ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľa tak, že: 1/ navrhovateľovi priznal právo na náhradu za pozemok, ktorý prešiel do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby
1 písm. o/ zákona v k.ú. L. z vlastníctva jeho právnej predchodkyne S. H., rod. O., a to PKN protokol 3481, PKN parc.č. 764, vo výmere 3194m2, roľa, v podiele 1, (v súčasnosti vedené ako CKN č. 7586 na LV č. XXXX, CKN č. 7581 na LV č. XXXX, CKN č. 7333, č. 7583/1 a č. 7583/2 na LV č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria), z dôvodu, že vlastníctvo k uvedeným pozemkom
1 zákona nemožno vrátiť, lebo pozemky sú vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby okrem povinnej osoby (písm. a/), resp. že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; podiel pre navrhovateľa bol určený ako 1/12 k celku; 2/
2 zákona navrhovateľovi nenavrátil vlastníctvo ani nepriznal právo na náhradu za PKN parc. č. 765, PKN protokol č. 392/11, druh pozemku roľa, v k.ú. L., pretože v čase prechodu vlastníctva právna predchodkyňa navrhovateľa S. H. nebola vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi ani účastníkom konania ich náhradu nepriznal. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo dostatočne odôvodnené a odporca sa riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku k námietke navrhovateľa, že vo vzťahu k PKN parc. č. 764 zapísanej vo vložke č. 3841 k.ú. L. vo vyvlastňovacej výmere 3194 m2 správny orgán nestanovil správny podiel náhrady vo výške 1/12, uviedol, že správny orgán v danom prípade vychádzal správne z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c/ zákona.
krajského súdu bolo nesporné, že reštitučný nárok vo vzťahu k PKN parc. č. 764 a č. 765 si uplatnil navrhovateľ ako jediný z detí po pôvodnej vlastníčke S. H.. Z dedičského rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č. k. D 369/01, Dnot 119/01, zo dňa 14.12.2004 vyplynulo, že vlastníčka zomrela 29.11.1981 ako vdova, mala šesť detí a navrhovateľ z PKN parc. č. 764 dedením nadobudol podiel 6/12-in. Podiel po pôvodnej vlastníčke bol vypočítaný ako 1 PKN parc. č. 764, na ktorý mal navrhovateľ nárok v podiele 1/12, pretože túto rozlohu pozemku bolo potrebné rozdeliť medzi 6 detí po pôvodnej vlastníčke, čo predstavuje 1/12-ina. V konaní bolo preukázané, že predmetná PKN parcela prešla na štát
o/ zákona, vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu č. k. 23Sp/61/2008 zo dňa 24.11.2008 v spojení s rozhodnutím NS SR č. k. 6Sžo/128/2010 zo dňa 30.3.2011, a to prevzatím nehnuteľností bez právneho dôvodu. Krajský súd uviedol, že pokiaľ pozemok PKN parc. č. 764 prešiel v rozhodnom období na štát cez § 3 písm. o/ zákona, tak tento už nemohol byť predmetom dedenia po S. H.. K prededeniu tohto pozemku v rámci dedičského konania došlo chybne. V danom prípade by teda nastala situácia, že navrhovateľ má predmetný pozemok v 1 zapísaný titulom dedenia (uznesenie OS v Liptovskom Mikuláši č. k. D 369/01) a ešte navrhovateľ žiada daný pozemok cez reštitučný zákon, aj keď v danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľ mal právo na náhradu, nakoľko pozemok bol zastavaný, resp. je vo vlastníctve fyzickej osoby s poukazom na § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona. Krajský súd poukázal v súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k nesprávne priznanej výške podielu náhrady za pozemok PKN č. 764 na to, že reštitučný zákon nemá ustanovenie obdobné § 21 zákona č. 229/1991 Zb.,
ktorého, ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá. Z tohto dôvodu správny orgán postupoval správne, keď v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ zákona priznal navrhovateľovi náhradu za pozemok PKN č. 764 (podiel pôvodnej vlastníčky 1), podiel vo vzťahu k navrhovateľovi 1/12-ina. Krajský súd k druhej námietke navrhovateľa vo vzťahu k pozemku PKN parc. č. 765 z PKN vložky č. 392/11 o výmere 3240 m2 uviedol, že aj v tomto smere sa stotožnil s vysloveným názorom správneho orgánu,
ktorého v konaní nebolo preukázané, že S. H. bola v čase vyvlastňovacieho konania a aj vydania rozhodnutia zo dňa 5.6.1967 vlastníčkou predmetnej parcely v celosti, i keď takto bola uvedená vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Krajský súd poukázal na to, že v PKN vložke č. 392/11, PKN parc. č. 765 bolo uvedené v zápise pre vlastníka Mesto Ružomberok. Ani
názoru súdu nebolo preukázané, že vlastníctvo k tejto PKN parcele na S. H. do roku 1967 prešlo.
