ich tvrdení v čase, keď Mestská časť Košice - Staré Mesto uzavrela so žalobcom zmluvu o nájme bytu, t. j. k
názoru súdu prvého stupňa bolo potrebné žalobu vo vzťahu k žalovaným 2/ až 7/ zamietnuť aj pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko v čase rozhodovania súdu už neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. O trovách konania súd rozhodol
1 O.s.p., žalovanému 1/ však ich náhradu nepriznal, pretože nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti žalobcom. Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) na odvolanie žalobcov, ako aj žalovaných 2/ až 7/ (len čo do výroku o trovách konania) rozsudkom zo 16. novembra 2010 sp. zn. 3Co 155/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného 1/ potvrdil a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaných 2/ až 7/ zmenil tak, že žalobcom uložil povinnosť nahradiť týmto žalovaným trovy konania vo výške 24 635 € na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania súd účastníkom nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa, že z vykonaného dokazovania nemožno nijako vyvodiť, že by žalovaný 1/ uviedol žalobcov do omylu, nakoľko sám sa mylne domnieval, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na námietku premlčania zo strany žalovaného 1/, považoval za správny aj záver súdu prvého stupňa, že právo na náhradu škody sa v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčalo v trojročnej premlčacej dobe a preto uvedené právo nemožno žalobcom priznať. Taktiež sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným 2/ až 7/ je premlčaný v dôsledku uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby. Nesúhlasil však už s jeho záverom o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných 2/ až 7/, tvrdiac, že povinnosť vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie neprešla prevodom predmetnej nehnuteľnosti na ďalších kupujúcich. Zmenu výroku o trovách prvostupňového konania vo vzťahu žalobcov a žalovaných 2/ až 7/ odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže v odvolacom konaní úspešní žalovaní 1/ až 7/ si náhradu trov tohto konania neuplatnili, odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalobcov podal proti rozsudku súdu prvého stupňa ako aj rozsudku odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie. Navrhoval tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V mimoriadnom dovolaní namietal, že nižšie súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
názoru generálneho prokurátora súdy síce správne použili ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre posúdenie otázky premlčania, ale nesprávne ho vyložili, čím nesprávne posúdili otázku začatia plynutia objektívnej premlčacej lehoty, na základe čoho nesprávne vo veci rozhodli. Argumentoval, že pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne vzniklo. Ten však nie je v konkrétnej veci daný len investíciami do predmetného bytu, ale predovšetkým existenciou subjektu, ktorý bezdôvodné obohatenie získal a ktorý je z neho povinný. Až splnením obidvoch predpokladov, vzniku bezdôvodného obohatenia a existencie osoby povinnej, voči ktorej sa oprávnený môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, môže začať plynúť objektívna lehota. Poukazoval na to, že v prejednávanej veci boli síce žalovaní 2/ až 7/, resp. ich právni predchodcovia už v roku 1997 zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľnosti, a to na základe pozemnoknižných zápisov, v tom istom roku však prišlo k zmene a ako vlastník spornej nehnuteľnosti bol zapísaný žalovaný 1/. Tento stav trval až do rozhodnutia Okresného súdu Košice I č. k. 23C 533/97-78 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Košice č. k. 16Co 204/98-121, právoplatným
1 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia na základe zmluvy o budúcej zmluve uzavretej 22. júna 1994 s Mestskou časťou Košice - Staré Mesto, mylne sa domnievajúc, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný 1/, túto nehnuteľnosť na vlastné náklady zrekonštruovali, a to bez vedomia a súhlasu jej skutočných vlastníkov - žalovaných 2/ až 7/. Súdy nižších stupňov preto správne uzavreli, že žalobcovia vynaložením investícií na uvedenú nehnuteľnosť poskytli žalovaným 2/ až 7/ plnenie bez právneho dôvodu, ktoré zakladá ich bezdôvodné obohatenie. S touto právnou kvalifikáciou žalobcami uplatneného nároku sa stotožnil aj generálny prokurátor, nesúhlasil však so závermi súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu o premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej doby.
1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej
týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo. Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dovodila, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik bezdôvodného obohatenia (k tomu porovnaj R 25/1986). Názor, že plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor, sa naďalej uplatňuje aj v súčasnej rozhodovacej činnosti súdov (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2 Občianskeho zákonníka. Všeobecne platí, že bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (ak právny dôvod nejestvoval od počiatku) vzniká už samotným poskytnutím plnenia. V prípade, že plnenie spočívalo v investíciách do cudzej nehnuteľnosti, vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti bezdôvodné obohatenie v okamihu, keď došlo k zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti (k tomu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. januára 2003 sp. zn. 25 Cdo 355/2001) a od tohto okamihu začína plynúť aj objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd preto súhlasí s názorom súdov obidvoch nižších stupňov, ktoré v posudzovanej veci začiatok plynutia tejto premlčacej doby odvíjali od okamihu ukončenia rekonštrukčných prác žalobcami na predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorému
výsledkov vykonaného dokazovania došlo najneskôr
ktorej napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) v otázke začatia plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby u práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
2 Občianskeho zákonníka, a keďže v konaní neboli zistené ani vady v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p., mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní úspešným žalovaným 2/ až 7/ nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože si ju nevyčíslili - trovy právneho zastúpenia, keď iné trovy dovolacieho konania im zo spisu nevyplývajú. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). V danom prípade podnet na mimoriadne dovolanie dali žalobcovia. Žalovaní 2/ až 7/ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu požiadali o náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní, trovy konania ale nevyčíslili, a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243c, § 151 ods. 1 O.s.p.). Bolo preto treba aplikovať ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak účastník v lehote
odseku 1 § 151 O.s.p. trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.