ust. § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 50/1976 Zb." alebo „stavebný zákon"),
ust. § 88 ods.1, § 88a ods.5 stavebného zákona v súlade s ust. § 25 vyhlášky č 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") vlastníkovi stavby (žalobcovi) nariadil odstránenie stavieb s názvom „oporný múr, oplotenie a drobná stavba skladu dreva", uskutočnených v rokoch 1997 (oplotenie a sklad dreva) a 1999 (oporný múr) v katastrálnom území L.., na pozemkoch parc. č. XXX/X registra L. E. a parc. č. XXXX a XXX registra G. E. (oporný múr), parc. č. XXXX a XXX registra G. E. (oplotenie) parc. č. XXX registra G. E. (drobná stavba skladu dreva) s tým, že zároveň určil podmienky (v počte 7), za ktorých bude odstránenie vykonané -
2 správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vo výroku: - upresnil právny predpis na znenie: „
ustanovení § 88a ods. 2 a 5 stavebného zákona v spojení s § 90 ods. 2 až 4 stavebného zákona, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona" a - vypustil podmienku č. 7 na odstránenie. Zároveň uviedol, že ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia sa nemenia. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z podkladov spisu mal preukázané, že žalobca bez akéhokoľvek povolenia postavil na pozemkoch, ktoré nevlastní, stavby, čím došlo aj k nedovolenému záberu poľnohospodárskej pôdy. V konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a stavebného zákona mal žalobca možnosť stavby legalizovať a preukázať, že stavby nie sú v rozpore s verejnými záujmami, a to v dostatočne dlhej dobe, pretože konanie na prvom stupni trvalo neuveriteľne takmer 4 roky. Prvostupňový súd zdôraznil, že porušenie stavebného zákona na strane žalobcu bolo jednoznačné, v konaní bol úplne pasívny (podával len žiadosti o predĺženie lehoty), dôkazné bremeno o preukázaní, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, neuniesol. Keďže žalobca nepodal ani žiadosť o dodatočné povolenie stavby a nepredložil ďalšie požadované doklady (ani po predĺžení lehoty), zákonné podmienky pre dodatočné povolenie stavby neboli splnené. Prvostupňový súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so stavebným zákonom i správnym poriadkom, keď vo veci rozhodli o odstránení stavby v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona. Žalobca v žalobe, ktorej obsahom bolo v podstate odvolanie, ktorým sa zaoberal žalovaný v odvolacom konaní, nenamietal zistený skutkový stav alebo právny záver správnych orgánov, ale upriamoval pozornosť na skutočnosti, ktoré neboli predmetom konania, ktoré ani nepreukázal objektívnymi dôkazmi a mali slúžiť na vysvetlenie pohnútok, ktoré ho viedli k postaveniu stavieb. Devastovanie okolitých pozemkov údajným smetiskom alebo nepovolenou skládkou, zosuv pôdy v dôsledku dažďov, spôsobenie škody na susedných pozemkoch bolo len v rovine tvrdenia žalobcu a i keby sa preukázalo, neodôvodňovalo to konanie žalobcu, t. j. budovanie stavieb na cudzích pozemkoch bez akéhokoľvek povolenia.
názoru súdu tvrdenie žalobcu, že konal namiesto orgánov, ktoré mali údajný závadný stav riešiť, je neakceptovateľné. Tiež nie je možné akceptovať, že žalobca, ktorý postavil stavby bez povolenia na cudzích pozemkoch, chcel potom vlastníkov prinútiť k predaju pozemku alebo jeho zámene, prípadne nájmu. Žalobca od začiatku vedome porušoval zákon predpokladajúc, že ak už bude stavba vybudovaná, tak vlastník pozemku ustúpi jeho požiadavkám. Z dôvodu, že v konaní o dodatočnom povolení stavby žalobca nepredložil požadované doklady, stavebné úrady museli nariadiť odstrániť stavby v zmysle § 88a ods. 2, 5 stavebného zákona, pričom krajský súd ich postup a napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné. Žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal námietkami žalobcu, i keď neuviedol ani jednu konkrétnu námietku nezákonnosti postupu i samotného rozhodnutia. Prvostupňový súd k námietkam v žalobe uviedol, že pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona je určujúcim kritériom nepredloženie dokladov žalobcom, na ktorom leží dôkazné bremeno, pričom spoľahlivé zistenie skutkového stavu spočíva v zistení, že žalobca