Obsah (27)

§ 218§ 178§ 113§ 114§ 141§ 142§ 143§ 240§ 28§ 121§ 138§ 250j§ 120§ 219§ 212§ 220§ 111§ 11§ 136§ 139§ 135§ 145§ 157§ 155§ 151§ 224§ 149

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžso/3/2013 Identifikačné číslo spisu: 6012201374 Dátum vydania rozhodnutia: 10.12.2013 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:

§ 218ods.

2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku tiež „zák. č. 461/2003 Z.z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 700-2111499712-GC04/12 z 20.06.2012, ktorým bolo žalobkyni

§ 178ods.

1 písm. a) bod 9 a § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. predpísané za obdobie november 2010, apríl 2011, september 2011 penále vo výške 361,76 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fontu solidarity (ďalej na účely rozsudku tiež „poistné a príspevky“, resp. iba „poistné“).

1. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná reagovala na námietky žalobkyne podané v odvolaní. Najmä v odvolaní zdôraznila, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 23.11.2010 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobkyni (uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.11.2010), a v danom prípade reštrukturalizácia začala dňa 30.11.
3. Žalobkyňa s poukazom na ustanovenia § 114, § 120 a § 138 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej na účely rozsudku tiež „zák. č. 7/2005 Z.z.“) argumentovala, že žalovaná v prípade existencie nároku na penále si mala tento uplatniť prihláškou do reštrukturalizačného konania. Tým, že si svoj nárok takto neprihlásila, tak v súlade s § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.

žalobkyne zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov vymáhať tieto pohľadávky. 4. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä citovala príslušné ustanovenia § 28 ods. 1 písm.

1. a)a b), ods. 2 písm.
2. a)a b), ods. 3 písm.
3. a)a b), ods. 8, ods. 9, ods. 10 písm.
4. a)a b), ods. 11, § 129 ods. 1, § 141 ods. 1, § 141 ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2, § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ďalej § 20 ods. l písm. a), § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a § 120 ods. 1 a 2, § 155 ods. 2, § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z.

§ 113ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení, ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.

§ 114ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

§ 141ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 141ods.

2 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

§ 142ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 143ods.

2 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

§ 240ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 28ods.

2 zákona č. 43/2004 Z.z., povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ

osobitného predpisu. 5.

odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán pri kontrole odvodu poistného a príspevkov zistil, že žalobkyňa za obdobie november 2010, apríl 2011 a september 2011 neodviedla poistné a príspevky včas. Penále bolo vypočítané vo výške 0,05% z dlžnej sumy, ktorého výpočet sa nachádza v prílohe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Pri určení výšky poistného správny orgán vychádzal z mesačných výkazov poistného a príspevkov za dané obdobie. 6.

žalovanej v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. bola povinná žalobkyni penále predpísať. Na rozdiel od argumentácie žalobkyne žalovaná vyslovila právny názor, že potvrdením reštrukturalizačného plánu právo predpísať penále nezaniklo. Hoci sa predpísané penále týka obdobia roku 2010, t.j. obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, žalovaná zdôraznila, že pohľadávka na penále vznikla až 20.06.2012, a to predpísaním konkrétneho penále prvostupňovým správnym orgánom, t.j. v čase, keď už bolo reštrukturalizačné konanie začaté. Z uvedeného dôvodu sa takáto pohľadávka v reštrukturalizácii

žalovanej neuplatňuje prihláškou a nepôsobia na ňu ako na prednostnú pohľadávku účinky začatého reštrukturalizačného konania. II. Konanie na prvostupňovom súde A)

1. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podala na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu zo dňa 27.12.
3. V žalobe rovnako, ako aj v správnom odvolaní a s poukazom na rovnaké ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii mala za to, že žalovaná mala v prípade existencie nároku na penále si túto pohľadávku prihlásiť prihláškou do reštrukturalizačného konania, nakoľko táto pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy bola predpísaná. Nárok na penále stanovené rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu existoval

žalobkyne ešte pred začatím reštrukturalizácie, a teda si ho mala žalovaná prihlásiť, nakoľko dodatočne po skončení reštrukturalizácie by priznanie tohto nároku bolo v rozpore so zákonom. Následne zopakovala rovnaké argumenty ako v správnom konaní.

1. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na to, že v zmysle ustanovenia § 114 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z. dlžník, t.j. žalobkyňa po začatí reštrukturalizačného konania nemôže uhrádzať záväzky, ktoré jej vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, nakoľko by tak postupovala v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní, ako aj s Trestným zákonom.
2. Taktiež poukázala aj na ustanovenie § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. s tým, že príslušenstvom pohľadávky sú

§ 121ods.

3 Občianskeho zákona úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, pričom príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok, sa po začatí reštrukturalizačného konania do plánu nezahŕňa. Tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.

§ 138ods.

2 zák. č. 7/2005 Z.z v citovanom znení podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. 11. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zotrvávala na dôvodoch rozhodnutia a navrhovala, aby krajský súd žalobu žalobkyne zamietol. Opätovne tvrdila, že pohľadávka na penále za obdobie november 2010, apríl 2011, september 2011 vznikla jej predpísaním dňa 20.06.2012, t.j. až po začatí reštrukturalizačného konania; preto

žalovanej nejde o pohľadávku, ktorú je potrebné si uplatňovať prihláškou v reštrukturalizácii. Reštrukturalizačné konanie bolo začaté dňa 30.11.

2. V čase začatia reštrukturalizačného konania žalobkyňa nebola ešte v omeškaní, pretože ešte nebola povinná poistné a príspevky zaplatiť. Dňa 30.11.2010 neexistoval ešte žiaden nárok na penále, ani za jedno obdobie. V čase pred začatím reštrukturalizačného konania žalovaná ešte ani nevedela určiť výšku penále.

názoru žalovanej, penále je upravené osobitným predpisom, vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. Preto nemožno ho považovať za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). B) 13. Krajský súd ako súd prvého stupňa

ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobkyne zamietol

§ 250jods.

1 O.s.p. 14. Krajský súd vymedzil predmet sporu medzi účastníkmi, ktorým v danom prípade je to, či pohľadávka žalovanej predstavujúca nárok na penále za včas nezaplatené poistné a príspevky (uvedené v úvode odôvodnenia rozhodnutia), mala byť vzhľadom na začatie reštrukturalizačného konania žalobkyne (dňa 30.11.2010) uplatnená prihláškou do reštrukturalizácie postupom

§ 121ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. 15. S odkazom na ustanovenia § 113 ods. 1, § 114 ods. 1, § 120 ods. 1 a 2 zák. č. 7/2005 Z.z., ďalej § 141 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2, § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. krajský súd vyslovil názor, že v citovanom ustanovení § 120 ods. 1 a 2 zák. č. 7/2005 Z.z. sú stanovené pravidlá, ktoré platia pre reštrukturalizačné konanie s jeho účinkami na pohľadávky veriteľov, a to aj v spojitosti s ustanovením § 114 a 118 citovaného zákona.

krajského súdu ide v podstate o zistenie, či pohľadávka je pohľadávkou prednostnou, t.j. vzniknutou počas reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 2), alebo či ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, a ktorá sa má prihlasovať v reštrukturalizačnom konaní prihláškou (§ 120 ods. 1 citovaného zákona). Pokiaľ by išlo o prednostnú pohľadávku, tak napadnuté rozhodnutie by nebolo možné vykonať, pretože tomu bráni § 114 ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z.

§ 120ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

§ 120ods.

2 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. 16. Pokiaľ by však nešlo o prednostnú pohľadávku, potom

krajského súdu by bolo takéto rozhodnutie exekučným titulom. Spor ohľadne posúdenia, či sa jednalo v danom prípade o pohľadávku prednostnú alebo pohľadávku vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania, však nie je možné riešiť v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia v konaní

Piatej časti Druhej hlavy O.s.p. (správne súdnictvo), ale ako zdôraznil krajský súd, je to možné riešiť iba v osobitnom konaní. 17. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso/70/2011 [tento však nie je dostupný na webovskom sídle - poznámka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky],