krajského súdu je pravdou, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. 330-181/1967 z 5.6.1967 na strane 2 bolo uvedené, že vlastnícke právo S. H. bolo dané na základe dlhotrvajúceho úžitku držby a náhradného vlastníctva za zabratý pozemok „Hore pod potočkom” pri tehelni Ružomberok, avšak tieto skutočnosti z vykonaného správneho dokazovania neboli preukázané a nebolo ani preukázané, že v súlade s platnými predpismi účinnými do roku 1967 skutočne nadobudla S. H. vlastníctvo k PKN parc. č. 765 zapísanej v PKN vložke č. 392/11 k.ú. L.. Nebolo preukázané, že vo vzťahu k vyvlastnenej výmere 1011 m2 bola S. H. vlastníčkou vtedy EN parcely č. 1300. Tieto skutočnosti nevyplynuli zo zápisu v pozemkovej knihe, v ktorej boli zápisy vedené do 1.4.1964, ale nevyplynuli ani z iných listinných dokladov. Krajský súd dal za pravdu navrhovateľovi, že počas platnosti a účinnosti Stredného občianskeho zákonníka (č. 141/1950 Sb.) prestal platiť princíp konštitutívnosti a teda zápisy v pozemkovej knihe mali len deklaratórnu povahu. Navrhovateľ však tvrdil, že predmetná PKN parc. č. 765 mala prejsť na pôvodnú vlastníčku S. H. tzv. neevidovanou zámennou zmluvou. Túto zámennú zmluvu však doposiaľ správnemu orgánu navrhovateľ nepredložil, dokonca na pojednávaní pred súdom tvrdil, že takáto ani neexistovala.
názoru súdu pokiaľ by aj nebol prevod zámennej zmluvy týkajúci sa nehnuteľnosti zapísaný v pozemkovej knihe a pokiaľ by zámenná zmluva existovala a bola by správnemu orgánu preukázaná, tak by správny orgán na ňu musel prihliadnuť. V danom prípade žiadna takáto zmluva nebola správnemu orgánu predložená a ani inak nebolo preukázané nadobudnutie vlastníctva k PKN parc. č. 765 S. H.
platných právnych predpisov nadobúdania vlastníckeho práva do roku 1967. Z tohto dôvodu správny orgán aj v tejto časti výroku rozhodnutia rozhodol
názoru krajského súdu zákonne a správne. K zamietnutiu návrhu na vykonanie dokazovania vypočutím svedkov vo vzťahu k PKN parc. č. 765 v rámci konania pred súdom, súd takýto dôkaz považoval za bezpredmetný, vzhľadom k tomu, že sa jednalo o osoby, ktoré v rámci správneho konania podali k veci čestné prehlásenia, z ktorých vyplynul len záver o užívaní tohto pozemku, čo nakoniec v konaní sporné ani nebolo. II Odvolanie navrhovateľa/ stanovisko odporcu a účastníkov 1/ až 3/ A/ Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie žiadajúc jeho zmenu a zrušenie rozhodnutia odporcu. Navrhovateľ trval na tom, že priznaný podiel 1/12-iny nebol správny a tvrdil, že správne mu mal byť priznaný podiel 1, nakoľko taký podiel patril jeho matke. Vyjadril názor, že nebolo úmyslom zákonodarcu ukracovať oprávnené osoby o vydávaný podiel a úmyselne ho zmenšovať a odporca pochybil, keď jedinému navrhovateľovi priznal len náhradu za 1/12-inu pozemku. Uviedol, že v zmysle dedičského rozhodnutia D 369/01, Dnot 119/01 bol určený za jediného dediča podielu vedeného v PKN vložke č. 3841, parc. č. 764, roľa, o výmere 950 š.s. v KN 3194 m2, ktoré boli vyvlastnené GP 72/92 J+P, rozhodnutím č. 330-181/1967, PVZ 396/92, zvyšok neidentický, navrhovateľ a to v podiele 6/12-in. Nakoľko zvyšok tejto parcely bol neidentický, bolo nutné túto parcelu prejednať do dedičstva navrhovateľovi v podiele, aký mala jeho matka S. H.. Navrhovateľ zdôraznil, že odporca v priebehu správneho konania dostatočne neuvedomil, že zákon č. 503/2003 Z.z., ako to vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu, je iba pokračovaním zákona o pôde č. 229/1991 Zb. Ďalej navrhovateľ uviedol, že pri vymedzení nehnuteľného majetku, ktorý podlieha reštitúcii, bolo potrebné vychádzať zo vzájomného vzťahu § 1 ods. l, § 4 ods. l a § 30 zákona o pôde, resp. zákona č. 503/2003 Z.z. Postupom odporcu ako i krajského súdu bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach a bolo zasiahnuté do jeho základných ľudských práv. Výklad ustanovení § 2 a § 3 zákona, aký zvolili v posudzovanej veci pozemkový úrad a krajský súd, bol v príkrom rozpore s ústavne konformným výkladom na tak citlivú problematiku, akou je nesporne problematika reštitučných konaní. Ich výklad považoval navrhovateľ za rozporný s právom na spravodlivý proces v zmysle č. 46 ods. l Ústavy SR a čl. 6 ods. l Dohovoru. Vo vzťahu k časti rozhodnutia odporcu o nepriznaní práva na náhradu a nevrátení vlastníctva k PKN parc. č. 765, protokol č. 392/11, druh pozemku roľa, v k.ú. L., namietal navrhovateľ nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdil, že nebolo pochybné, že v PKN vložke 392/11 bola v časti A zapísaná parcela 765 o výmere 900 štvorcových siah, ktorá bola v časti B pod číslom 1 zapísaná na Mesto Ružomberok v celosti č.d.1992 zo dňa 25.10.1939. Takisto bola zapísaná v PKN vložke 2211 parcela 4068/b „Hore za potočkom“ vo výmere 300 štvorcových siah a tiež parcela 4433 roľa „Na Skalách“ vo výmere 600 štvorcových siah, vo vlastníctve S. H., rod. O., v oboch parcelách v celosti. Obe parcely nadobudla na základe č.d. 100/50 zmluvy zo dňa 16.12.1949 - darovacia zmluva s vecným bremenom a to doživotným užívaním týchto nehnuteľností matkou S. H. a to W. E., rod. X.. Čestným vyhlásením pani T.B., rod. H., vyhlásila svoju vedomosť o skutočnosti zámeny užívania parciel a to, že matka S. H., W. E., rod. X., súhlasila so zámenou nehnuteľností - zem pri tehelni- parc. č. 4068/b, ktorú mala ona vo vlastníctve a zmluvou z 16.12.1949 - č.d. 100/50 ju darovala svojej dcére S. H., s tým, že ona ju doživotne mala právo užívať. Zomrela v roku 1957 (
doplnenia odvolania navrhovateľom bol rok úmrtia 1956, pozn. odvolacieho súdu). W. E. súhlasila so zámenou tejto nehnuteľnosti za parcelu, ktorú vlastnilo Mesto Ružomberok a to za parcelu nachádzajúcu sa v časti Hrabovo, parc. č.
