2 písm. a/, c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), rozhodnutie žalovaného č. 1447-6000/2012-ON/376 zo
2 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“, alebo tiež „zákon č. 25/2006 Z. z.“) zrušil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení Skanska SK, a.s. a nariadil ju opätovne zaradiť do procesu verejného obstarávania. Následne po vydaní tohto rozhodnutia obstarávateľ pristúpil k vyhodnoteniu ponúk v súťaži a ako víťaznú vyhodnotil ponuku uchádzača Skanska SK, a.s.. Uchádzač Združenie pod Brezinou, ktorého vedúcim členom bola spoločnosť TSS Grade, a.s. (ďalej len „TSS Grade“), podala proti tomuto rozhodnutiu žalovaného žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý ho rozsudkom sp.zn. 4S 302/2010 z
1 písm. e/ zákona č. 25/2006 Z.z., ktorú obstarávateľ zamietol. Následne o námietkach ktoré Skanska podala
2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. proti úkonu kontrolovaného inému, ako uvedenému v písm. a/ - f/ a zároveň žiadala, aby žalovaný vydal predbežné opatrenie, ktorým by konanie vo veci dočasne pozastavil. Tejto žiadosti žalovaný nevyhovel a
predpisov účinných do 31. decembra 2009.
názoru krajského súdu žalovaný napadnutým rozhodnutím nesprávne právne vec posúdil, skutkový stav tak, ako ho zistil je nepostačujúci na posúdenie veci a zároveň je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Keďže okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného by mohlo dôjsť k ohrozeniu plnenia zmluvy o dielo platne uzavretej 10. októbra 2012 medzi žalobcom a úspešným uchádzačom, krajský súd vyhovel žiadosti žalobcu a uznesením č.k. 1S 93/13-90 z 23. apríla 2013 odložil jeho vykonateľnosť, nakoľko
názoru krajského súdu vykonaním žalobou napadnutého rozhodnutia by mohlo dôjsť aj k ohrozeniu projektu ako takého, nakoľko by bol vytvorený právny stav, ktorý by mohol spochybniť plnenie vyššie uvedenej zmluvy o dielo. V konečnom dôsledku by ohrozenie realizácie samotnej zákazky mohlo spôsobiť aj závažnú ujmu na verejných zdrojoch v podobe straty možnosti čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie vyčlenených v rámci Operačného programu 2007 - 2013 Doprava na daný projekt. S prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa revíznych postupov navrhnutou žalovaným vo svojom vyjadrení a s tým súvisiacim prerušením konania
1 písm. c/ OSP sa krajský súd na pojednávaní
krajského súdu žalobný dôvod nedôvodný.
názoru krajského súdu však žalovaný nesprávne vyhodnotil splnenie zákonných predpokladov na podanie námietok
2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. Odôvodnenie námietky je založené na totožných skutočnostiach, ktoré boli obsahom námietok navrhovateľa, ktoré uplatnil voči jeho vylúčeniu zo súťaže
2 písm. e/ zákona č. 25/2006 Z.z. a ktoré žalovaný v konaní o námietkach Skanska proti vylúčeniu zo súťaže (námietky zo
2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v § 138 ods. 2 písm. a/ - f/ zákona č. 25/2006 Z.z. nie je
názoru krajského súdu zrejmé, proti akému konkrétnemu inému úkonu boli námietky podané. Podať námietku
písm. g/ nie je možné voči skutočnostiam, ktorými je posudzovanie podmienok účasti alebo vyhodnocovanie ponúk, nakoľko tieto aspekty sú spôsobilé byť predmetom námietok
2 písm. e/ a f/ zákona č. 25/2006 Z.z. Uchádzač Skanska mal možnosť v predchádzajúcich štádiách verejného obstarávania uplatniť všetky skutočnosti uvádzané v námietkach na základe jeho predchádzajúcich žiadostí o nápravu a námietok. Obdobne
názoru krajského súdu z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aký konkrétny iný úkon žalobca vykonal v rozpore so zákonom č. 25/2006 Z.z.. V odôvodnení celého rozhodnutia sa žalovaný zaoberá výlučne procesom vyhodnotenia ponúk a vyhodnotenia podmienok účasti. Zároveň namietané porušenia zákona č. 25/2006 Z.z. - najmä § 33 a § 42 sa týkajú podmienok účasti a vyhodnotenia ponúk. Proti uvedeným postupom obstarávateľa je však v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. možné podať námietky
2 písm. e/ a f/ zákona č. 25/2006 Z.z. a to za predpokladu, že podaniu námietky predchádzala neúspešná žiadosť o nápravu. Vzhľadom na obsah námietok (námietky smerujú voči vyhodnoteniu ponúk), kde je možné podať námietky
2 písm. f/ zákona č. 25/2006 Z.z., preto nie je
názoru krajského súdu možné akceptovať podanie námietok
písm. g/, ako by sa jednalo o námietky proti inému úkonu kontrolovaného. V zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. je
názoru krajského súdu prípustné podať námietky
