1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Q. B. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 29. januára 2013, sp. zn. 2T 112/2012, bol obvinený Q. B. uznaný za vinného v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho prečinu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 3/ zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ v presne nezistený deň v mesiaci august 2011 sa zoznámil prostredníctvom portálu POKEC s poškodenou S. D., pričom pri osobných stretnutiach si získal jej dôveru, vystupujúc pred ňou ako policajt, ktorý má množstvo známostí v zložkách polície, následne
2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 37 písm. h/, § 36 písm. j/ a § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej S. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X. č. XXXX/XX, C. škodu vo výške 10 000 (desaťtisíc) eur. Proti tomuto rozsudku podal obvinený Q. B. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 30. apríla 2013, sp. zn. 3To 27/2013,
por. ako nedôvodné zamietol. Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal obvinený Q. B. dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom spomenutý dovolací dôvod obmedzil na skutok uvedený v bode 3/ prvostupňového rozsudku, kvalifikovaný ako zločin vydierania
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. V spojitosti s uplatneným dovolacím dôvodom obvinený Q. B. ako dovolateľ argumentuje : Nestotožňujem sa s právnou kvalifikáciou skutku uvedeného v bode 3/ rozsudku okresného súdu ako zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (správne malo byť
odseku 2 písm. d/ Tr. zák.), lebo toto právne posúdenie nevyplynulo z vykonaného dokazovania a nezodpovedá ani samotnej formulácii skutkovej vety. Predpokladom na preukázanie daného konania je hrozba páchateľa inou ťažkou ujmou za účelom toho, aby poškodený niečo konal, avšak musí ísť o hrozbu, ktorú páchateľ môže realizovať, čo v danom prípade možné nebolo a taký úmysel ani nebol na strane páchateľa. Jeho konanie v bode 3/ rozsudku okresného súdu mohlo byť preto nanajvýš kvalifikované ako prečin podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. Obvinený ďalej uviedol, že pri odovzdávaní peňazí
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a vo výroku o treste a „v uvedenej veci nariadil pojednávanie“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote
1 Tr. por. a po tom ako obvinený využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a s obsahovými náležitosťami
1 Tr. por., s uvedením dôvodu dovolania
odseku 2, tohto ustanovenia. Zároveň však dovolací súd zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por. uplatnené obvineným, ktorými bol dovolací súd viazaný
1 Tr. por. V súvislosti s tou časťou dovolania obvineného Q. B., v ktorej uvádza, že bol nútený k prevzatiu peňazí 8. marca 2012 od poškodenej B. X. a že nebol páchateľom skutkov vo vzťahu k poškodenej S. D. treba uviesť, že ide o námietky skutkové, ktoré stoja mimo obvineným uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. predpokladá výlučne chyby právne, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejšie alebo miernejšie trestný čin alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej v Trestnom zákone uvedenej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať napr. rozhodovania o treste, či ochrannom opatrení. Predmetný dôvod dovolania teda vylučuje námietky skutkové (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou), t.j. nie je prípustné namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a tiež hodnotenie dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. slúži výlučne k náprave hmotnoprávnych chýb. Pokiaľ obvinený Q. B. namietal, že jeho čin v bode 3/ prvostupňového rozsudku mal byť právne posúdený ako trestný čin podvodu a nie ako zločin vydierania
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. (ktorý trestný čin je v porovnaní s trestným činom podvodu prísnejšie trestný) ide síce o námietku subsumovateľnú pod uplatnený dovolací dôvod, ovšem táto jeho námietka nie je
zistenia dovolacieho súdu vecne opodstatnená. Predovšetkým popis skutku zodpovedá znakom použitej právnej kvalifikácie, t. j. zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Právne posúdenie skutku vo vzťahu k poškodenej B. X. ako trestného činu podvodu napriek tomu, že obvinený tejto predstieral nepravdivé skutočnosti, je vylúčené. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v uvedení iného do omylu alebo vo využití omylu iného. Osoba konajúca v omyle (ktorou vždy nutne nemusí byť ten, ktorému konaním páchateľa vznikla alebo mala vzniknúť majetková ujma) koná slobodne, z vlastnej vôle, ovšem jej predstava o konkrétnych skutočnostiach je chybná, nekryje sa s realitou. V posudzovanom prípade sa však konanie obvineného Q. B. neobmedzilo len na napĺňanie znakov objektívnej stránky trestného činu podvodu ale ich prekročilo v tom, že na poškodenú B. X. pôsobil hrozbami rozvratu rodinného života jej dcéry S. D. tak, že syn tejto a zároveň vnuk poškodenej B. X. bude umiestnený do ústavnej výchovy, poškodením S. D. v zamestnaní a napokon jej uväznením, vydávajúc sa za policajného vyšetrovateľa, ktorý za poskytnutie majetkového plnenia je schopný uvedené hrozby odstrániť. Takéto hrozby majúce charakter inej ťažkej ujmy obvinený síce objektívne realizovať nemohol, na strane druhej však ony výlučne spôsobili, že poškodená sa rozhodla vyhovieť požiadavke obvineného, ktorého cieľom bolo získať majetkový prospech. Použité hrozby predstavovali zásah do slobody rozhodovania poškodenej, boli prostriedkom pôsobenia na jej vôľu, ktorej prejav nebol slobodný ale vynútený práve použitím už spomenutých hrozieb. Uvedené okolnosti vylučujú možnosť miernejšieho právneho posúdenia skutku v bode 3/ rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle dovolacích námietok obvineného. Finálne treba riešenú problematiku uzavrieť nasledovne : Ak páchateľ použije hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy na donucovanie iného k majetkovému plneniu, pričom páchateľ možnosť spôsobenia ujmy, ktorou hrozí alebo odhodlanie na jej spôsobenie len predstiera, čím poškodeného uvedie do omylu a obohatí tak seba alebo iného na škodu cudzieho majetku, ide o spáchanie trestného činu vydierania
Trestného zákona (pri aplikácii základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v tomto ustanovení) a nie o trestný čin podvodu
V takom prípade je ustanovenie § 189 Trestného zákona v pomere špeciality k ustanoveniu § 221 Trestného zákona, v dôsledku ktorého je jednočinný súbeh trestných činov vydierania a podvodu vylúčený. V prípade, že konanie páchateľa nesmeruje k núteniu iného na konanie, opomenutie alebo strpenie niečoho, avšak svojím predstieraným vyhrážaním sa môže páchateľ u iného vzbudiť dôvodnú obavu, prichádza do úvahy posúdenie takého konania ako trestného činu nebezpečného vyhrážania
Z uvedeného vyplýva, že skutok obvineného Q. B. v bode 3/ rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol žiadnym spôsobom modifikovaný rozhodnutím odvolacieho súdu, bol v súlade so zákonom posúdený ako zločin vydierania. Nejde však o dokonaný zločin
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ako to uzavreli súdy nižších stupňov, pretože obvinený Q. B. požadovanú celkovú sumu 5 000 €, predstavujúcu väčšiu škodu nezískal v dôsledku toho, že po prevzatí sumy 2 500 €
2 písm. d/ Tr. zák. spôsobenie väčšej škody teda nenastal. Vzhľadom k tomu, že sa tak stalo pre okolnosti stojace mimo vôle obvineného (ktorý mal 13. marca 2012 získať doplatok do celkovej sumy 5 000 €), malo byť jeho konanie v bode 3/ pri správnom použití zákona kvalifikované ako pokus zločinu vydierania
1, § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Keďže uvedené pochybenie zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.), nakoľko pokus uvedeného zločinu a dokonaný zločin vydierania
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sú rovnako trestné, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného Q. B.
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.