zákona č. 293/1992 Zb. - podalo návrh na zápis vlastníckeho práva záznamom na Okresný úrad v Ružomberku, katastrálny odbor. V tejto listine Mesto Ružomberok nadobúda vlastníctvo i k parcele dovtedy zapísanej v PKN vl. č. 2211, parc. č. 4068/b v celosti, patriacej S. H. a to z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti sa využívajú ako skládka TKO od roku 1975 a sú nepretržite a dobromyseľne v držbe Mesta Ružomberok. Zo strany pôvodných vlastníkov neboli dané voči tejto oprávnenej držbe žiadne námietky, a to z toho dôvodu, že S. H. užívala už od roku 1952 ako výmenu za tieto zeme pri Tehelni PKN parcelu 765, ktorú v tej dobe vlastnilo mesto Ružomberok. Právnym dôvodom užívania parciel 764, 765 bola neevidovaná zámenná zmluva medzi Mestom Ružomberok a S. H., ktorá následne až do doby platnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia z 5.6.1967 tieto parcely dobromyseľne a neprerušene užívala. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie č.Výst.:330-181/1967 z 5.6.1967 a vydal ho oprávnený správny orgán, tak toto rozhodnutie je nutné považovať za správne; účastníčkou tohto správneho konania bola S. H. a na základe tohto rozhodnutia došlo k prechodu vlastníctva k uvedeným parcelám 764, 765 v prospech BZ VIL, n.p. Ružomberok. Náhradu za vyvlastnené pozemky S. H. nikdy neprevzala a túto skutočnosť má potvrdzovať i zápisnica spísaná na MsNV 14.2.1967, resp. 21.2.1967. Teda u oboch pozemkoch došlo
l písm. m/ zákona k vyvlastneniu bez vyplatenia náhrady a preto je
1 navrhovateľ oprávnenou osobou, ktorej sa malo navrátiť vlastníctvo k pozemku. Taktiež poukázal na identifikáciu parciel zo dňa 20.7.2004, ktorú vyhotovila Správa katastra Ružomberok č.j. 246/03, kde je uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie Výs.330-181/1967 z 5.6.1967 spolu s GP 72/92 J+P a výmere vyvlastnenej parcely role PKN 765, 1011m2. Navrhovateľ trval na tom, že S. H. bola vlastníčkou a užívateľkou parcely 765 vedenej v PKN vložke 392/11 v k.ú. L. v celosti a jej vlastníctvo prešlo v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
l písm. o/ zákona. Dodal, že vyvlastňovacie rozhodnutie má určenú doložku právoplatnosti 24.8.1992, po 25 rokoch, ale štát prostredníctvom svojich štátnych podnikov pozemky parcely pkn 764, 765 od pôvodnej vlastníčky prevzal, zastaval svojimi stavbami, následne ich aj užíval a preto žiadal o náhradu i za tento pozemok. Navrhovateľ svoje odvolanie doplnil rozsiahlym podaním zo dňa 12.4.2013, v ktorom podrobne popisoval okolnosti okolo prevodov sporných pozemkov a uviedol viaceré svoje názory a dohady. B/ Odporca ani účastníci konania 1/ až 3/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili. III Rozhodnutie a postup správneho orgánu Navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok
zákona dňa 28.12.2004 ako potomok S. H., rod. O. (matka navrhovateľa) - pôvodnej vlastníčky nehnuteľností v k.ú. L., PKN parc. č. 764, vo výmere 3194m2, roľa, v podiele 6/12 a PKN parc. č. 765, PKN protokol č. 392/11, roľa, v celosti. V žiadosti navrhovateľ uviedol, že reštitučný titul spadá pod § 3 ods. 1 písm. m/ zákona. V tomto konaní preskúmavané rozhodnutie bolo vydané po tom, čo boli skoršie rozhodnutia odporcu zrušené a vrátené na nové konanie a to najprv rozhodnutie č. 2R 24-2006/00136-13N zo dňa 20.9.2006 zrušené rozsudkom krajského súdu č. k. 25Sp/23/2006-51 zo dňa 29.1.2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/50/2007 zo dňa 18.12.2007 a po ňom v novom konaní vydané ďalšie rozhodnutie č. 2R 5-2008/00053-13N zo dňa 9.6.2008, opätovne zrušené a vrátené odporcovi na nové konanie rozsudkom krajského súdu č. k. 23Sp/61/2008-59 zo dňa 24.11.2008, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/128/2010 zo dňa 30.3.2011. Odporca v rozhodnutí konštatoval, že z dokazovania vykonaného a doplneného v intenciách vyššie uvedených súdnych rozhodnutí mal preukázané, že S. H., ktorá zomrela dňa 29.11.1981, bola vlastníčkou PKN parc. č. 764 v 1.