2 písm. g/ len proti takému úkonu kontrolovaného, ktorý svojou povahou nie je úkonom uvedeným v § 138 ods. 2 písm. a/ - f/. Uvedená podmienka v prípade daných námietok splnená nebola. Krajský súd poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko neboli splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalobcu
2 zákona č. 25/2006 Z.z. Žalovaný
názoru krajského súdu dostatočne neosvedčil, že skutočnosti uvedené v rozhodnutí mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný je povinný zisťovať, či prípadné porušenie zákona skutočne mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, avšak v odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie, že porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Samotné konštatovanie v tomto smere však nestačí a nemožno ho považovať za riadne zdôvodnenie preukázania, že táto materiálna podmienka pre vydanie rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o výsledku vyhodnotenia ponúk a o zrušení rozhodnutia o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti bola splnená. Takéto konštatovanie bez bližšieho zdôvodnenia predstavuje
názoru krajského súdu príliš reštriktívny výklad uvedeného zákonného ustanovenia. Krajský súd tiež dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnych skutkových zisteniach a vychádza z nedostatočne odôvodnených údajných nedostatkov v ponukách zostávajúcich dvoch uchádzačov v procese verejného obstarávania odvolávajúc sa na odborné stanovisko. Zásadné pochybenie žalovaného videl krajský súd v tom, že žalovaný v rozhodnutí nijako nešpecifikoval charakter, obsah ani autora odborného stanoviska, na ktorom založil vecné odôvodnenie pochybení obstarávateľa pri vyhodnocovaní podmienok účasti a ponúk uchádzačov č. 2 a č. 4. Preto
názoru krajského súdu je napadnuté rozhodnutie v časti, kde sa odvoláva na bližšie nešpecifikované odborné stanovisko, s ktorého závermi sa žalovaný stotožnil, nedostatočne zdôvodnené a nepreskúmateľné. Rozhodnutie
názoru krajského súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo sa týka oprávnenosti žalovaného preskúmavať v danej fáze postup obstarávateľa v rozsahu, v akom k nemu došlo, ako aj výkladu aplikácie ustanovení § 9 ods. 2, § 33 a § 42 zákona č. 25/2006 Z.z., ktorých porušenie v postupe žalobcu žalovaný konštatoval. Samotná komisia žalovaného totiž
názoru krajského súdu nie je oprávnená vstupovať do myšlienkových pochodov členov komisie na vyhodnotenie ponúk a tieto pochody akokoľvek preskúmavať, hodnotiť, či dokonca nahrádzať vlastným správnym uvážením. Dohľadová právomoc žalovaného je v tomto smere obmedzená len na preskúmanie toho, či postup obstarávateľa, resp. samotný proces posúdenia ponúk bol uskutočnený v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z. Žalovaný sám v danom prípade nanovo skúmal ponuky uchádzačov a identifikoval v nich nedostatky, napriek tomu, že všetky ponuky uchádzačov boli v priebehu daného verejného obstarávania opakovane vyhodnocované a boli tiež predmetom kontroly zo strany samotného žalovaného. Preto je
názoru krajského súdu postup žalovaného v tomto smere retroaktívny, keďže pripustil opätovné preskúmanie skutočností, ktoré už boli predmetom kontroly zo strany žalovaného a zároveň boli predmetom niekoľkých konaní o revíznych postupoch uplatnených žalovaného. V rámci konania o námietkach žalovaný vytkol žalobcovi také nedostatky vo verejnom obstarávaní, ktoré v rámci predchádzajúcich kontrol neidentifikoval, resp. ich nepovažoval za dostatočne záväzné. Uvedený postup žalovaného porušuje právnu istotu a legitímne očakávanie žalobcu. Postupom žalovaného boli
názoru krajského súdu porušené aj ústavné princípy právneho štátu, medzi ktoré patria princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, ako aj právo na spravodlivý proces. Žalovaný svoju právomoc v rámci rozhodovania o revíznych postupoch
zákona č. 25/2006 Z.z. môže v zmysle Ústavy SR uplatňovať iba tak, že jeho postup bude konzistentný, predvídateľný a nebude javiť v žiadnom okamihu náznak svojvôle. Postup žalovaného pri vydaní rozhodnutia bol v rozpore s princípom právneho štátu, nakoľko vo svojich dôsledkoch znamenal nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty. Na záver krajský súd zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie má viacero vád, čo sa týka nesplnenia náležitostí rozhodnutia v konaní o námietkach uvedených v § 145 zákona č. 25/2006, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré viedli žalovaného k jeho vydaniu a nezdôvodňuje, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutie taktiež nespĺňa požiadavky na výrok rozhodnutia, ktorý je neurčitý a nevykonateľný. Žalovaný vo výroku rozhodnutia nijako bližšie nešpecifikoval rozhodnutia, ktorých sa výrok týka. Nakoľko v priebehu dotknutého verejného obstarávania boli podmienky účasti a ponuky uchádzačov vyhodnocované niekoľkokrát, nie je zrejmé, ktorého vyhodnocovania sa napadnuté rozhodnutie týka. Vo výroku absentuje jednoznačné a presné označenie dotknutého rozhodnutia uvedením orgánu, ktorý ho vydal, dátumu vydania, prípadne čísla, ak mu bolo pridelené. Na základe vyššie uvedených pochybení, ktorých sa žalovaný dopustil dospel krajský súd k záveru, že napadnutý postup ako aj rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, a preto ho zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalobcovi ich náhradu vo výške zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby
1 OSP. Včas podaným odvolaním sa účastník konania Skanska (ďalej len „účastník“) domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
jeho názoru je rozsudok krajského súdu arbitrárny, zmätočný, nezákonný, vecne a právne nesprávny a v určitých častiach aj nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Predovšetkým namietal, že krajský súd sa vo svojom rozsudku nedostatočne vysporiadal s aktívnou legitimáciou účastníka na podanie námietok proti vyhodnoteniu ponúk a vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti a časť rozsudku, v ktorej vyhodnocoval priamy účinok smernice Rady 92/13/EHS z
1 písm. f/ ZVO, resp. námietky proti vyhodnoteniu ponúk
2 písm. f/ ZVO. Namietať úkony kontrolovaného spočívajúce v postupe komisie na vyhodnotenie ponúk pri posudzovaní splnenia podmienok účasti, resp. posudzovania ponúk, ich vecnej technickej zhody s dokumentáciou verejného obstarávania mohol de facto i de iure účastník len námietkou
2 písm. g/ ZVO.
názoru účastníka, ZVO zjavne v rozpore so Smernicou nepočíta s možnosťou, aby vylúčený uchádzač uplatnil revízne postupy voči vyhodnoteniu ponúk
2 písm. f/ ZVO (nakoľko mu nie je v rozpore so Smernicou doručované oznámenie o vyhodnotení ponúk). Keďže takýto uchádzač nie je schopný efektívne podať žiadosť o nápravu
1 písm. f/ ZVO (lehota na podanie začína plynúť doručením oznámenia o vyhodnotení ponúk), nie je možné, aby podal námietky
2 písm. f/ ZVO. V zmysle eurokonformného výkladu ZVO však
názoru účastníka môže podať námietky
2 písm. g/ ZVO, proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a/ až f/ tohto ustanovenia a takýto postup je jediným účinným nástrojom efektívnej ochrany jeho práv. V predmetnom prípade by reštriktívny výklad a aplikácia citovaných ustanovení ZVO viedli,
názoru účastníka, k odopretiu práva na uplatnenie revíznych postupov osobe, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená na právach alebo existuje riziko, že bude poškodená rozhodnutím obstarávateľa. Z uvedeného je možné bezpochyby dôvodiť existenciu aktívnej legitimácie účastníka na podanie námietok. Účastník tiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že námietky, ktoré podal účastník 28. septembra 2009 - t.j. námietky
2 písm. g/ ZVO (ďalej len „Námietky“) sú založené na totožných skutočnostiach ako námietky, ktoré účastník podal
2 písm. e/ ZVO, proti svojmu vylúčeniu zo súťaže, ktoré mu bolo oznámené obstarávateľom
tvrdenia účastníka je irelevantný a nezodpovedá objektívnej realite. Námietky smerujú voči úkonom žalobcu pri skúmaní zhody ponúk nevylúčených uchádzačov s dokumentáciou verejného obstarávania, konkrétne k (ne)vysvetľovaniu ponúk a voči úkonom žalobcu pri skúmaní splnenia podmienok účasti nevylúčenými uchádzačmi. Rovnako bol namietaný súlad úkonov žalobcu so základnými princípmi verejného obstarávania
2 ZVO, nakoľko voči účastníkovi sa postupovalo inak ako voči iným uchádzačom č. 2 a č. 4. Námietky 2 sa zamerali výlučne na nezákonnosť dôvodov vylúčenia účastníka. Rovnako nie je
názoru účastníka možné súhlasiť s názorom krajského súdu, že účastník mohol dôvody uvádzané v Námietkach uplatniť v predchádzajúcich štádiách verejného obstarávania. Krajský súd nijako nešpecifikoval štádiá verejného obstarávania, kedy mal účastník
jeho názoru možnosť namietať skutočnosti uvedené v Námietkach ani druh podania, ktorým tak mal účastník urobiť. Účastník v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 41 0-6000/2012-ON/124 z
