrady, ktorú presvedčivo odôvodní, najmä uvedie, ktoré z predložených dôkazov mal za rozhodujúce a prečo im pripísal väčšiu váhu než iným. Vo vzťahu k námietke nezákonného sudcu najvyšší súd poukazuje na č. l. 13 súdneho spisu sp. zn. 22Sp/29/2012, na ktorom sa nachádza interný prípis sudkyne JUDr. Eriky Čanádyovej z 21. júna 2012 adresovaný podpredsedníčke krajského súdu. Obsahom prípisu je oznámenie o nesprávnom zápise napadnutého opravného prostriedku navrhovateľa do registra „S“ odôvodnené poukazom na § 61 ods. 9 ZOPK, v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu rozhoduje súd, a to v konaní
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Tieto veci sú v zmysle v tom čase aktuálneho rozvrhu práce prejednávané v registri „Sp“.
časti II, podčasti 1.1 Súdne registre prvostupňovej agendy, bodu B Súdny register vecí správneho súdnictva Rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline platného v čase vydania opatrenia podpredsedníčky krajského súdu z 09. júla 2012 do súdneho registra „S“ sa zapisujú senátne veci týkajúce sa preskúmania rozhodnutí orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a záujmovej samosprávy, ďalších právnických osôb, ak im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb (bod 1). Do súdneho registra „Sp“ sa zapisujú samosudcovské veci, okrem vecí zapisovaných do súdneho registra „Sd“, týkajúce sa správneho súdnictva, vrátane návrhov
Tu prejednávaná vec je vecou prejednávanou
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - preskúmava sa neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu na základe opravného prostriedku (§ 61 ods. 9 ZOPK, § 250l ods. 1 OSP).
OSP pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak (odsek 1). Samosudca koná a rozhoduje: a/ na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy
tretej hlavy a vo veciach
šiestej hlavy tejto časti, b/ vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy, c/ vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon (odsek 2). Preto, pokiaľ bola vec v podateľni zaradená do registra „S“ (senátna vec), bola tak zapísaná nesprávne a bol na mieste postup „inakom“, kedy vec bola opätovne predložená elektronickej podateľni na priradenie zákonnému sudcovi (samosudcovi) v registri „Sp“. Novo určenej sudkyni vo veci bola vec priradená v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a aj ústavou. Právo navrhovateľa na zákonného sudcu nebolo porušené. O náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP, v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom v sume 629,69 eura, ktorá suma z náhrady trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd, zastupovanie na krajskom súde
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.