Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obo/34/2013 Identifikačné číslo spisu: 1096899047 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Krajčovičová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1096899047.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti žalovaným 1/ P. A., B., zastúpeného JUDr. Ivanom Cambelom, advokátom, Kpt. Nálepku 1559/34, Želiezovce, 2/ JUDr. P.A., R., zastúpeného JUDr. Jozefom Nyúlom, advokátom, Kpt. Jaroša 4, Levice, 3/ P. L., R., s ustanovenou opatrovníčkou Darinou Fraňovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 284 519,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-257 a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260/ako aj na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-270 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-273, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-257 a napadnuté uznesenia Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260, z
- februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-270 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 21, februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-273 z r u š u j e . Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z
- januára 2013; č. k. Z-2-47Cb/80/1996-257 uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 283 680,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 28% p. a. od
- 1993 do zaplatenia a súdny poplatok 11 380,73 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- januára č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260 opravil výrokovú časť svojho rozsudku z
- januára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-257 tak, že vo zvyšnej časti sa konanie zastavuje. Rozhodnutia odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie 8 571 430,-- Sk (284 519,35 eur) s 28% úrokom z omeškania od
- 1993 do zaplatenia na základe úverovej zmluvy č. 330136 a dodatku č. 1 k tejto úverovej zmluve. Žalobca podal žalobu proti piatim žalovaným, avšak v priebehu konania bolo konanie proti žalovanému 4/ Ing. J. O. a žalovanému 5/ spoločnosti ELAN VITA e.t. DO, spol. s r. o., Levice, právoplatne zastavené. Ostatní žalovaní namietali svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko záväzok z pôvodnej úverovej zmluvy č. 330136-6 zo dňa
- 1992, bol dodatkom č. 1 prevedený na spoločnosť ELAN VITA e.t. DO, spol. s r. o., Levice. Ďalej uviedol, že v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-47Cb/80/96 zo
- 2006, vystúpil z konania pôvodný žalobca a do konania vstúpila Slovenská konsolidačná, a. s., že uznesením sp. zn. 47Cb/80/96 z
- 2012 súd ustanovil žalovanému 3/ opatrovníčku podľa ustanovenia § 29 ods. 6 O. s. p., a že žalobca spresnil nárok podaním z
- 2010 na sumu 283 680,80 eur (8 546 168,-- Sk) spolu s úrokom z omeškania od
- 1993 do zaplatenia dlžnej sumy. V zostávajúcej časti žalobca zobral žalobu späť. Na základe uvedeného súd prvého stupňa skonštatoval, že nárok žalobcu vo výške 263 680,80 eur je so zreteľom na úverovú zmluvu oprávnený proti žalovaným 1/ až 3/, preto ich zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie tejto istiny, ako aj úrokov z omeškania, nakoľko sa dostali do omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Súčasne vyslovil názor, že prejav vôle prevziať dlh musí byť jednoznačný a výslovný a dodatok č. 1 k úverovej zmluve zo dňa