názoru účastníka je odôvodnenie nedostatku aktívnej legitimácie účastníka na podanie Námietok formalistické a ignoruje základné princípy verejného obstarávania ako aj ciele relevantného práva EÚ. Účastník ďalej v odvolaní spochybnil záver krajského súdu o tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne nezdôvodnil existenciu dôvodov na zrušenie namietaných rozhodnutí obstarávateľa v zmysle § 139 ods. 2 ZVO z dôvodu, že zistenie krajského súdu je v rozpore s obsahom rozhodnutia, ktoré je
názoru účastníka zrozumiteľné a vyčerpávajúce a v celom rozsahu zodpovedá požiadavkám na zdôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovení § 139 ods. 2 a § 145 ZVO. V tomto bode rozsudok vychádza
názoru účastníka z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež
názoru účastníka skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený autor Odborného vyjadrenia, nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Účastník má za to, že celé odborné vyjadrenie je ako podklad rozhodnutia založené v administratívnom spise. V napadnutom rozhodnutí sú v súlade s bežnou praxou žalovaného uvádzané len relevantné citácie. V predchádzajúcej rozhodovacej praxi krajský súd nikdy takýto postup žalovaného neoznačil za nezákonný. V materiálnej rovine je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že závery odborného vyjadrenia spracovaného na objednávku žalovaného sú ekvivalentné k záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, číslo úkonu 277/2012, ktorý v námietkach označil účastník ako dôkaz a tento riadne predložil žalovanému. Preto
názoru účastníka je napadnuté rozhodnutie žalovaného v tomto smere súlade so zákonom a riadne preskúmateľné.
názoru účastníka, krajský súd v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnemu záveru o tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný už nebol oprávnený v danej fáze preskúmavať postup žalobcu a tiež v tom, že postup žalovaného bol retroaktívny, nakoľko pripustil opätovné preskúmavanie skutočností, ktoré už boli predmetom skorších kontrol. V zmysle aplikovateľného práva EÚ, má žalovaný právomoc preskúmať v námietkach identifikované porušenia ZVO. Námietky boli podané pred podpisom zmluvy a ak žalovaný nezabránil svojím úkonom jej podpisu (žalovaný rozhodol
názoru účastníka povinný postupovať identicky. S ohľadom na uvedené neobstojí argument krajského súdu o retroaktívnom pôsobení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako porušení princípu právnej istoty. V zásade každé rozhodnutie žalovaného pôsobí v procese zadávania zákaziek retroaktívne, nakoľko sa preskúmavajú už realizované kroky obstarávateľov. To, že pri predchádzajúcich kontrolách a konaniach v rámci revíznych postupov unikli žalovanému skutočnosti, ktoré označil ako porušenie ZVO v napadnutom rozhodnutí nemôže ísť na škodu práv účastníka.
názoru účastníka rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný aj v tej časti, kde krajský súd tvrdí, že predmetným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu princípov právneho štátu a porušeniu princípov právnej istoty. V tejto súvislosti účastník zdôraznil, že predmetom námietok boli skutočnosti a porušenia ZVO, o ktorých mal žalobca vedomosť najneskôr od
názoru účastníka princíp právnej istoty nemôže v posudzovanom prípade prevýšiť princíp zákonnosti. Ak mal žalobca minimálne od 5. marca 2012 vedomosť o podozreniach na porušenie ZVO jednak svojim postupom, ale aj chybami v ponukách uchádzačov č. 2 a č. 4, princípu právnej istoty by
názoru účastníka zodpovedalo tieto pochybnosti odstrániť a nie ich ignorovať. Účastník v odvolaní ďalej namietal tvrdenie krajského súdu o tom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že je nevykonateľné pre neurčitosť výroku.
jeho názoru je naopak detailne odôvodnené, plne v súlade s § 145 a nasl. ZVO. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberá každým namietaným porušením ZVO, uvádza všetky dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, vysporiadava sa aj s vyjadreniami účastníkov konania o námietkach a je z neho možné bez akýchkoľvek ťažkostí identifikovať úvahy, ktorými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutie má
názoru účastníka podstatne kvalitnejšie a detailnejšie odôvodnenie ako väčšina rozhodnutí žalovaného v rámci verejného obstarávania. Účastník poukázal na to, že v konaniach o jeho žalobách voči Rozhodnutiu 2 (konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S 314/2012) a Rozhodnutiu o kontrole 2 (konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S 89/2012), v ktorých rovnako, ako žalobca v tomto konaní, namietal nepreskúmateľnosť a insuficientnosť odôvodnení žalovaného, krajský súd tento argument paušálne odmietol ako neopodstatnený.
