8. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ bol výzvou zo dňa 06.03.2013 vyzvaný, aby v lehote 15 dní ods. doručenia výzvy predložil súdu splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní, nakoľko navrhovateľ musí byť zastúpený advokátom. Zároveň súd navrhovateľa poučil o následkoch nedoručenia splnomocnenia. Uvedená výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 14.03.2013, avšak navrhovateľ súdu požadovanú plnú moc nepredložil. Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že predtým, ako bolo predmetné uznesenie doručené právnemu zástupcovi žalobcu, zaslal na krajský súd plnomocenstvo. Nedostatok procesnej podmienky povinného zastúpenia tak bol odstránený. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm.
1 O. s. p. a § 250t ods. 7 O. s. p. odmietol. Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O. s. p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
1 O. s. p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.