4 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) v spojení s čl. 5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (ďalej „Madridská dohoda“) tak, že: Medzinárodný zápis ochrannej známky č. 585714 „DER GRUNE PUNKT“ na území SR vyhlásil za čiastočne neúčinný pre všetky tovary v triedach 01, 02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34 pre všetky služby v triedach 35, 36 a pre služby poradenstvo v oblasti rozvoja, výberu a použitia obalov a ekologických obalových materiálov a úsporných obalov rovnako, ako aj ich označovania v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Medzinárodný zápis napadnutej ochrannej známky zostal na území SR v platnosti pre všetky služby v triedach 39, 40 a pre služby triedenie odpadu a surovín za účelom opätovného využitia rovnako ako ich roztriedenie chemickou, fyzickou alebo biologickou cestou pre tretie osoby, poradenstvo a elimináciu v otázkach zameraných na životné prostredie odpadu v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Vyhlásenie neúčinnosti nadobudlo účinnosť 06.12.2007. Dôvodom rozhodnutia úradu bolo konštatovanie, že za používanie ochrannej známky právne významné pre zachovanie ochrany možno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom odôvodňuje predpoklad vytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou i jej majiteľom a na ňu viazanými tovarmi a službami vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti. Úrad po vyhodnotení majiteľom predložených dokladov konštatoval, že napadnutá ochranná známka sa nepopierateľne používala na obaloch tovarov rôznych výrobcov či predajcov, ktorí boli zapojení do systému „ZELENÝ BOD“ a získali tak súhlas na jej používanie. Avšak aj keď bola umiestnená na obale tovaru, nevzťahovala sa na konkrétny tovar a neoznačovala pôvod tovaru, pretože poukazovala iba na skutočnosť, že výrobca participoval v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, a že daný obal môže byť určitým systémom zhodnotený. Z toho vyplynul záver, že napadnutá ochranná známka bola majiteľom, resp. tretími osobami na základe súhlasu majiteľa v relevantnom období používaná iba pre zabezpečenie recyklácie, zhodnotenie, zber odpadov z obalov, pričom majiteľ podporoval aj určitú osvetu medzi obyvateľmi týkajúcu sa separácie odpadu. Na podklade zistení vydal rozhodnutie o čiastočnej neúčinnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 585714 na území SR pre tovary a služby uvedené vo výroku. Žalovaný konajúci o rozklade po posúdení dôvodov uvádzaných účastníkmi a vzhľadom na to, že v priebehu konania o rozklade nadobudol účinnosť nový zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (
ktorého je potrebné návrh na výmaz považovať za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona, a preto dať do súladu s novým zákonom), preskúmavaným rozhodnutím č. MOZ 585714 II/143-2011 zo dňa 21. decembra 2011 rozhodol o podanom rozklade proti rozhodnutiu úradu tak, že
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach sa rozhodnutie zn. MOZ 585714-I/83-2009 z 08. októbra 2009 mení takto: Platnosť medzinárodnej ochrannej známky č. 585714 sa pre územie Slovenskej republiky čiastočne zrušuje pre všetky tovary v triedach 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34, pre všetky služby v triede 36 a pre služby „relations publiques“ (vzťahy s verejnosťou) v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Medzinárodná ochranná známka č. 585714 ostáva v platnosti pre územie Slovenskej republiky pre všetky služby v triedach 39, 40, 42 a pre služby „conseils aux consommateurs et aux entreprises sur des questions relatives á l´environnement et aux déchets, á savoir la réduction de la production de déchets, la collecte, le transport, le tri, le recyclage et ľ élimination des déchets et matiéres premiéres de récupération; conseils aux entreprises produisant ou utilisant des emballages et/ou des matériaux ď emballage“ (poradenstvo pre spotrebiteľa a podniky v otázkach súvisiacich so životným prostredím a odpadom, t.j. obmedzenie produkcie odpadov, zberu, prepravy, triedenia recyklovanývh materiálov a eliminácia odpadu a surovín za účelom opätovného využitia, poradenstvo pre podniky produkujúce alebo využívajúce obaly a/alebo obalové materiály) v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Čiastočné zrušenie platnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 585714 pre územie Slovenskej republiky je