ktorého začatie reštrukturalizačného konania, ani samotné rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie nemá za následok prerušenie správneho konania, ani nebráni jeho začatiu a pokračovaniu. V rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nie je súd v správnom súdnictve oprávnený preskúmavať správnosť ďalšieho postupu žalovanej v reštrukturalizačnom konaní. 18. Z uvedeného krajskému súdu vyplýva, že reštrukturalizácia nemá žiadne účinky na iné ako vykonávacie, exekučné, súdne a rozhodcovské konania pre pohľadávky, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou. To znamená, že nemá žiadne účinky vo vzťahu ku konaniu, výsledkom ktorého bolo napadnuté rozhodnutie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nebráni žalovanej vydať rozhodnutia voči účastníkom v reštrukturalizácii, pričom takýmto rozhodnutím správny orgán nerozhoduje o zaradení pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní. Z uvedených dôvodov je bezpredmetná aj námietka žalobkyne vo vzťahu k ustanoveniu § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. (nezahrnutie príslušenstva prihlásených pohľadávok do reštrukturalizačného plánu) Navyše krajský súd uviedol, že predpísané penále

zákona o sociálnom poistení nemožno považovať ani za príslušenstvo pohľadávky v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 121 ods. 3 OZ).

§ 138ods.

2 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. III. Odvolanie žalobkyne/stanoviská A)

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.04.2013 (č.l. 30) proti rozsudku krajského (prvostupňového) súdu žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila nesúhlas s argumentáciou krajského súdu.
2. Žalobkyňa najmä zdôraznila: - dátum zverejnenia (t.j. 30.11.2010) uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica z 23.11.2010, ktorým začal reštrukturalizačné konanie voči žalobkyni ako dlžníkovi, - zákonné rozdelenie pohľadávok na skupinu vzniknutých pred a po zverejnení uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania, - osobitný režim splácania pohľadávok, ktoré vznikli pred reštrukturalizačným konaním, - neoprávnenosť predpísania penále za mesiac november 2010, nakoľko žalobkyňa sa zaplatením poistného za november 2010 do omeškania nedostala.
3. Záverom žalobkyňa navrhla, aby napadnuté rozhodnutie žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu zrušil, resp. aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, a súčasne v obidvoch prípadoch priznal žalobkyni náhradu trov konania vyčíslenej vo výške 654,62 €. B)
4. Z vyjadrenia žalovanej (č.l. 41) zo dňa 23.04.2013 vyplýva, že žalobkyňa neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej. Pohľadávka žalovanej na penále za mesiac november 2010 vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia vo veci predpísania penále, t.j. až
5. júna 2012, preto ju nemohla prihlásiť do reštrukturalizácie. 23.

názoru žalovanej neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila predpísaniu penále počas reštrukturalizácie, resp. po jej ukončení. 24. Záverom žalovaná požiadala, aby odvolací súd

§ 219ods.

1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny. IV. Právne názory odvolacieho súdu 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej sankcii vyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.),a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovanej postupom

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil jej späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobkyne), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami žalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Ďalej zdôrazňuje, že

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo/84/2007, sp. zn. 6 Sžo/98/2008, sp. zn. 1 Sžo/33/2008, sp. zn. 2 Sžo/5/2009 či sp. zn. 8 Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej, je právna otázka, či splatnosť poistného a príspevkov v oblasti sociálneho poistenia je právne ovplyvnená procesom reštrukturalizácie schválenej súdom. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Žalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, že pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že sociálne konanie o uložení sankcií a penále vo svojej podstate predstavuje to správne konanie, pri ktorých správny orgán

osobitného zákona rozhoduje nielen o o porušení dotknutého ustanovenia správneho práva ale aj o uložení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval. 1) Charakteristika reštrukturalizácie: 32. Základným problémom v prejednávanej veci sa pre Najvyšší súd javí vymedzenie vzťahu medzi zák. č. 461/2003 Z.z. a zák. č. 7/2005 Z.z. Je nepochybné, že sledovaným predmetom úpravy zák. č. 7/2005 Z.z. je najmä riešiť úpadok dlžníka ako spoločensky nežiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry, a to:

1. a)speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo
2. b)postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. 33. Naopak predmetom úpravy zák. č. 461/2003 Z.z. je vymedzenie sociálneho poistenia vrátane úpravy jej rozsahu, ďalej právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácia sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Je jednoznačné, že aj zák. č. 461/2003 Z.z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok Sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine. Preto, ak žalovaná je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí pri uspokojovaní svojich pohľadávok k dlžníkovi, ktorý sa nachádza v konkurze (úpadok) alebo v procese reštrukturalizácie postupovať nie

zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálnom poistenia, ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005 Z.z. ako špeciálny právny predpis v zmysle starorímskej právnej zásady „lex specialis derogat legi generali“. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis (napr. poznámka pod čiarou č. 33a v ustanovení § 12 alebo č. 41a v ustanovení § 18, ktoré odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zák. č. 7/2005 Z.z.). Preto je možné charakterizovať zák. č. 7/2005 Z.z. ako špeciálny právny predpis pre oblasť sociálneho poistenia týkajúci sa vymáhania a uspokojovania pohľadávok dlžníka úplatku. 34. Zákonodarca pri naplnení podmienok úpadku ukladá tak dlžníkovi ako aj veriteľovi prostredníctvom zák. č. 7/2005 Z.z. nielen povinnosti, ale aj rôzne dispozitívne možnosti. Medzi základné dispozície patrí výber procesného spôsobu riešenia úpadku, t.j. zvolenie konkurzu alebo reštrukturalizácie, ktoré spôsoby kolektívneho uspokojovania pohľadávok rôznych veriteľov sa od seba diametrálne odlišujú. Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že veriteľ je oprávnený t.j. má možnosť sa rozhodnúť, či v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. podá návrh na vyhlásenie konkurzu so všetkými z toho dispozitívneho úkonu pre neho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami, t.j. najmä zotriedenie pohľadávok do jednotlivých skupín,

ktorých sa určí poradie ich uspokojenia, alebo bude

§ 111ods.

3 zákona číslo 7/2005 Z.z. uprednostňovať podanie návrhu na reštrukturalizáciu. Je nepochybné, že zákonodarca celý proces reštrukturalizácie smeruje do polohy konsenzu, kedy veriteľ využil v rámci svojich oprávnení odbornú pomoc správcu a dlžník jeho činnosť odsúhlasí. Potom návrh na reštrukturalizáciu môže mať charakter súdneho schválenia konsenzu medzi veriteľom a dlžníkom.

§ 11ods.

3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka.

§ 111ods.

3 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

1. V prejednávanej veci je nepochybné, že v prípade žalobkyne ako dlžníka došlo k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizačného konania, ktoré bolo povolené Okresným súdom Banská Bystrica uznesením z 23.11.2010 od dňa 30.11.
2. Začatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v ustanovení § 114 zák. č. 7/2005 Z.z. Predovšetkým je dôležité upozorniť na to, že zák. č. 7/2005 Z.z. rozlišuje pohľadávky vzniknuté pred (t.j. prihlasované pohľadávky) a pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizácie (t.j. prednostné pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.). Prihlasované pohľadávky v procese reštrukturalizácie strácajú svoju vykonateľnosť (viď § 114 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z.).
3. Veritelia svoje oprávnenia, ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii (viď najmä § 120 ods. 1 v spojení s § 132 zák. č. 7/2005 Z.z.) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok. Ich stabilitu veritelia v zmysle zásady súčinnosti (§ 134 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.) verifikujú navrhnutím reštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle § 132 ods. 1 zák. č. 7/2000 Z.z. po schválení súdom záväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, t.j. v prejednávanej veci aj pre žalovanú.

§ 136ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu

plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné

osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

§ 139ods.

1 vete prvá a druhá zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v prípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka

plánu uspokojená jednotlivými plneniami, a rozsah, v akom bola pohľadávka

plánu odpustená alebo uznaná za nevymáhateľnú. 37. Aby sa zmysel a účel reštrukturalizácie naplnil, zákonodarca umožňuje v procese reštrukturalizácie využiť viacero nástrojov, medzi ktoré prostredníctvom ustanovenia § 135 zák. č. 7/2005 Z.z. zaraďuje aj predĺženie lehoty splatnosti pohľadávok veriteľov, poprípade zmeny ich výšky, ktoré veritelia pri tvorbe reštrukturalizačného plánu navrhujú. Je preto legitímne očakávané, že žalovaná sa vysporiada s dopadom možného predlženia lehoty splatnosti pohľadávok pri zvažovaní jej nedodržania. Takisto aj v procese prípravy a následného hlasovania o reštrukturalizačnom pláne na schvaľovacej schôdzi je každý veriteľ, t.j. v prejednávanej veci aj žalovaná, požiadať v zmysle § 145 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o jeho zmenu, poprípade sa v zmysle § 157 zák. č. 7/2005 Z.z. domáhať vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sebe alebo poukazovať v zmysle § 159 zák. č. 7/2009 Z.z. na nesplnenie reštrukturalizačného plánu a požadovať s tým spojené dôsledky.