názoru účastníka kvalita odôvodnení Rozhodnutia 2 a Rozhodnutia o kontrole 2 je neporovnateľne nižšia ako kvalita odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, no napriek tomu tieto krajský súd aproboval ako zákonné. Preto
názoru účastníka k naplneniu jeho legitímnych očakávaní by zodpovedalo, ak by krajský súd, aj keď iný senát, zákonnosť odôvodnení žalovaného a ich preskúmateľnosť posudzoval konzistentne bez toho, aby boli zjavne diskriminované záujmy účastníka. Taktiež výrok rozhodnutia je
jeho názoru štandardný a zodpovedá bežnej rozhodovacej praxi žalovaného, ktorá doteraz nebola v tomto ohľade nikdy spochybnená. S ohľadom na obsah administratívneho spisu a rozhodnutia žalobcu urobené vo verejnom obstarávaní neexistuje pochybnosť, o ktoré rozhodnutie žalobcu sa jedná. V momente vydania napadnutého rozhodnutia existovalo v rámci verejného obstarávania iba jedno rozhodnutie žalobcu o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a jedno rozhodnutie žalobcu o vyhodnotení ponúk. Navyše, výrok Rozhodnutia o kontrole 2, ktoré žalobca bez najmenších problémov vykonal, je formulovaný identicky s výrokom napadnutého rozhodnutia. Rovnako účastník poukázal na skutočnosť, že zákonnosť uvedeného rozhodnutia bola na základe jeho žaloby predmetom preskúmania v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S 89/2012. Žalobca v tomto konaní ako účastník obhajoval zákonnosť Rozhodnutia o kontrole 2, pričom nepoukazoval v žiadnom prípade na nevykonateľnosť namietaného rozhodnutia. Účastník konania pre úplnosť uviedol, že jeho žaloba, ktorou v konaní č. 2S 89/2012 namietal nezákonnosť Rozhodnutia o kontrole 2, okrem iného aj pre jeho formálne vady, bola krajským súdom zamietnutá a rozsudok je právoplatný. Na záver účastník konania poukázal na to, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom. Z rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd sa v odôvodnení dostatočne nevysporiadal s argumentáciou účastníka, nezobral do úvahy argumenty žalovaného, mechanicky prisvedčil argumentácii žalobcu a odôvodnenie právneho názoru krajského súdu chýba. V danej veci je potreba presvedčivého odôvodnenia
názoru účastníka mimoriadne naliehavá, pretože ak po troch rokoch verejného obstarávania žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na základe námietok účastníka na závažné pochybnosti v konaní žalobcu/obstarávateľa a z toho vyplývajúce porušenia ZVO, musí byť zrušenie takéhoto rozhodnutia mimoriadne kvalitne odôvodnené. Zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného vznikajú
názoru účastníka pochybnosti o schopnosti a ochote štátnych orgánov Slovenskej republiky rešpektovať záväzky vyplývajúce im z práva EÚ. Žalobca sa k odvolaniu účastníka vyjadril podaním z 30. septembra 2013, v ktorom žiadal odvolanie účastníka konania odmietnuť a rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
jeho názoru účastník konania Skanska nemá aktívnu legitimáciu na podanie odvolania v predmetnom prípade, nakoľko nie je účastníkom konania ale iba osobou, za účasti ktorej sa koná. Pripustením, aby subjekt za účasti ktorého sa koná, mohol nakladať s predmetom konania, nielen odvolať sa proti rozhodnutiu, ale zobrať návrh späť, a pod. i proti vôli účastníkov konania, ako to je v danom prípade, keďže žalovaný sa neodvolal a teda akceptoval rozhodnutie súdu vrátane jeho zdôvodnenia, by okrem iného došlo aj k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie pokiaľ ide o žalobcu. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), sp.zn. II. ÚS 197/07 z 21. februára 2008, v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval, že
1,2 a 3 OSP sú účastníkmi konania len žalobca a žalovaný a
ods. 4 pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni a ďalej uviedol, že: „Navrhovateľka nemôže vystupovať ako účastníčka konania na strane žalovaného, a to ani ako vedľajšia účastníčka, pretože Žalovaným v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže byť v zmysle § 250 ods. 4 OSP len správny orgán, ktorý rozhodoval v správnom konaní v poslednom stupni.“ Pokiaľ išlo o vecné námietky týkajúce sa aktívnej legitimácie Skanska na podanie námietok, splnenia podmienok na zrušenie rozhodnutia
2 ZVO, odborného vyjadrenia použitého žalovaným, oprávnenia žalovaného preskúmať postup žalobcu, retroaktivity postupu žalovaného a porušenia princípu právnej istoty, v týchto zopakoval svoje argumenty uvedené v žalobe a zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaný sa k odvolaniu účastníka konania vyjadril podaním z 5. septembra 2013 v ktorom uviedol, že sám voči rozhodnutiu súdu odvolanie nepodal, a preto nemá dôvod sa k odvolaniu vyjadrovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
a ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu zúčastneného účastníka je potrebné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 17. decembra 2014
1 veta prvá OSP. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č. 1447-6000/2012-ON/376 zo
1 písm. b/ OSP odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, sa odvolací súd musel predovšetkým vysporiadať s otázkou procesného postavenia odvolateľa pred súdom a tým i zákonnosťou jeho odvolania aj proti prípadnej vôli žalovaného.
