Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/401/2013 Identifikačné číslo spisu: 1612214192 Dátum vydania rozhodnutia: 18.12.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 167ods.

2 O.s.p.). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania, a tých istých osôb. Žalobkyňa návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 20.2.2012 v súlade s jeho doplnením dňa 21.2.2012 sa domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať na pozemok parcela č. 4972/36-zatavané plochy a nádvoria o výmere 599 m2 a do rodinného domu súpisné číslo 460 postaveného na parcele č. 4972/36 v obci T. zapísané na LV č. XXX katastrálne územie I., Správa katastra T. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Jednalo sa o prvý návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Malacky uznesením z

1. februára 2012 č.k. 6 C 20/2012-22 jej návrhu vyhovel a uložil jej, aby najneskôr do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súde návrh vo veci vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľností. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z
2. mája 2012 č.k. 6 Co 166/2012-39 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, zamietajúci výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala, že sa odporca na nej dopúšťa fyzického alebo psychického násilia. Listinný dôkaz, ktorý žalobkyňa priložila k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je z
3. apríla
4. Trestné oznámenie, ktoré žalobkyňa na žalovaného podala, bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ v T. odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality sp. zn. C. z 2.1.2012 postúpené Obvodnému úradu v T. na prejednanie priestupku. Okresná prokuratúra v T. uznesením č.k. 1 Pv 233/2011-9 z 2.2.2012 predmetné uznesenie zrušila a súčasne uložila, aby policajný orgán vo veci znova konal a rozhodol. Toto konanie doposiaľ nebolo skončené. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie klinická psychológia, dospel k záveru, že u žalobkyne sa nepreukázala prítomnosť symptómov post traumatickej stresovej poruchy, ktorá sa všeobecne u týraných žien ako následok prežitej traumy vyskytuje, teda že v podstate netrpí syndrómom týranej ženy. Jeden fyzický útok (ktorý sa mal odohrať dňa
5. apríla 2011) nie je možné kvalifikovať ako fyzické násilie, nakoľko násilie musí mať stúpajúcu tendenciu. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia teda musí mať značnú intenzitu, ktorú však žalobkyňa nepreukázala. Je nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným ako bývalými manželmi dochádza ku konfliktom, avšak má za to, že intenzitu týchto konfliktov nie je možné hodnotiť ako značnú. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť
6. mája
7. Žalobkyňa doručila 26.11.2012 súdu ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia (druhý návrh na nariadenie predbežného opatrenia), ktorým žiadala zhodne s prvým návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať na nehnuteľnosti, pozemok parcelné č. 4972/36-zastavané plochy a nádvoria o výmere 599 m2 a do rodinného domu súpisné č. 460, postaveného na parcele 4972/36 v obci T. zapísaný na LV č. XXX v katastrálnom území T., Správa katastra T. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa tento návrh doplnila o nové skutkové okolnosti, že dňa 23.11.2012 ju ex manžel K. T. fyzicky napadol v spoločnom rodinnom dome a to i pred maloletou dcérou L.. Nečakane hodil po nej tupý predmet v tmavej chodbe, ktorý jej zasiahol časť tváre pod ľavým okom, následne čoho jej to opuchlo a vytvorila sa jej modrina. Po tomto incidente z obavy pred ďalším agresívnym správaním privolala políciu. Po vypočutí bol žalovaný vykázaný zo spoločnej domácnosti. Jeho agresívne správanie je nevyspytateľné, má obavy o svoje zdravie a život, tiež psychický vývoj maloletej L.. Od posledného vylúčenia z domácnosti dňa
8. februára 2012 jeho agresivita sa stupňuje ako voči nej, tak aj dcéram L. a I.. Znemožňuje im kúrenie v krbových kachliach a to tak, že vybral a schoval rošt, čím sa kachle stali nefunkčné. Toto uskutočnil v dobe, keď maloletá L. bola chorá v mesiaci október
9. Ďalej sa vyhráža, že keď sa chytí kotla, namontuje tam 380 voltov, má na mysli, že ju zabije. Vykrikuje po nej nech skape do rána, nech ju trafí šľak, nech ju zožerie rakovina a to pred dcérami. Dcére sa vysmieval, že má na tvári vyrážky, pri sprchovaní vojde do kúpeľne jej aj dcére I., ktorú stále vyháňa z domu, uráža a ponižuje ju. Neberie ohľad na ich súkromný život. Nerešpektuje a porušuje základné ľudské práva, právo súkromného spolunažívania. Znemožňuje jej varenie v kuchyni, vyhadzuje ju z nej keď varí, zobral spoločné veci na varenie (dosku s valčekom, mikrovlnku, hrnce, chladničku, nože, príbory, tiež vysávač). Vyhráža sa, že ju buchne panvicou, že hodí po nej hrniec, oblieva ich často vodou, ju a L.. Staršej dcére I. napľul do tváre. Keď vychádza z domu vykrikuje za ňou rôzne vulgarizmy a taktiež na dospelú dcéru Luciu. Hodil po nej kvetináč plný zeminy. Bráni im v užívaní obývacej izby ako aj pozerania televízie. Tieto problémy pretrvávajú dlhodobo a stále sa stupňujú. Okresný súd Malacky o tomto druhom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením z
10. novembra 2012 č.k. 5 C 377/2012-14 tak, že mu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením z
11. apríla 2013 č.k. 5 Co 223/2013-26, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, ktoré žalovaný napadol dovolaním. Právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie vždy zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.

§ 167ods.

2 O.s.p.; je tomu tak len vtedy, ak nedôjde k zmene skutkových okolností. Pokiaľ však po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbežného opatrenia dôjde k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá už právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie predbežného opatrenia prekážku veci právoplatne rozhodnutej a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, i keby išlo o návrh toho istého účastníka s petitom identickým ako bol petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne uznesením súdu zamietnutý (porovnaj aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 uverejnené pod č. 25 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2011). Keďže v danom prípade po právoplatnom rozhodnutí o zamietnutí prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo k zmene skutkových okolností, ktorými žalobkyňa osvedčovala dôvodnosť druhého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, rozhodnutiu o druhom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.

§ 167ods.

2 O.s.p. Z tohto dôvodu je námietka žalovaného o existencii vady v zmysle § 237 písm.d/ O.s.p. nedôvodná. Nakoľko v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody jeho prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 243b ods. 5, § 145 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.