1 písm. a/, b/ ods. 2 písm. d/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. R. I. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo 7. marca 2012 sp. zn. 1 T 194/2009 bol obvinený R. R. I. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v období najmenej od
2, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého ho
2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. O odvolaní obvineného R. R. I. proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 30. mája 2012 sp. zn. 1 To 23/2012 tak, že ho
por. ako nedôvodné zamietol. Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal dovolanie obvinený R. R. I. prostredníctvom obhajcu JUDr. JCLic. Tomáša Majerčáka, PhD., advokáta so sídlom na Južnej triede 28 v Košiciach. V dovolaní sú vymedzené nasledovné dovolacie dôvody (v poradí ako ich uvádzal obvinený): -
1 písm. i/ Tr. por., že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, -
1 písm. c/ Tr. por., že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu obvineného, -
1 písm. g/ Tr. por., že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, -
1 písm. d/ Tr. por., že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, -
3 Tr. por., na základe ktorého možno v dovolaní uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. V úvodnej časti dôvodov dovolania obvinený rozoberal jednotlivé dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, analyzoval ich a hodnotil zo svojho pohľadu a robil z nich záver, že k útoku na poškodenú nemohlo dôjsť takým konaním, ako opísala poškodená vo svojej výpovedi a že dôkazy potvrdzujú, že skutok sa nestal tak, ako bol opísaný v obžalobe. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. obvinený opäť rozoberal a hodnotil vykonané dôkazy, výpovede poškodenej, lekárske správy, výpovede svedkov, poukazujúc na to, že ani jeden svedok nebol bezprostredným svedkom konfliktov medzi obvineným a poškodenou, poukazujúc na to, že výpoveď poškodenej nie je v súlade s lekárskymi správami, rozoberal listinné dôkazy, akými boli lekárske nálezy, ďalej znalecké posudky, pričom závery znalkyne PhDr. R. P. z odboru psychológie, ktorá posudzovala intelektové schopnosti poškodenej, označoval za subjektívne pocity znalkyne, ktoré nemajú oporu v skutočnostiach zakladajúcich sa na pravde. Z týchto hodnotení dôkazov vyvodil obvinený taký záver, že počas trestného konania nikdy mu nebol preukázaný úmysel smerujúci k takej forme týrania, ktorá spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie, pričom týranie by muselo spočívať v surovosti, s prvkami určitej trvalosti, avšak jemu neboli preukázané žiadne útoky voči poškodenej, keď ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by bol priamym svedkom atakov na poškodenú a všetko to mali byť len sprostredkované informácie, pričom v rozhodnom čase neboli zistené následky na zdravotnom stave poškodenej, nikdy nebola volaná polícia a nie sú záznamy o napádaní poškodenej.
názoru obvineného okresný ani krajský súd tieto okolnosti náležite nezvažovali a najmä sa nezaoberali otázkou trvalosti útokov obvineného, ktorá nebola preukázaná, ba dokonca bez bližšieho odôvodnenia považovali za dokázané, že obvinený trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zák., teda že tento delikt páchal po dlhší čas, čo viedlo k právnemu posúdeniu konania obvineného aj
2 písm. d/ Tr. zák. V závere odôvodnenia tejto časti dovolania k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. obvinený opäť zhrnul, vydávajúc to za svoj právny názor, že v trestnom konaní nebolo preukázané, že by sa dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, nebolo preukázané splnenie všetkých náležitostí takého skutku, lebo k žiadnemu týraniu poškodenej z jeho strany nedošlo, a preto považuje výrok o vine za nesprávny. K dovolaciemu dôvodu
Dr. R. P. (z odboru psychológie) a žiadal, aby bol vo veci vykonaný nový znalecký posudok, no jeho žiadosti nebolo vyhovené. Ďalej namietal, že nebola vykonaná v prípravnom konaní konfrontácia medzi ním a poškodenou, keď účasť obhajcu pri jej výsluchu nemohla byť postačujúca, lebo obhajca nepozná skutkové okolnosti prípadu a na hlavnom pojednávaní poškodená poprela spáchanie skutku obvineným, a tak obvinený nemal možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, lebo v konaní pred súdom spáchanie skutku nebolo žiadnym priamym dôkazom preukázané. Medzi porušenia práva na obhajobu, ako dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por., obvinený zahrnul aj jeho tvrdenie, že dňa 14. apríla 2010 sa konalo hlavné pojednávanie v neprítomnosti prísediacich a na tomto pojednávaní bol vykonaný výsluch obžalovaného. Okrem toho mu nikdy nebolo umožnené nazerať do spisu