1 OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
1 účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
2 zákona č. 25/2006 Z.z. uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo orgán štátnej správy
2 písm. b/ môže pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody podať námietky Z uvedeného je zrejmé, že piata časť OSP upravujúca procesný postup v správnom súdnictve má osobitnú úpravu pokiaľ ide o účastníkov konania, a preto použitie ustanovení tretej časti OSP tak, ako to namieta žalobca neprichádza do úvahy. Túto skutočnosť potvrdzuje aj spomínaný nález ústavného súdu keď hovorí, že navrhovateľka nemôže vystupovať ako účastníčka na strane žalovaného. V správnom súdnictve v zmysle úpravy obsiahnutej v § 250 ods. 1 OSP pribratý účastník správneho konania nevystupuje ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaného. Jeho účasť v súdnom konaní prichádza do úvahy len vtedy, ak by zrušením preskúmavaného správneho rozhodnutia mohol byť dotknutý na svojich právach. Z ustanovenia § 138 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. vyplýva, kto je účastníkom konania o námietkach. Z administratívneho spisu je nepochybné, že odvolateľ bol účastníkom konania o námietkach, pretože on sám tieto podal. Je preto zrejmé, že bol účastníkom správneho konania. Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každému priznáva právo domáhať sa ustanoveným postupom svojich práv na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky a odsek 2 tohto ustanovenia zaručuje tomu, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Ústavný súd vo svojej judikatúre uvádza, že súčasťou obsahu práva
čl. 46 ods. 1 je nielen právo každého domáhať sa svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhania sa práv, ale nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo to by znamenalo popretie podstaty a zmyslu práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ak je obsahom práva
čl. 46 ods. 1 možnosť vyvolať svojim prejavom vôle konanie súdu alebo iného zákonom určeného orgánu, tak je o to viac jeho obsahom možnosť byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o právach bez toho, aby toto konanie inicioval subjekt práv, o ktorých sa koná. V Slovenskej republike sa zásada, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (medzi inými napríklad rozhodnutia vo veciach Philis vers. Grécko, z 27. augusta 1991, séria A č. 209, Les Saints Monastéres vers. Grécko,z 1. septembra 1997, séria A č. 301-A)), vzťahuje aj na správne konanie, a teda i na predmetné konanie o námietkach účastníka proti rozhodnutiu obstarávateľa vo verejnom obstarávaní
zákona č. 25/2006 Z. z. (pozri analog. nález ÚS SR 3/2002). V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), „...v konaní
druhej a tretej hlavy piatej časti OSP je okruh účastníkov viazaný na účasť v administratívnom konaní. Z tejto právnej úpravy je zrejmé, že okruh účastníkov je závislý na okruhu účastníkov administratívneho konania, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie.