§ 135ods.

2 písm.

1. a)zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä
2. a)zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné.

§ 145ods.

1 písm.

1. a)zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu
2. a)o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,
3. b)o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,
4. c)o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
5. d)o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,
6. e)o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.

§ 157ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú

plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú

plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,

1. c)predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
2. d)predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. 38. Reštrukturalizačný plán je významnou právnou skutočnosťou pre úpravu vzťahov medzi dlžníkom a veriteľmi. Vymedzuje základný rozsah pohľadávok, ku ktorým sa pridružujú aj prednostné pohľadávky (§ 125 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.), bez ktorých by priebeh samotnej reštrukturalizácie dlžníka nebol mysliteľný. Predovšetkým reštrukturalizačný plán vymedzuje modifikovanú výšku z pôvodného rozsahu plnenia dlžníka voči veriteľom, a iba v prípade neúčinnosti plánu voči konkrétnemu veriteľovi (viď § 161 zák. č. 7/2005 Z.z.) dochádza k návratu k pôvodnému stavu (restitutio ad integrum), kedy sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom. Navyše pre prejednávanú vec je významné, že pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti. Po schválení reštrukturalizačného plánu nastáva etapa jeho plnenia.

§ 155ods.

3 zák. č. 7/2005 Z.z. plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom. 39. Je nepochybné, že aj zák. č. 461/2003 Z.z. na proces reštrukturalizácie (resp. v staršom legislatívnom poňatí na vyrovnanie) reaguje. V zmysle ustanovenia § 151 zák. č. 461/2003 Z.z. sa premietajú účinky reštrukturalizačného plánu tak, že žalovanej sa ukladá „ex offo“ povinnosť zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou.

§ 151ods.

1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný

schváleného reštrukturalizačného plánu. 2) K charakteru a k splatnosti penále:

1. V zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. je nutné charakterizovať penále uložené žalovanou v prejednávanej veci ako sankciu za nesplnenie povinnosti riadne platiť poistné.
2. Taktiež je celkom nepochybné to, že na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. Až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje povinnosť pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe.
3. Najvyšší súd na tomto mieste konštatuje, že je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí. Na druhej strane si však žalovaná musí byť vedomá tej skutočnosti, že niektoré súdom aprobované situácie (právne stavy) u jednotlivcov môžu svojimi účinkami vytvoriť pre jej rozhodovaciu prax, ako aj pre rozhodovaciu prax iných orgánov verejnej správy zákonné prekážky. Tak tomu nastalo aj v prejednávanej veci, čo však ani žalovaná ani krajský súd nezohľadnili pri svojom rozhodovaní.
4. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaná potvrdila penále predpísané
5. júna 2012 v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. vo výške 0,05% z dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie 11/2010, apríl a september
6. Uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu žalovanej teda právne vychádzalo z myšlienky, že žalobkyňa mala odviesť k pôvodným dátumom splatností, ktoré

mienky žalovanej neboli dotknuté procesom prebiehajúcej reštrukturalizácie (t.j. 31.12.2010, 31.05.2011 a 31.10.2011). Tým, že tak nevykonala, mala žalobkyňa naplniť podstatu sankcie, t.j. neodvedenie včas a riadne.