- 1992 túto podmienku nespĺňa. Uvedený dodatok hovorí len o zmene názvoslovia úverovej zmluvy. Pri zmluve o prevzatí dlhu sa vyžaduje písomná forma, v opačnom prípade je právny úkon neplatný pre nedostatok formy podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Samotné správanie účastníkov v prípade zmluvy, pre ktorú je predpísaná písomná forma, nespôsobí vznik, zmenu, ani zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe úspechu žalobcu v konaní, podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný 1/ uvedené rozhodnutia súdu prvého stupňa napadol odvolaním. V odôvodnení odvolania poukázal, že v doručenom rozsudku chýbalo slovné spojenie v mene republiky a odtlačok úradnej pečiatky štátneho znaku. Namietal, že podľa žaloby je žalovaným 3/ P. L., avšak súd vydal rozhodnutie proti P. L., ako aj neúplné uvedenie mena a adresy opatrovníčky žalovaného 3/ v uznesení o jej ustanovení, t. j. chýbalo krstné meno a číslo súdu. Uvedená vada mala za následok nesprávne doručovanie rozhodnutí, v dôsledku čoho nebol žalovaný 3/ v konaní zastúpený. Poukázal na rozpor medzi znením vyhláseného výroku rozsudku a znením jeho písomného vyhotovenia v časti príslušenstva, nakoľko vyhláseným výrokom bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť úroky, ale v písomnom vyhotovení rozhodnutia je uvedený úrok z omeškania. Keďže úrok z omeškania nebol predmetom žaloby, žalobca 1/ vzniesol námietku premlčania. Naviac podľa jeho názoru súd rozhodol nad rámec žaloby, pretože na súdnom pojednávaní si žalobca tento priznaný nárok neuplatnil. Uplatnené úroky boli splácané až do
- 1995 spoločnosťou ELAN - VITA, s. r. o., Levice. Zaplatením úroku do stanovenej doby by došlo k dvojitej úhrade pohľadávky. Namietal výšku nároku žalobcu, nakoľko žalobca potvrdil, že mu bolo zaplatené 21 277,68 eur, avšak o túto celú sumu súd nárok žalobcu neznížil. V súvislosti s vecnou pasívnou legitimáciou žalovaného 1/ poukázal na dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. 330136-6, v zmysle ktorého sa dlžníkom z tohto úverového vzťahu stala spoločnosť ELAN - VITA, s. r. o., Levice. Žalobca počas ďalšieho života úveru bol vo vzťahu len s touto spoločnosťou, posielal jej výpisy, avšak napriek navrhnutým dôkazom sa súd s touto skutočnosťou nevysporiadal. S rozhodnutiami sa neuspokojil ani žalovaný 2/ a podal proti ním odvolanie. Namietal, že rozsudok nemá náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 O. s. p., a súčasne neobsahuje slová v mene Slovenskej republiky. Takáto listina nemôže založiť nútený výkon rozhodnutia. Zastával názor, že dodatkom č. 1 k úverovej zmluve strany prejavili skutočnú vôľu, že namiesto fyzických osôb úver prechádza na právnickú osobu spoločnosť ELÁN - VITA, s. r. o., Levice. V prípade pochybností súdu, mal vykonať dokazovanie vypočutím navrhnutých svedkov, ktorí sa tohto právneho úkonu zúčastnili. Prečo tak súd prvého stupňa neurobil, v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Bez objasnenia tejto skutočnosti, nebolo možné vo veci rozhodnúť a rozhodnutie je predčasné. Doplnil, že v návrhu na vklad záložného práva do katastra banka označila ako dlžníka úveru spoločnosť ELÁN VITA, s. r. o. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- februára 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-270 rozhodol tak, že do záhlavia rozsudku doplnil odtlačok pečiatky štátneho znaku Slovenskej republiky a slová - Rozsudok v mene Slovenskej republiky a žalovaného 3/ označil ako Ján Dorotovič, Ul. Ku Bratke č. 2, 934 05 Levice. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/ v časti označenia žalovaného 3/. V odôvodnení odvolania poukázal na naďalej existujúce nesprávne označenie žalovaného v uznesení o ustanovení opatrovníka, kde naďalej zostal označený ako Ján Dorotkovič. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-273 uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť súdy poplatok za odvolanie 17 020,50 eur spoločne a nerozdielne v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/, v ktorom poukázal na svoje majetkové pomery a požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Žalovaný 2/ taktiež požiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.