por., čím bolo tiež vážne porušené jeho právo na obhajobu. Dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. opieral obvinený o tvrdenie, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom preto, lebo znalecké posudky, a to posudok PhDr. R. P. k posudzovaniu intelektových schopností poškodenej, ako aj znalecký posudok MUDr. D. Y. a MUDr. R. Q. zameraný na vyšetrenie a posúdenie duševného stavu obvineného boli zadané po vznesení obvinenia dňa 2. októbra 2009, kedy bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák., teda pre inú právnu kvalifikáciu skutku, než bolo neskôr dňa 23. novembra 2009 vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Keďže znalecké posudky boli vyhotovené k úplne inej kvalifikácii skutku, je obvinený toho názoru, že nemohli byť použité ako dôkaz v ďalšom konaní a po vznesení obvinenia dňa 23. novembra 2009 mali byť vyhotovené nové znalecké posudky k tomu skutku, ktorý sa mu kládol za vinu pre § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por. videl obvinený v tom, že dňa 30. mája 2012 bolo vykonané verejné zasadnutie na Krajskom súde v Prešove bez prítomnosti obvineného a poškodenej. K uplatneniu dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. obvinený uvádzal, že obžaloba bola podaná pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcej osem rokov a v takom prípade malo byť vykonané predbežné prejednanie obžaloby na verejnom zasadnutí, ale k ničomu takému nedošlo, pričom
neho obžaloba nemala žiadnu oporu v zákone ani v logickom myslení a nespĺňala náležitosti
por. Keďže v prípravnom konaní nebola preukázaná vina obvineného a to ani na základe výpovedí svedkov a listinných dôkazov, je toho názoru, že obžaloba nebola opodstatnená. Napokon obvinený, zrejme i k dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. i
3 Tr. por. uvádzal, že po zmene právnej kvalifikácie dňa 23. novembra 2009 mu bola ustanovená obhajkyňa, ale dovtedy nemal obhajcu, hoci bol väzobne stíhaný a išlo o povinnú obhajobu
1 písm. a/ Tr. por. Tvrdil, že okresným súdom ustanovení obhajcovia JUDr. R. Z. a JUDr. X. sa bez ospravedlnenia nedostavovali na pojednávania. Namietal tiež, že člen senátu L. E. v nie jednom prípade chýbal na hlavnom pojednávaní a sudca JUDr. Q. aj napriek tejto skutočnosti viedol hlavné pojednávanie. V závere odôvodnenia dovolania obvinený uviedol, že niekoľkokrát namietal zaujatosť sudcu, ktorý vystupoval ako sudca na Okresnom súde Humenné. Jeho brat (obvineného) JUDr. Q. R. je totiž spolužiakom z Právnickej fakulty v Košiciach v rokoch 1977 - 1981 sudcu z prípravného konania JUDr. S. E., ktorý bral obvineného do väzby a jeho brat má dobré vzťahy na Okresnom súde Humenné a priatelí sa aj so sudcom Okresného súdu Humenné JUDr. Q. a z toho dôvodu obvinený žiadal o odňatie veci tomuto súdu, o čom svedčí aj fakt vrátenia veci Krajským súdom v Prešove, na čo okresný súd nijakým spôsobom nereagoval a námietku zaujatosti odmietol ako nedôvodnú. Z uvedených dôvodov obvinený navrhoval, aby dovolací súd rozhodol rozsudkom tak, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., aby napadnuté uznesenie zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené obsahovo nadväzujúce a aby prikázal Okresnému súdu Humenné vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného R. R. I. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por., ani § 374 ods. 3 Tr. por.. V prvom rade treba podotknúť, že na to, aby najvyšší súd mohol rozhodnúť o dovolaní, nariadil prešetriť okolnosti vykonania hlavného pojednávania na Okresnom súde Humenné dňa
1 Tr. por. môže byť v prípravnom konaní obmedzené zo závažných dôvodov uvedených v § 69 ods. 2 Tr. por. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by malo dôjsť k takej situácii. Dokonca ani potom, čo bol obvinený v závere vyšetrovania upozornený na možnosť preštudovania spisu a bol prítomný pri tomto úkone, rovnako ako jeho obhajkyňa JUDr. D. R., nevyužil to a uviedol, že spis, ktorý mu bol predložený, študovať nebude a žiadal si z neho doručenie kópií. Teda ani z tohto hľadiska nemožno konštatovať porušenie práva na obhajobu. Ak obvinený namieta z hľadiska porušenia práva na obhajobu to, že jeho obhajcovia riadne nevyužívali možnosti obhajoby a na niektorých úkonoch sa nezúčastňovali, nemožno to akceptovať ako porušenie práva na obhajobu. Nevyužitie všetkých možností zo strany obhajoby, ani kvalita poskytovaných právnych služieb obhajcom nespadá do rámca ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Za dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. nemožno považovať, ak sa rozhodnutie opiera o znalecké posudky, pokiaľ boli znalci pribratí do konania po vznesení obvinenia, ak skutok bol ináč kvalifikovaný vo vznesenom obvinení než bola neskôr podaná obžaloba, resp. než neskorším obvinením bola zmenená právna kvalifikácia skutku, pre ktorý sa napokon viedlo trestné stíhanie. Podstatné je, že skutok, ktorý je uvedený vo vznesení obvinenia z
1 písm. d/ Tr. por., ktorý odôvodňoval obvinený tým, že verejné zasadnutie Krajského súdu v Prešove dňa