uznesenia Okresného súdu Liptovskom Mikuláši v dedičskej veci D 369/01, Dnot. 119/01 po poručiteľke S. H., rod. O. boli zistení jej dedičia a to deti T., V., J., S., F. a L.. Navrhovateľ bol teda len jednou z oprávnených osôb vzhľadom k ustanoveniub§ 2 ods. 2 zákona. Pôvodná PKN parc. č. 764 bola v časti identifikovaná na stav KN a zapísaná na LV č. XXXX - fyzické osoby JUDr. G. a manželka R., RNDr., na LV č. XXXX vo vlastníctve Mesta Ružomberok, ktoré v zmysle ustanovenia § 4 nie je povinnou osobou a na LV č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Obvodného úradu v Žiline ako parcela KN č. 7586 - druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria. Preto navrhovateľovi nebolo možné vrátiť vlastnícke právo, ale bude mu poskytnutá náhrada. Odporca v odôvodnení ďalej uviedol, že z rozhodnutia MNV - odbor výstavby a vodného hospodárstva v Ružomberku vydaného dňa 5.6.1967 pod číslom Výst. 330-181/1967, vyplynulo, že ním boli vyvlastnené pozemky
geometrického plánu vyhotoveného Ústavom geodézie a kartografie v Žiline, pracovnou skupinou v Ružomberku dňa 3.5.1965 pod číslom 915-020-5. V rozhodnutí bola uvedená 2 krát parcela č. 763 z PKN protokolu č. 4433, avšak z ostatných dôkazov vyplynulo, že došlo k chybe v písaní, čo bolo aj opravené na parcelu č. 764 z PKN protokolu č. 3481 v nezistený čas Ing. M. a potvrdené pečiatkou Mestského úradu v Ružomberku. Pri vlastníctve parcely je uvedený text vo vzťahu k S. H.: Predmetná parcela,
poz. knihy je síce zapísaná na mene V. Z., F. W. r. Z. a W. Z., avšak dlhoročným úžitkom od nepamäti, predmetný pozemok prislúcha vlastníckym právom uvedeným užívateľom a držiteľom. Pri vlastníctve pkn. parcely č. 765 je uvedený text:
poz. knihy zapísaná v celku na mene Čsl. soc. štátu - MsNV v Ružomberku, avšak predmetná parcela prislúcha výlučným vlastníckym právom na základe dlhotrvajúceho úžitku, držba a vlastníctva náhradne za ich zabratý pozemok v hone „Hore potočkom” pri Tehelni v Ružomberku S. H., rod. O. v celku. Z vyjadrenia Mesta Ružomberok, ktoré sa týkalo poskytnutia náhradného pozemku alebo finančného vyrovnania bolo zistené, že v tejto veci neboli zachované žiadne doklady a nevedia, či zo strany mesta došlo k nejakému plneniu.
oznámenia Štátneho archívu v Bytči, pobočka Liptovský Mikuláš, v nimi spravovaných písomnostiach bývalého Mestského národného výboru, odboru výstavby a vodného hospodárstva v Ružomberku sa rozhodnutie číslo Výst: 330-181/1967 nezachovalo. V ďalšom konaní navrhovateľ predložil kópie výpisu z majetkovej podstaty pozemkovej knihy k.ú. L., okrem iných, aj číslo 2211, kde bola zapísaná parcela č. 4068/b, podania Mesta Ružomberok zo dňa 13.2.2007, podania Mesta Ružomberok zo dňa 26.2.2007, rozhodnutí Mestského národného výboru, odbor výstavby a vodného hospodárstva Ružomberok číslo Výst. 99-931/1968 - povolenie stavby materskej školy, detských jaslí a hospodárskeho pavilónu a Výst. 99-2750/1980 - kolaudačné rozhodnutie stavby plavárne MS a DJ, ďalšieho rozhodnutia - ťažko čitateľného zo dňa 2.12.1972 a čestných vyhlásení T.B., O. N. a T. X. zo dňa 7.3.