nepredložil doklady, a preto nedošlo k porušeniu § 3 a § 4 správneho poriadku. Využívanie resp. nevyužívanie pozemku vlastníkom nedáva právo žalobcovi, aby do vlastníctva zasahoval postavením stavby a pod. Poukázal tiež na to, že žalobca nepreukázal, že Mesto Bojnice súhlasilo so stavbami bez príslušných rozhodnutí a tiež, že by odstránenie múrika spôsobilo zosuvy, odtrhnutie svahu a záplavy, čo vylučuje aj skutočnosť, že na tom mieste si postavil rodinný dom a vznik škôd nie je preukázaný. Záverom prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa v celej žalobe pokúšal svoje konanie zľahčovať poukazovaním na činnosť iných a nedôvodne kladne hodnotil svoje konanie a okrem subjektívneho stanoviska nič konkrétne nenamietal a nespochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol v ňom, že predpokladal, že prvostupňový súd pre absenciu vykonaných dôkazov rozhodnutie správneho orgánu - ktorý rozhodol bez dokazovania len na základe niekoľkých takpovediac nepodstatných listín - zruší alebo túto absenciu odstráni tak, že sám si na pojednávaní tieto nenáročné dôkazy vykoná. Išlo len o ochotu vypočutia svedkov vo forme výsluchu súčasného primátora Mesta Bojnice ako i bývalého primátora - S.. K. K. a taktiež výsluch P.. F. C., vlastníka susediaceho domu a pozemku, ktorý bol a bude neexistenciou oporného múriku subjektom najviac dotknutým, prípadne jedného až dvoch vlastníkov nehnuteľností, ktorý bývajú v domoch pod ním a taktiež boli postihovaní dôsledkami záplav bahna v čase, keď tento múrik neexistoval. Vykonanie takýchto dôkazov bolo
jeho názoru povinnosťou prvo a druhostupňového správneho orgánu alebo súdu, ktorý by týmto preskúmal, či napadnuté rozhodnutie je zákonné z dôvodu dostatočného zistenia skutkového stavu. Žalobca uviedol, že správny orgán od neho požadoval predloženie dokladov o ktorých vedel, že mu nemôže predložiť, pretože nemá na ich získanie oprávnenie a kompetenciu. Mohol si ich dokonca pripojiť k spisu ako materiál vyprodukovaný ním samým. Taktiež neuskutočnil vo veci konanie s vyhotovením príslušných zápisníc, kde by vypočul svedkov susedných dotknutých nehnuteľností a taktiež si ani nezabezpečil adekvátne vierohodné rozhodnutia Pozemkového úradu, ale sa obmedzil len na akceptovanie krátkych listov a odpovedí. Neskúmal tiež skutočnosti kto daný oporný múrik vystaval a kto je v podstate jeho vlastníkom.
žalobcu vyriešenie tejto otázky bolo podstatné k tomu, aby rozhodnutie, nech by bolo akékoľvek, bolo vydané voči správnemu účastníkovi konania. Uviedol tiež, že odvolávať sa na jeho nespoluprácu v konaní o dodatočné povolenie stavby je obyčajným alibizmom, pretože za celé obdobie takéhoto konania bolo zrejmé, že stavba dodatočne zlegalizovaná nebude. Na to postačovala jednoduchá informácia od Pozemkového úradu, že s legalizáciou stavby nesúhlasí pre možnú plánovanú cestu cez pozemok, ktorý v smere od chodníka táto stavba (oporný múrik) ochraňuje pre zosuvom. Pritom nikdy takáto cesta plánovaná nebola a nikdy ani zrealizovaná nebude, a to nielen pre obrovskú finančnú náročnosť, ale i pre technickú nemožnosť a jeho využitie len jediným občanom. Napriek tomu, že tento fakt si príslušní pracovníci MSÚ v Bojniciach, Stavebného úradu ale i KSÚ v Trenčíne dobre uvedomujú, akoby neustále danú myšlienku „živia" pre lobistický tlak subjektu vlastniaceho pozemok za jeho záhradou. Žalobca ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím sa zakladá protiprávny stav vo forme okamžitého vzniku škody na jeho majetku, majetku jeho rodičov, P.. F. C. a ďalších susedov. V konaní nebol nikto ochotný P.. F. C. vypočuť, pričom tento má takpovediac životný záujem na vybudovaní oporného múriku a jeho vyhotovenie i financoval, pričom v súčasnosti tvrdí, že sa cíti byť jeho vlastníkom a že žalobcovi jeho zbúranie nedovolí, pretože ani nezaplatil jeho vyhotovenie. Ak sa tento múrik zbúra, časť svahu sa okamžite odtrhne a pri prvom daždi, či odmäku v zimných mesiacoch bude časť jeho domu v prízemí zaplavená blatom. Vybudovaním oporného múrika zo strany P.. F. C. za spoluúčasti rodičov žalobcu, sa len suplovala povinnosť mesta a čiastočne i pozemkového úradu.