doterajších predpisov. Pred nadobudnutím účinnosti novely Trestného poriadku zák. č. 262/2011 Z. z. platili vo vzťahu k účasti obvineného na verejnom zasadnutí ustanovenia § 293 ods. 5, 6 a 7 Tr. por. v nasledovnom znení: Verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu predvolanie na verejné zasadnutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 (§ 293 ods. 5 Tr. por.). Verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov (§ 293 ods. 6 Tr. por.). Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti (znenie odseku 7 § 293 Tr. por. rovnaké pred i po nadobudnutí účinnosti spomenutej novely Trestného poriadku zák. č. 262/2011 Z. z.). Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predseda senátu odvolacieho súdu požiadal Ústav na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Prešove o predvedenie obvineného R. R. I., ktorý sa tam nachádzal vo väzbe, na verejné zasadnutie odvolacieho súdu na deň
3 Tr. por., že predseda senátu JUDr. J. Q. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej veci. Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia (č. l. 750 - 751) jasne vyplýva, že sa senát zaoberal otázkami naznačenými aj teraz obvineným v dovolaní, že predseda senátu sa dobre pozná s bratom obvineného JUDr. Q. R., ktorý mal ovplyvňovať rozhodnutie proti obvinenému a dokonca námietka obsahovala aj tvrdenie o prevzatí úplatku predsedom senátu, s čím sa senát vyrovnal, že to nezodpovedá skutočnosti a predseda senátu prvýkrát videl brata obvineného až na jednom z hlavných pojednávaní, ktoré sa vo veci konali. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1 Tos 4/2012 dňa 25. januára 2012 tak, že
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol. Pokladal tvrdenia obvineného obsiahnuté v námietke zaujatosti za ničím nepodložené a nepreukázané. Poznamenať treba, že podania obvineného obsahujúce podobné tvrdenia ako v námietke zaujatosti predsedu senátu prvostupňového súdu, ktoré obvinený zasielal aj ministerstvu spravodlivosti, boli odstúpené na prešetrenie generálnej prokuratúre, no nie sú známe žiadne relevantné závery, ktoré by opodstatňovali tvrdenia obvineného. Dovolací súd preto konštatuje, že vo veci nekonal vylúčený sudca, čo by inak, v opačnom prípade, znamenalo dovolací dôvod
1 písm. e/ Tr. por., i keď ho tak obvinený výslovne necitoval. Nezisťuje sa ani pochybenie v konaní prvostupňového súdu, ktoré
obvineného malo spočívať v tom, že nevykonal verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby. Predseda senátu Okresného súdu Humenné nariadil verejné zasadnutie na deň
zistenia dovolacieho súdu napĺňa všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Konanie obvineného popísané v skutkovej vete rozsudku okresného súdu možno podradiť pod viaceré alternatívy objektívnej stránky žalovaného trestného činu
písmena a/ i b/ ods. 1 § 208 Tr. zák. Nepochybne išlo o zlé zaobchádzanie obvineného s blízkou osobou, jeho matkou, ktorá bola v tom čase už vo vyššom veku. Išlo o opakované útoky prejavujúce sa trvalosťou, po dobu vyše troch rokov. Opakovane musela poškodená, a to najmenej päťkrát, utekať pred obvineným z domu a prespávať u príbuzných. Súhrn opakujúcich sa hrubých útokov proti telesnej a duševnej integrite poškodenej možno charakterizovať ako týranie. Znak kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto zločinu
2 písm. d/ Tr. por. je naplnený vzhľadom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., lebo dobu vyše troch rokov, počas ktorých sa opakovali útoky vymedzené odsekom 1 písm. a/ a b/ § 208 Tr. zák., možno považovať za dlhší čas a naplnenie zákonného znaku spáchania činu uvedeného v odseku 1 § 208 Tr. zák. závažnejším spôsobom konania. V danej súvislosti je potrebné zdôrazniť znenie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Tento dovolací dôvod nezakladá argumentácia založená na inom hodnotení dôkazov vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako sa to stalo v danom prípade zo strany obvineného prostredníctvom jeho obhajcu. Obvinený totiž vychádza z predpokladu, že nebolo dokázané, že by sa žalovaný skutok stal, že by z jeho strany vôbec k takým útokom zakladajúcim týranie blízkej osoby došlo. Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolacie námietky obvineného R. R. I. sa v skutočnosti nedotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku, ale naopak, priamo a konkrétne spochybňujú skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa. Obvinený iným spôsobom hodnotí dôkazy a vyvodzuje z nich iné závery a síce tie, ktoré boli podstatou jeho obhajoby, že on sa žalovaného skutku nedopustil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, však musí vychádzať z toho, že sa skutok stal a že ho spáchal obvinený R. R. I., tak ako to ustálili súdy oboch nižších stupňov. S ich závermi o právnej kvalifikácii zisteného skutku sa najvyšší súd stotožňuje. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že z podaného dovolania je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por., ani dôvod
3 Tr. por., a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.