§ 240ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

1. Najvyšší súd však musí konštatovať, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala po právnej stránke odôvodnením, prečo dospela k záveru, že platby poistného neboli zaplatené včas a riadne. Totiž z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôležité skutočnosti týkajúce sa možných zmien pohľadávok na poistnom vyvolaných v reštrukturalizácii, t.j. najmä či boli pohľadávky na uvedenom dlžnom poistnom žalovanou prihlásené. Ak áno, potom v pripojenom administratívnom spise absentuje ako podklad rozhodnutia skutočnosť, či tieto pohľadávky boli popreté alebo nie a ani táto skutočnosť nebola v napadnutom rozhodnutí a jej dopady na rozhodnutie analyzované. Následne v odôvodnení nebola spomenutá ani tá relevantná časť reštrukturalizačného plánu, ktorá sa týka prihlásených pohľadávok, ich výšky, resp. naplnenia možnosti ich odpustenia.
2. Žalovaná sa tiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenovala právnemu rozboru účinkov reštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a príspevkov, čo sa týka najmä ich zmeny. Ako už bolo vyššie naznačené, zák. č. 461/2003 Z.z. je v prejednávanej veci všeobecným zákonom (viď najmä bod č. 33), a preto pokiaľ zák. č. 7/2005 Z.z. neukladá niečo osobitne, platí úprava obsiahnutá v zák. č. 461/2003 Z.z. Splatnosť poistného a príspevkov vyplýva bez ďalšieho zo zákona a je upravená prostredníctvom ustanovení § 141 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj z ustanovení § 26 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z.z.
3. Avšak zák. č. 7/2005 Z.z. oprávňuje tak subjekty súkromného, ako aj verejného práva na to, aby zasahovali do splatnosti prihlásených záväzkov za účelom naplnenia účelu reštrukturalizácie (viď bod č. 38). Predovšetkým ustanovenie § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. charakterizuje reštrukturalizačný plán potvrdený súdom ako právne relevantnú skutočnosť (zákonodarca sa tu uchýlil k slovnému spojeniu právny úkon), ktorá vyvoláva vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v uvedenom pláne. Osobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia upresňuje, že pokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku (resp. práva) obsiahnutého v pláne je potrebná právna skutočnosť vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávanej veci zmena dňa splatnosti poistného a príspevkov) vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu. Tento správny orgán však nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán vôbec neakceptuje, resp. že ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným správnym predpisom.
4. Vzhľadom na hore uvedené právne závery mali byť všetky vyššie spomenuté skutočnosti spojené s procesom reštrukturalizácie, do ktorého sa žalovaná nepochybne zapájala, ako podklady rozhodnutia vyhodnotené žalovanou a až na ich základe mohla dospieť k presvedčeniu, či došlo zo strany žalobkyne ako dlžníka v reštrukturalizácii k omeškaniu s odvodom poistného a príspevkov a aké možné následky s tým spojené žalovaná využila.
5. Najvyšší súd sa musí aj vyjadriť k nastolenej námietke žalobkyne, či predpísané penále

zák. č. 461/2003 Z.z. je možno považovať za príslušenstvo prihlásených pohľadávok zakomponovaných do reštrukturalizačného plánu. Obdobne ako krajský súd aj Najvyšší súd konštatuje, že súkromnoprávna úprava príslušenstva pohľadávky zakotvená v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sleduje odlišný cieľ. 49. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že dotknuté ustanovenie Občianskeho zákonníka sa výslovne nevzťahuje na penále. Použitie analógie legis je v tomto prípade neprípustné, nakoľko Občiansky zákonník prostredníctvom svojich úvodných ustanovení (najmä § 1 a 2) potvrdzuje, že predmetom úpravy sú občianskoprávne vzťahy. Rozsah občianskoprávnych vzťahov samotný Občiansky zákonník vymedzuje najmä ako majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

§ 121ods.

3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V.

1. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobkyne, ako aj s prihliadnutím na argumentáciu žalovanej Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou žalovanej sa pri svojom ďalšom rozhodovaní o prejednávanej veci pridržiavať vyššie uvedených právnych názorov.
2. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého úspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právna zástupkyňa úspešnej žalobkyne si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej lehote uplatnila, bola jej priznaná nasledujúca náhrada trov právneho zastúpenia.

1. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:
2. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa žalobkyne listom z 10.04.2013 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslila a Najvyšší súd uznal: 1.
3. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde 1.1.
4. prevzatie a príprava zastúp.

Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu.

1. V zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je výpočtovým základom priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, t.j. v prejednávanej veci v roku
2. Pre rok 2012 je výpočtový základ stanovený s prihliadnutím na informácie z webového sídla Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 763 € (k tomu 1/13 je 58,69 €) a pre rok 2013 je výpočtový základ stanovený v sume 781 € (k tomu 1/13 je 60,07 €). Daň z pridanej hodnoty bola priznaná v prospech IČ DPH SK
4. Nakoľko úspešná žalobkyňa bola zastúpená advokátkou, je nutné

§ 149ods.

1 O.s.p. zaplatiť jej priznanú náhradu trov. 56. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv a povinností týkajúcich sa odvodov poistného a príspevkov je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).