názoru žalobcu správny orgán mohol daný výrok o odstránení stavby formulovať a zdôvodniť tak, že by mu danú povinnosť v rámci určenia lehoty na odstránenie stavby stanovil napríklad v lehote do 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby cesty povedľa jeho domu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie žalovaného bolo vydané predčasne. Keďže uvedené vady neodstránil ani prvostupňový súd, ktorý nedostatočne zistil skutkový stav veci, žalobca sa domáhal, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s pokynom, aby tento alternatívne dokazovanie v danej veci doplnil, resp. preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil s vytknutím vád o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, ako aj z dôvodu preskúmania jeho legitimácie v správnom konaní, pretože rozhodnutie s uložením povinnosti smeruje voči tomu, kto nemá úplné dispozičné právo s vecou nakladať. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania výšku ktorých nevyčíslil. Žalovaný a ani ostatní účastníci konania sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. decembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo žalobcovi nariadené odstránenie horeoznačených stavieb. Z podkladov administratívneho spisu vyplývajú nasledujúce skutočnosti. V súvislosti so žiadosťou žalobcu - obdržanou Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, regionálnym odborom Prievidza /ďalej len „SPF RO"/ dňa
ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 1 stavebného zákona a
jeho výsledkov stavbu „Oporný múr, oplotenie a drobná stavba" dodatočne povolí alebo vydá rozhodnutie o jej odstránení, t. z. vrátení do pôvodného stavu, bol žalobca výzvou stavebného úradu z
1 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebnému úradu
7 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. V citovanom ustanovení sa riešia stavby nepovolené, t. j. tie, ktoré boli postavené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ako aj stavby podliehajúce ohláseniu a ktoré sa nedajú zdokumentovať kladným písomným oznámením stavebného úradu. Zároveň sa ale pripúšťa ich dodatočné povolenie v prípade, že nie sú v rozpore s verejným záujmom. Dodatočné povolenie stavby je zakomponované do stavebného zákona v samostatnom ustanovení § 88a, ktorý podrobne upravuje konanie o dodatočnom povolení stavby uvedené pojmovo už v § 88 ods. 1 písm. b/. Či je nepovolená stavba v rozpore s verejným záujmom, sa musí preukázať pri konaní
stavebného zákona.
1 veta prvá stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca bol v priebehu konania pasívny. Konanie o odstránení stavby
1 stavebného zákona predstavuje konanie, ktoré začína zo svojej úradnej povinnosti stavebný úrad, ktorý tiež zodpovedá za úplnosť skutkových zistení nevyhnutných na preukázanie existencie zákonných predpokladov potrebných na vydanie rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby. Na základe uvedeného možno konštatovať, že aj v konaní o odstránenie stavby
1 písm. b/ stavebného zákona, ako tomu bolo v posudzovanej veci, bol nositeľom dôkazného bremena stavebný úrad a bolo teda na ňom, aby nepochybne preukázal, že dôvody na začatie správneho konania a pre nariadenie odstránenia stavby existujú. Tiež treba zdôrazniť, že v konaní o odstránenie stavby, keďže je vedené z úradnej povinnosti, na rozdiel od konania o žiadosti o dodatočné povolenie, nemožno ani uplatniť koncentračnú zásadu pre uplatňovanie námietok účastníkov.
stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Vedenie konania o odstránení stavby nie je procesne upravené stavebným zákonom, a preto stavebný úrad v priebehu tohto konania postupuje
zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V zmysle základných pravidiel správneho konania (§ 3 správneho poriadku) správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi (ods. 1). Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (ods. 2). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (ods. 5).
1 správneho poriadku účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci dospeli k záveru, že pre odstránenie horeuvedených stavieb boli splnené zákonné podmienky. Tento ich záver je však
názoru odvolacieho súdu predčasný, nakoľko si preň nezadovážili dostatok skutkových pokladov.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1). Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods. 4). V posudzovanom prípade
názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na povahu veci, bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie (§ 21 ods. 1 správneho poriadku), ktoré bolo možné uskutočniť na mieste ohliadky, a to za účasti účastníkov konania s tým, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky (§ 21 ods. 2 cit. zák.). Vo veci sa javí nevyhnuté dôsledné vypočutie žalobcu ako účastníka konania, jeho otca a tiež žalobcom navrhnutých svedkov - susedov, ktorí môžu byť odstránením oporného múru dotknutí. Pri týchto úkonoch je potrebné zachovať zákonný postup v súlade s § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku. O uvedených úkonoch, t. j. o ústnom pojednávaní, o vyjadrení účastníka ako aj o výsluchu svedkov vrátane ich poučenia (§ 35 cit. zák.) je potrebné vyhotoviť zápisnicu spĺňajúcu náležitosti v zmysle § 22 cit. zák.). Z podkladov administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že správne orgány sa nedostatočne zaoberali otázkou možnosti ohrozenia susedných nehnuteľností v prípade odstránenia oporného múru, ktorý
názoru žalobcu plní ochrannú funkciu pred zosuvom svahu. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že správne orgány majú v zmysle ustanovenia § 45 správneho poriadku (upravujúceho poriadkové opatrenia) k dispozícii možnosť sankčného postihu subjektov sťažujúcich postup konania. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného
čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu, pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. O trovách konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi - s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v preukázanej pasivite žalobcu v priebehu správneho konania - náhradu trov konania nepriznal.
b/ zákona č. 345/2012 Z. z., o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 1. januára 2013 Krajský stavebný úrad v Trenčíne zrušený a jeho pôsobnosť prešla v zmysle § 2 ods. 1 cit. predpisu na obvodný úrad v sídle kraja.
1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. októbra 2013, obvodné úrady zriadené
predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady
tohto zákona. V zmysle uvedeného najvyšší súd postupujúc
1 O.s.p. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. konal ďalej s právnym nástupcom zaniknutého žalovaného, ktorým je okresný úrad. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.