1 prvá veta OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V zmysle uvedeného ustanovenia sa preskúmava napadnuté rozhodnutie
stavu a s okruhom účastníkov konania, ktorí boli v administratívnom konaní v čase vydania napadnutého rozhodnutia..“(medzi inými rozsudok NS SR č. 8Sžo 46/2008 zo 17. apríla 2008). Zo skutkového stavu v prejednávanej veci je nepochybné, že odvolateľ bol účastníkom administratívneho konania, výsledkom ktorého bolo predmetné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým správny orgán vyhovel námietkam odvolateľa voči vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti a vyhodnoteniu ponúk vo verejnom obstarávaní. V tomto konaní sa rozhodlo, že obstarávateľ musí opätovne vyhodnotiť ponuky a splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní všetkých pôvodne prihlásených uchádzačov, t. j. aj odvolateľa, za podmienok určených obstarávateľom. Toto rozhodnutie v administratívnom konaní nadobudlo právoplatnosť, a preto sa ním odvolateľ dôvodne mienil riadiť. Preto akákoľvek možná zmena tohto rozhodnutia sa priamo dotýka jeho práv a povinností. Hoci takáto zmena rozhodnutí môže nastať „lege artis“ v preskúmavacom súdnom konaní, nie je možné z takéhoto konania vylúčiť priamu účasť odvolateľa, na žiadosť ktorého bolo celé administratívne konanie iniciované. V opačnom prípade, keďže sa pred súdom koná a rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, by došlo k popretiu podstaty a zmyslu práva na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy. Najvyšší súd z uvedených dôvodov odvolanie posúdil ako podané účastníkom konania, a preto nebol dôvod pre postup
1 písm. b/ OSP. V odvolaní účastník predovšetkým namieta, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keďže sa nevysporiadal s jeho argumentáciou ani s dôvodmi žalovaného, ale iba mechanicky prisvedčil tvrdeniam žalobcu a odôvodnenie názoru krajského súdu de facto chýba. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval odvolací súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy (mutatis mutandis rozhodnutie II. ÚS 127/07). Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Skutočnosť, že sa odvolateľ s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a najvyšší súd sa s tým v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). V predmetnej právnej veci však výklad príslušných ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z., v kontexte európskej legislatívy, týkajúcej sa verejného obstarávania a spôsob, ako tieto krajský súd aplikoval, si v skutočnosti protirečia. Na jednej strane krajský súd priznal účastníkovi aktívnu legitimáciu na uplatnenie revíznych postupov prostredníctvom priamej aplikácie ustanovení Smernice, ktorá v danom čase nebola transponovaná do vnútroštátneho právneho poriadku, avšak zároveň mu toto právo odoprel a súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného de facto nevykonal. Navyše, krajský súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon, a preto zo zrušujúceho rozsudku musí byť zrejmé, akým spôsobom k porušeniu došlo. Nepostačí len samotné konštatovanie, že rozhodnutie je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov; aj správny orgán má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné rozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia, aby sa v budúcej praxi podobných pochybení vyvaroval. V tejto súvislosti preto najvyšší súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu nie je riadne odôvodnený a signalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvahy krajského súdu nevychádzajú z konkrétnych faktov, na viacerých miestach im chýba vnútorná logika, a preto možno skonštatovať, že vykazuje znaky arbitrárnosti. Už tieto zistené nedostatky by samé osebe mohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. Avšak, vzhľadom na dĺžku trvania celého sporu, ako aj samotnú jeho podstatu, považoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa aj vecnou stránkou prípadu, a preto sa vysporiadal aj s ostatnými relevantnými námietkami odvolateľa. Z pripojeného administratívneho spisu a ostatných listinných dôkazov odvolací súd zistil, že žalobca ako obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa (úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá)“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 248/2009 pod značkou 07704-MSP dňa 29.12.2009 a v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31.12.2009 pod značkou 2009/S 252-363162. Ide o nadlimitnú zákazku, pričom ponuku do verejného obstarávania predložili 4 uchádzači, medzi nimi aj účastník. Ako vyplýva z čiastkovej zápisnice č. 5 z vyhodnocovania ponúk predložených do verejnej súťaže na výber zhotoviteľa stavebných prác, z 30.4.2010, komisia po dôkladnom preskúmaní vysvetlení podmienok účasti skonštatovala, že všetci uchádzači splnili podmienky účasti. Z čiastkovej zápisnice č. 6 z vyhodnocovania ponúk zo 14.5.2010 vyplýva, že komisia skonštatovala potrebu požiadať uchádzačov č. 1, 2 a 3 o vysvetlenie ponuky ceny, u uchádzača č. 3 o vysvetlenie ponuky neobvykle nízkej ceny, predovšetkým v súvislosti s vysvetlením, v ktorých položkách sú zahrnuté ceny neocenených položiek v popísanom rozsahu
predloženého výkazu výmer a v akej jednotkovej cene a cene celkom a s vysvetlením, prečo uchádzač používa odlišnú jednotkovú cenu pre rovnaké položky. Komisia taktiež požadovala vysvetlenie položiek týkajúcich sa objektu 30.33.01 a preukázanie, ako účastník dokáže tento objekt reálne fyzicky zrealizovať pri dodržaní požadovanej kvality a termínov. Požadované vysvetlenie doručil uchádzač obstarávateľovi 25.5.