identifikácie vyhotovenej správou katastra dňa 12.3.2008 pod číslom 355/08 na parcelu č. 4068/b o výmere 1079 m2, k.ú. L., bolo zistené, že v časti bola parcela vysporiadaná geometrickým plánom 31562388-022/99, PVZ 687/00 a vlastníčkou je K. S., rod. H., na základe uznesenia D 369/01, Z 1049/05. PVZ 687/00 k.ú. L. obsahuje notársku zápisnicu N 408/98,Nz 79/99, geometrický plán č. 3156288-022/99 a výpisy z pozemkovej knihy. Notárskou zápisnicou zo dňa 23.2.1999 bolo spísané osvedčenie oprávnenej držby
zákona č. 293/92 Zb. na návrh Mesta Ružomberok k nehnuteľnostiam KN zameraným geometrickým plánom č. 31562388-022/99 z pôvodného PKN stavu vedeného, okrem iných, aj z PKN zápisnice č. 2211, parcela 4068/b. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti sú nepretržite a dobromyseľne v držbe Mesta Ružomberok - Technických služieb, ktoré sa využívajú ako skládka TKO od roku
identifikácie až PVZ 687/00 bola časť parcely vysporiadaná GP 31562388-022/99 a to diel 43 k parcele C KN č. 4124/1, teraz vo VKM parcelné číslo C KN 6858/1, vedené na LV XXXX, a diel 44 k parcele C KN č. 12951/2, teraz vo VKM parcelné číslo C KN 15318/1, tiež na LV č. XXXX, k.ú. L.. Na zvyšok parcely bol v ZRPŠ založený LV č. XXXX k.ú. L.. Po ZRPŠ E KN parcela č. 4068/501 sa nachádza v C KN parcele č. 15317/1 k.ú. L.. Výstup ZRPŠ a geometrického plánu sú v rozpore. ZRPŠ - je dielo zjednodušeného registra pôvodného stavu vyhotovené
zákona č. 330/1991 Zb. v platnom znení o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktoré v k.ú. L. bolo spracované a 20.6.2000 zapísané do katastra nehnuteľností. K tomuto odporca uviedol, že geometrický plán je vyššou formou identifikácie, pretože pri jeho vyhotovení sa vychádza z meraní v teréne, pričom pri spracovaní ZRPŠ sa vychádza len z kartometrických meraní a v zásade sa nevykonáva obhliadka terénu. Ďalej odporca uviedol, že v pozemkovej knihe k.ú. L. bola PKN parc. č. 4068/b „Hore potočkom“ zapísaná v PKN protokole č. 2211. Na strane vlastníctva pod B 5 je zápis č.d. 100/1950,
ktorého sa vkladá vlastnícke právo
zmluvy zo dňa 16.12.1949 S. H. r. O. v celku a pod B6 sa súčasne poznamenáva zákaz scudzenia a obťaženia W. E. rod. X.. V čestných vyhláseniach zo dňa 7.3.2007 T. M., T. X. a O. N. však uviedli, okrem iného, že S. H. bola vlastníčkou a užívateľkou pozemkov parc. č. 764 a 765 v hone Vrátsa - Hrabovo, lebo mali parcelu č. 764 spoločnú, boli susedia, parcelu č. 765 užívala celú. Presný rok si nepamätajú, ale mohlo to byť 15 rokov aj viac pred vyvlastnením, keď pani H. povedala, že zem - parcelu č. 765 v celku dostali od mesta Ružomberok ako výmenu za zem pri tehelni, ešte žila jej matka W. E.. Odporca však ich vyjadrenia nepovažoval za čestné vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona SP, najmä preto, lebo tieto neboli účastníkmi konania. Na základe dopytu správneho orgánu, v nadväznosti na identifikáciu parcely č. 4068/b, ktorá je na LV č. XXXX vo vlastníctve Mesta Ružomberok
notárskej zápisnice ako skládka tuhého komunálneho odpadu, Mesto Ružomberok uviedlo, že je vlastníkom pozemku parcelné čísla C KN 6958/1 a 15318/1, pôvodne parcela pkn. č. 4068/b, tieto pozemky využíva ako ťažobný priestor na ťažbu hliny už asi od roku
zápisnice zo dňa 31.3.1950. Pochybnosť o takejto zámene vyplýva aj zo skutočnosti, že parcela č. 4068/b mala -
geometrického plánu vyhotovenému k osvedčeniu o vydržaní - výmeru 1080m2 a parcela č. 765 mala
geometrického plánu vyhotoveného k zápisu na založenie listu vlastníctva z roku 1992 výmeru 3240 m2. Oba pozemky boli označené ako druh pozemku orná pôda.
názoru správneho orgánu S. H. pri rokovaniach súvisiacich s výkupom, resp. vyvlastnením stotožnila užívacie právo s právom držby, resp. vlastníctva a vzhľadom k účelu vyvlastnenia sa zástupcovia Mestského národného výboru v Ružomberku a bavlnárskych závodov právnym stavom nezaoberali.