- O. s. p., bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej je dôvodné. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, si uplatnila na súde nárok na zaplatenie 284 519,35 eur (8 571 430,-- Sk) spolu s 28% úrokmi od
- 1993 do zaplatenia a náhradu trov konania, na základe úverovej zmluvy č. 330 136-6 zo dňa
- 1992 a jej dodatku č. 1 z
- Žalobu podala proti štyrom fyzickým osobám a právnickej osobe. V priebehu konania súd pripustil zámenu žalobcu a konanie vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/ zastavil. Napadnutým rozsudkom a uznesením súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 283 680,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 28% p. a. od
- 1993 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Vo zvyšnej časti nároku konanie zastavil. Žalovaní 1/ až 3/ v priebehu konania na súde prvého stupňa namietali svoju vecnú pasívnu legitimáciu, s poukazom na dodatok č. 1 úverovej zmluvy. Túto obranu uplatnili aj v odvolacom konaní. Rozhodnutie označili za predčasné, nakoľko súd nevykonal dokazovanie ohľadne prevodu úveru na právnickú osobu a ani neodôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy - nevypočul osoby, ktoré boli pri podpise dodatku č. 1 úverovej zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia považovali za nelogické, nepreskúmateľné. Taktiež uviedli, že vyhlásený výrok rozsudku je v rozpore s jeho písomným vyhotovením v časti príslušenstva pohľadávky (vyhlásením súd uložil povinnosť zaplatiť úroky, ale v písomnom vyhotovení rozhodnutia uviedol úroky z omeškania). Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej je nepreskúmateľný, pretože nespĺňa náležitosti predpokladané ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z
- júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, „že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia". Rozhodnutie súdu predpokladá jeho odôvodnenie, ktoré musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí byť preskúmateľné. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V prejednávanej veci o peňažné plnenie s príslušenstvom, súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť peňažný nárok žalobcu na základe existencie úverovej zmluvy a skutočnosti, že žalovaní 1/ až 3/ nezaplatili dlh v lehote splatnosti, V tomto stručnom odôvodnení rozhodnutia okrem iného chýba popis, ako súd hodnotil jednotlivé dôkazy, akými úvahami sa spravoval pri stanovení výšky zostatku úveru a jeho príslušenstva, a podľa ktorých právnych predpisov vec posúdil. Ani odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa zaoberajúce sa zmenou dlžníka na základe dodatku č. 1 úverovej zmluvy, nespĺňa vyššie uvedené zákonom predpokladané požiadavky a navyše jednotlivé závery súdu si navzájom odporujú. Súd prvého stupňa dodatok č. 1 úverovej zmluvy označil ako nezrozumiteľný (právny úkon nie je jednoznačný a výslovný), a teda neplatný, avšak napriek tomuto záveru, posudzoval jeho obsah a dospel k záveru, že z tohto právneho úkonu, nevyplýva vôľa prevziať dlh, nakoľko sa jedná len o zmenu názvoslovia, bez toho, aby svoj prijatý záver skutkovo a právne odôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa nie je náležité odôvodnený v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a odvolanie žalovaných 1/ a 2/ podané z tohto dôvodu, je preto dôvodné. V konaní pred súdom prvého stupňa došlo tiež k porušeniu ustanovenia § 156 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. V prejednávanej veci súd vyhlásil, že žalobcovi priznáva úroky, v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol úroky z omeškania. Keďže z hľadiska uplatneného práva na základe úverovej zmluvy sa jedná o odlišné právne nároky, nie je možné ich zamieňať. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260 opravil výrokovú časť svojho rozsudku z
- januára 2003, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-257 tak, že výrok rozhodnutia vo veci samej doplnil tak, že vo zvyšnej časti konanie zastavil. Podľa § 169 ods. l O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Rozsudok, ani uznesenie súdu prvého stupňa, neobsahujú odôvodnenie rozhodnutia, týkajúce sa výroku o zastavení konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto aj v tejto časti výroku arbitrárne a nepreskúmateľné. Uvedeným postupom súd prvého stupňa obmedzil žalovaných v ich práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho im uprel právo na spravodlivý proces a odňal právo konať pred súdom. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo výroku o zastavení konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania. Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. Napadnuté opravné uznesenia Krajského súdu v Bratislave z
- 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-260 a z
- 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-270 boli vydané v spojení s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
- 2013, č. k. Z-2-47 Cb/80/1996-
- Zrušením rozsudku vo veci samej opravné uznesenia stratili svoje opodstatnenie, v dôsledku čoho bolo potrebné ich zrušiť spolu s vecou samou. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-273 žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie v sume 17 020,50 eur v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
- 2013, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-288 a uznesením č. k. Z-2-47Cb/80/1996-316 zo dňa
- 2013 priznal žalovanému 1/, žalovanému 2/ oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Predmetné uznesenia súdu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
- 2013 a
- So zreteľom na uvedené uznesenia o oslobodení od platenia súdneho poplatku, odvolací súd v súlade s ust. § 221 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie zrušil. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.