2 písm. e/ ZVO (ďalej len „
2 písm. c/ ZVO, zrušil rozhodnutie obstarávateľa o vylúčení účastníka a nariadil jeho zaradenie do procesu verejného obstarávania. Toto rozhodnutie napadol 27.9.2010 uchádzač č. 4 - TSS Grade žalobou, o ktorej bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave konanie pod sp.zn. 4S 302/2010. Komisia obstarávateľa sa týmto rozhodnutím žalovaného zaoberala na svojom zasadnutí 28.9.2010, pričom, ako vyplýva z čiastkovej zápisnice č. 10, po dôkladnom preskúmaní všetkých ponúk dospela k záveru, že ponuky uchádzačov spĺňajú všetky podmienky súťaže (zväzok IV, str. 1321 adm. spisu). Na zasadnutí 5.10.2010 pristúpila komisia k samotnému vyhodnoteniu ponúk. Z písm. c/ zo zápisnice o vyhodnotení ponúk
8 ZVO vyplýva, že všetci štyria uchádzači splnili podmienky účasti vo verejnej súťaži. Z písm. d/ vyplýva, že z verejnej súťaže bol vylúčený uchádzač č. 1 z dôvodu, že predložené vysvetlenie ponuky nebolo v súlade s § 42 ods. 4 písm. b/ ZVO. Z písm. e/ vyplýva, že nikto nebol vylúčený z dôvodu, že by ponuka obsahovala neobvykle nízku cenu. Z písm. f/ vyplýva, že ako úspešný uchádzač bol vyhodnotený uchádzač č. 3 - skupina SKANSKA a uchádzači č. 2 a 4 boli vyhodnotení ako neúspešní, pričom sa vyhodnotili: kritérium č. 1 - navrhovaná cena diela (Akceptovaná zmluvná cena) a kritérium č. 2 zníženie požiadaviek na obmedzenie železničnej prevádzky. Proti priebehu vyhodnocovania nemal výhrady žiaden člen komisie a všetci podpísali zápisnicu bez výhrad. Listom zo 6.10.2010 obstarávateľ oznámil účastníkovi, že jeho ponuku prijal s tým, že v prípade, že nebudú uplatnené revízne postupy, bude vyzvaný na predloženie návrhu zmluvy. Neúspešný uchádzač č. 4 - TSS Grade podal 14.10.2010 žiadosť o nápravu
ZVO proti postupu obstarávateľa vo verejnej súťaži, v ktorej namietal, že obstarávateľ mal v zmysle § 44 ZVO uviesť v oznámení o výsledku vyhodnotenia ponúk identifikáciu úspešného uchádzača alebo uchádzačov, informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky alebo ponúk a lehotu, v ktorej môže byť podaná žiadosť o nápravu
1 písm. f/. Zároveň žiadal, aby obstarávateľ prehodnotil výsledky verejnej súťaže, uskutočnil opätovné vyhodnotenie a vzal pritom do úvahy, že pokiaľ v konkrétnom postupe zadávania zákazky došlo k obmedzeniu rozvoja účinnej hospodárskej súťaže, resp. k nedodržaniu základných zásad práva Európskej únie v oblasti verejného obstarávania, môže to spôsobiť, že obstarávateľ nesplní základné podmienky pre poskytnutie pomoci zo štrukturálnych fondov. Poukázal pritom na dôvody žaloby v ktorých okrem iného uvádza, že obstarávateľ bol oprávnený vylúčiť z obstarávania ponuku, ktorá nedostatočne alebo neodôvodnene vysvetľovala ponúknutú nízku cenu, čo sa napokon aj stalo. Obsahovo podobnú žiadosť o nápravu podal 15.10.2010 aj uchádzač č. 2, OHL ŽS a.s.. Tieto žiadosti obstarávateľ zamietol a dotknutých uchádzačov o svojom rozhodnutí oboznámil listami z 15.10.2010. TSS Grade podala proti vyhodnoteniu ponúk 27.10.2010 námietky
f/ ZVO, ku ktorým sa kontrolovaný vyjadril tak, že skutočnosti uvedené v námietkach nepreukazujú, že by svojim postupom pri vyhodnocovaní ponúk porušil ZVO a že by toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (admin. spis zv. V., str. 1490 - 1491). Dňa 8.12.2010 sa uskutočnilo ústne pojednávanie pred komisiou ÚVO a následne vydal žalovaný rozhodnutie č. 1335-6000/2010-ON-240 z
2 písm. g/ ZVO. Z čiastkovej zápisnice č. 12 zo zasadnutia komisie na vyhodnotenie ponúk zo 7.3.2012 vyplýva, že komisia skonštatovala, že ÚVO nariadil opätovne vyhodnotiť splnenie podmienok účasti v predmetnej súťaži a tiež že obstarávateľ oznámil komisii podanie námietok účastníkom č. 3. Zároveň odporučil tieto zamietnuť, nakoľko
obsahu sú to námietky proti vyhodnoteniu ponúk a nie proti inému úkonu kontrolovaného. V bode 5
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.