oznámenia Správy katastra Ružomberok zo dňa 18.3.2008 geometrickým plánom č. 72/92 J+P boli z PKN parc. č. 764 a 765 vytvorené KN parc. č. 1147/3 a 1147/5 (pred VKM), ktoré
súpisu parciel neboli evidované na liste vlastníctva a
zoznamu užívateľov parcely užíval čsl. štát v správe BZ VIL Ružomberok. Parcely boli zapísané až v roku 1992 na základe rozhodnutia Výst: Č.330-180/1967-PVZ 396/92 na list vlastníctva č. XXXX vlastníkovi Školská správa Liptovský Mikuláš. Do roku 1992 boli parcely č. 764 a 765 vedené v pozemkovej knihe: parcela č. 764 v PKN vložka 3481 - vlastník F. X. r. O. N., G.U. N., S. K. r. O. N., O.U. N. a S. H. r. O.; č. 765 v PKN vl. 395/II vlastník Mesto Ružomberok. V pozemnoknižných zápisniciach č. 3841 a 392/II nie sú vyznačené žiadne zmeny, nakoľko od roku 1964 je pozemková kniha archívnym materiálom. Z archívnych materiálov Mesta Ružomberok boli ku konaniu zapožičané listiny: originál kolaudačného rozhodnutia č. Výst. 99-2750/1980 zo dňa 15.10.1980, z ktorého bolo zistené, že pod číslom Výst: 327-1449/1979 zo dňa 21.5.1980 bola povolená novostavba a predmetným rozhodnutím zo dňa 15.10.1980 bolo udelené užívacie a obývacie povolenie plavárne pre MŠ a DJ; kópie rozhodnutí na povolenie stavby materskej školy, detských jaslí a hos. pavilónu na ulici Hrabovská cesta na parcelách EN 1296, 1297, 1300 a 1301 na základe žiadosti BZ VIL, n.p. Ružomberok zo dňa 16.4.1968 číslo 99-931/1968 vydaného Mestským národným výborom, odbor výstavby a vodného hospodárstva Ružomberok a rozhodnutie na povolenie stavby materskej školy pre 120 detí, detských jaslí pre 35 detí vrátane hospodárskeho pavilónu, spojovacej chodby a bazénu na ulici Hrabovská cesta na parcelách EN 1056, 1057, 1058, 1059, 1060, 1061, 1069, 1073 a 1134 na základe žiadosti BZ VIL, n.p. Ružomberok, v zastúpení ONV-OIP Liptovský Mikuláš zo dňa 12.10.1979 číslo 99-931/1968 vydaného Mestským národným výborom, odbor výstavby a vodného hospodárstva Ružomberok. Ani na jednom z uvedených rozhodnutí nebola vyznačená doložka právoplatnosti. Správnemu orgánu bolo z jeho činnosti známe, že v k.ú. L. bolo v roku 1973 vyhotovené technicko-hospodárske meranie (THM), pri ktorom došlo k zmene číslovania parciel KN. Užívacie povolenie zo 4.12.1972 a rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov sa v registratúrnom stredisku Mesta Ružomberok nenachádzali. Navrhovateľ ku konaniu predložil ťažko čitateľnú kópiu rozhodnutia zo dňa 4.12.1972 číslo Výst. 99 3.132, ktorým bolo dané užívacie povolenie novostavbe MŠ a DJ povolenej pod číslom 99-931/1968. Rozhodnutie nemalo vyznačenú doložku právoplatnosti. Odporca poukázal na názor krajského súdu vo vzťahu k parcele č. 764 s tým, že bolo preukázané, že v rozhodnom období vlastníctvo prešlo na štát s poukázaním, že v prípade prechodu vlastníctva na štát po roku 1967 vyvlastňovacím rozhodnutím (za účinnosti zákona č. 64/1964 Zb.) nemal zápis prechodu vlastníctva na štát vtedy v evidencii nehnuteľností konštitutívny charakter. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 6Sžo/l28/2010 sa v rozsudku stotožnil so závermi krajského súdu a jeho rozsudok potvrdil. Akcentoval skutočnosť faktického prevzatia pozemkov štátom na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia a ich následné zastavanie a užívanie, čo bolo nezvratným dôkazom usvedčujúcim danosť reštitučného titulu ustanovenom v § 3 ods. 1 písm. o/ zákona.
názoru súdu z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. o/ explicitne nevyplýva, že by reštitučný zákon podmieňoval právnu relevantnosť daného reštitučného titulu prechodom vlastníctva k nehnuteľnosti, ale postačujúcim je prechod nehnuteľnosti do moci štátu alebo právnickej osoby. Preto odporca aj na základe uvedeného konštatoval, že právna predchodkyňa navrhovateľa S. H., rod. O., bola vlastníčkou PKN parc. č. 764 zapísanej v PKN protokole č. 3481, k.ú. L., v podiele 1. V Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania bolo dôvodné a preto rozsudok súdu prvého stupňa z nižšie uvedených dôvodov zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 01. októbra 2013 Obvodné úrady zriadené
predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady
tohto zákona a
ods. 4 citovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Na základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd preukázané, že do postavenia Obvodného pozemkového úradu v Ružomberku ako pôvodne odporcu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Ružomberok. Preto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd ďalej konať na strane odporcu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu, vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. L., PKN parc. č. 764, vo výmere 3194m2, roľa, v podiele 6/12 a PKN parc. č. 765, PKN protokol č. 392/11, roľa, v celosti po svojej právnej predchodkyni S. H., rod. O. (matka navrhovateľa) - pôvodnej vlastníčke nehnuteľností. Odporca v preskúmavanom rozhodnutí vyslovil, že v konaní neboli splnené podmienky pre navrátenie vlastníctva k PKN parc. č. 764, nakoľko tento pozemok bol sčasti zastavaný a je vo vlastníctve iných ako povinných osôb, preto navrhovateľovi priznal právo na náhradu, pričom podiel určil vo výške 1/12 k celku. Zároveň vyslovil, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre navrátenie vlastníctva, či priznanie náhrady za pozemok pôvodne vedený ako PKN parc. č. 765, pretože tento pozemok nevlastnila jeho právna predchodkyňa. Navrhovateľ nesúhlasil s priznaným podielom vo vzťahu k PKN parc. č. 764 tvrdiac, že bol jediným, kto si uplatnil reštitučný nárok a preto mu mala byť priznaná náhrada za uvedený pozemok v podiele, aký bol jeho matke odňatý, teda v 1. K pozemku PKN parc. č. 765 trval na tom, že išlo o role, ktoré získala jeho matka zámenou uskutočnenou s mestom za jej pozemok pri tehelni (tzv. „Hore za potočkom“, alebo „Hore potočkom“) PKN parc. č. 4068/b.
zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané
osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 (ďalej len rozhodujúce obdobie) spôsobom uvedeným v ust. § 3.
2 zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ust. § 3 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi
závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahu povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
názoru odvolacieho súdu odporca síce vzal do úvahy argumentáciu uvedenú v rozsudkoch krajského súdu č. k. 23Sp/61/2008-59 zo dňa 24.11.2008 i Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/128/2010 zo dňa 30.3.2011,
ktorej „...prechod vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu malo viacero podôb, medzi ktoré môžeme subsumovať nielen nadobudnutie vlastníckeho práva štátom alebo inej právnickej osoby premietnutého aj do pozemkovej knihy, resp. do evidencie nehnuteľností na základe validného rozhodnutia, ale aj tzv. okupáciu nehnuteľnosti, teda jej faktické prevzatie štátom bez právneho dôvodu, ktorá v danom prípade nebola zaznamenaná v príslušnej evidencii nehnuteľností v podobe zmeny vlastníka predmetných nehnuteľností.
názoru odvolacieho súdu z gramatického a logického výkladu vyššie citovaného ustanovenia (§ 3 ods. 1 písm. o/) explicitne nevyplýva, že by reštitučný zákon podmieňoval právnu relevantnosť daného reštitučného titulu prechodom vlastníctva k nehnuteľnosti, ale postačujúcim je prechod nehnuteľnosti do moci štátu alebo právnickej osoby. V danom prípade skutočnosť faktického prevzatia predmetných pozemkov štátom na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia a ich následné zastavanie a užívanie, je nezvratným dôkazom usvedčujúcim danosť reštitučného titulu ustanovenom v § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona...“. Odporca však nesprávne interpretoval ustanovenie § 2 ods. 2 zákona a to aj s ohľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 123/2010 zo dňa 30.6.2010. V uvedenom náleze sa zaoberal obdobnou situáciou, keď príslušný obvodný pozemkový úrad uznal uplatnený reštitučný nárok sťažovateľa (navrhovateľa v reštitučnom konaní) len v rozsahu 1/18 s odôvodnením, že pôvodní spoluvlastníci ako súrodenci mali 6 bratov (celkovo ich teda bolo sedem), medzi ktorých patril aj otec sťažovateľa, takže každému, aj jemu, by prislúchal nárok len vo výške 1/6 z vlastníctva pôvodných (spolu)vlastníkov, no otec sťažovateľa zomrel a zanechal troch synov, z ktorých v čase uplatnenia nároku zostal nažive iba sám sťažovateľ, preto mu
správneho orgánu mala opäť patriť len 1/3 z podielu 1/6 jeho otca, čiže celkovo 1/18 z vlastníctva pôvodných (spolu)vlastníkov. Ústavný súd k tejto otázke konštatoval: „...
2 zákona, ktorý si reštitučný nárok riadne uplatnil, priznaná náhrada v podiele 1-ce, teda tak, ako to navrhovateľ žiadal. V súvislosti s pozemkom pôvodne vedeným ako PKN parc. č. 765 dospel odvolací súd taktiež k inému záveru ako tomu, ktorý prezentoval odporca a potvrdil ho krajský súd. Odporca síce v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, keď si zabezpečil množstvo listinných podkladov týkajúcich sa vyvlastnenia predmetných pozemkov,
názoru odvolacieho súdu však skutkový stav napriek nebol dostatočne objasnený a odporca nedospel k správnym záverom, pretože takto zistený stav navyše nesprávne právne vyhodnotil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pozemok PKN parc. č. 765 vlastnilo pôvodne mesto. Pozemok 4068/b, v PKN protokole č. 2211 (tzv. zem „Hore za potočkom“) pri tehelni vlastnila pôvodne v celku právna predchodkyňa navrhovateľa a to titulom darovacej zmluvy zo dňa 16.12.1949 (pod č.d. 100/1950).
vyjadrenia správy katastra v roku 1967 bola ako vlastníčka pozemku 4068/b stále vedená právna predchodkyňa navrhovateľa. V roku 1992 však napriek tomu Mesto Ružomberok podalo návrh a notárskou zápisnicou zo dňa 23.2.1999 bolo spísané osvedčenie oprávnenej držby
zákona č. 293/1992 Zb. k nehnuteľnostiam KN zameraným geometrickým plánom č. 31562388-022/99 z pôvodného PKN stavu, okrem iných, aj z PKN zápisnice č. 2211, parcela 4068/b. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti sú nepretržite a dobromyseľne v držbe Mesta Ružomberok - Technických služieb, ktoré sa využívajú ako skládka TKO od roku
pozemkovej knihy bola síce zapísaná na mene V. Z., F. W. r. Z. a W. Z., avšak dlhoročným úžitkom od nepamäti, predmetný pozemok prislúcha vlastníckym právom uvedeným užívateľom a držiteľom. Pri vlastníctve PKN parc. č. 765 bolo uvedené, že táto
pozemkovej knihy bola zapísaná v celku na mene Čsl. soc. štátu - MsNV v Ružomberku, avšak predmetná parcela prislúchala výlučným vlastníckym právom na základe dlhotrvajúceho úžitku, držby a vlastníctva náhradne za ich zabratý pozemok v hone „Hore potočkom” pri Tehelni v Ružomberku (pôvodná parc. č. 4068/b) S. H., rod. O. v celku. V čase vyvlastnenia teda príslušné štátne orgány vychádzali zo stavu, že pozemky PKN parc. č. 764 a 765 boli vo vlastníctve S. H. a to i napriek tomu, že v pozemkovej knihe zápisy s týmto záverom nekorešpondovali. Rovnako tak napriek údaju v pozemkovej knihe o vlastníctve parc. č. 4068/b S. H., si v roku dalo Mesto Ružomberok zapísať vlastníctvo k tomuto pozemku. Navrhovateľom tvrdenej zámene pozemkov a to pozemku PKN parc. č. 4068/b, ktorý S. H. nadobudla darovacou zmluvou v roku 1950, za pozemok PKN parc. č. 765, ktorý pôvodne patril mestu, svedčia
názoru odvolacieho súdu viaceré skutočnosti - jednak vyššie uvedená poznámka vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ďalej skutočnosť, že mesto si nechalo zapísať vlastnícke právo k pozemku 4068/b (hoci v pozemkovej knihe ešte v roku 1967 bola
vyjadrenia správy katastra ako vlastníčka vedená S. H.) na základe dlhodobej držby a užívania, ako aj skutočnosť, že právni nástupcovia po S. H. nenamietali zápis vlastníckeho práva k pozemku 4068/b na Mesto Ružomberok, pretože tento pozemok
vlastného vyjadrenia už nepovažovali za svoj z dôvodu jeho zámeny za pozemok parc. č. 765, ktorý dlhodobo užívali. Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti aj vyjadrenia T.B., O. N. a T. X. zo dňa 7.3.2007. Odporca na tieto „čestné prehlásenia“ neprihliadal dôvodiac ustanovením § 39 ods. 1 SP s tým, že v uvedených osobách nešlo o účastníkov konania. Najvyšší súd však poukazuje na povinnosť správneho orgánu v zmysle § 32 ods. 1 SP zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že
správneho orgánu bola spornou zámena pozemkov PKN parc. č 765 a 4068/b medzi S. H. a mestom, odporca mohol (a mal) vypočuť uvedené osoby ako svedkov (§ 35 SP) a prispieť tým k objasneniu stavu veci. Najvyšší súd zdôrazňuje, že jedna a tá istá okolnosť nemôže byť v rôznych konaniach interpretovaná rozlične a na úkor fyzickej osoby (navrhovateľa) pri zvýhodnení iného subjektu (mesta). Pokiaľ pri rovnakom stave zápisov v pozemkovej knihe bol vo vyvlastňovacom konaní považovaný pozemok PKN parc. č. 765 za vlastníctvo S. H. v celosti a v konaní
zákona č. 293/1992 Zb. bol zase pozemok 4068/b považovaný za dobromyseľne držaný mestom (pri existencii zápisu vlastníctva na S. H.), pričom v reštitučnom konaní odporca za rovnakého stavu dospel k záveru o vlastníckom práve mesta k PKN parc. č. 765, je tým navodený stav právnej neistoty a navrhovateľovi sa takýmto výkladom právnej situácie znemožňuje uplatniť jeho práva pri zvýhodnení iného subjektu, ktorý by takýmto spôsobom mal byť vlastníkom oboch pozemkov, teda 4068/b aj
4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 764,70 Eur
vyčíslenia jeho právneho zástupcu zo dňa 23.1.2013, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“). Účastníkom 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v konaní nevznikli. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to: - z odmeny za 5 úkonov právnej služby 1. prevzatie zastúpenia, právna porada, 16.11.2011 (§ 14 ods. 1 písm.
1 vyhl. patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, ak ide o úkony právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, a to za čas strávený cestou do tohto miesta a späť. Aj keď zo spisu vyplýva, že odvolanie bolo na Krajský súd v Žiline podané advokátkou navrhovateľa osobne,
názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nejde o účelné uplatňovanie či bránenie práva v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Skutočnosť, že advokátka si zvolila osobné doručenie odvolania na krajský súd, namiesto doručenia odvolania iným spôsobom (poštou, elektronickými prostriedkami, telefaxom), nemôže byť na ťarchu druhej procesnej strany. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.