5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach účinné od
názoru súdu správny, pretože jej majiteľ nepreukázal skutočné používanie ochrannej známky pre tovary a služby špecifikované v napadnutom rozhodnutí. Správne orgány sa dostatočne zaoberali a vysporiadali s otázkou „skutočného resp. kvalifikovaného používania“ napadnutej ochrannej známky pre zapísané tovary a služby a to tak z hľadiska kritérií stanovených v § 9 zák. č. 506/2009 Z.z., ktorý je transpozíciou čl. 10 Smernice 2008/95/ES, ako aj s prihliadnutím na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Žalovaný posudzoval naplnenie požiadavky používania ochrannej známky pri zohľadnení všetkých okolností prípadu a konštatoval, že základným predpokladom zachovania existencie ochrannej známky ako predmetu práva je jej používanie vo vzťahu k tovarom alebo službám pre ktoré je zapísaná, pričom jej používanie musí byť v súlade so základnou funkciou, ktorou je schopnosť odlíšiť tovary a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb. Na to je potrebné, aby spotrebiteľ mal možnosť prísť do kontaktu s tovarmi alebo službami označenými ochrannou známkou v takom rozsahu, aby si vytvoril väzbu medzi ochrannou známkou a jej majiteľom a na základe toho odlíšil tovary a služby majiteľa od iných subjektov na trhu. V konaní o zrušení ochrannej známky
1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. musí majiteľ predložiť dôkazné prostriedky svedčiace o tom, že svoju ochrannú známku v rozhodnom období používal sám alebo poskytol súhlas s jej používaním tretej osobe (čo sa
4 zákona č. 506/2009 Z.z. považuje za riadne používanie ochrannej známky majiteľom) a musí preukázať používanie ochrannej známky v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná, vo forme v akej je zapísaná v registri ochranných známok, prípadne odlišnej len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť. Používanie ochrannej známky sa posudzuje s ohľadom na teritoriálny princíp a musí byť viazané k územiu SR, pričom predloženými dôkazmi musí byť preukázané, že spotrebiteľ na území SR mal možnosť prísť s napadnutou ochrannou známkou do kontaktu. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok C-40/01 ANSUL) je ochranná známka skutočne používaná vtedy, pokiaľ je užívaná v súlade so svojou hlavnou funkciou, ktorou je zaručiť totožnosť pôvodu tovarov a služieb pre ktoré bola zapísaná, a je používaná za účelom vytvorenia alebo zachovania odbytištia daných tovarov alebo služieb s výnimkou používania symbolickej povahy. Posúdenie, či je používanie ochrannej známky skutočné, je potrebné vykonať na základe všetkých skutočností a okolností, ktoré sú spôsobilé preukázať jej skutočné obchodné využívanie v obchodnom styku, najmä používanie, ktoré je v dotyčnom hospodárskom odvetví považované za odôvodnené za účelom udržania alebo získania podielu na trhu pre výrobky a služby chránené príslušnou ochrannou známkou, pričom sa skúma rozsah a početnosť používania danej ochrannej známky. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádza napadnutá ochranná známka, táto má informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak neplní rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nie je odlíšiť rovnaké tovary rôznych subjektov, a spotrebiteľ sa na trhu neorientuje
napadnutej ochrannej známky. Napadnutá ochranná známka je zapísaná pre veľmi širokú škálu rozličných tovarov a
dokladov predložených v konaní sa aj na obaloch týchto tovarov vyskytuje, avšak neplní vo vzťahu k nim rozlišovaciu funkciu. Môže byť umiestnená na akomkoľvek tovare alebo jeho obale, ale vždy len informuje o poskytovanej službe - systéme nakladania s odpadom, neumožňuje však spotrebiteľovi patrične sa zorientovať na príslušnom trhu.
krajského súdu aj žalobca pripustil, že napadnutá ochranná známka neplní v plnom rozsahu rozlišovaciu funkciu ochrannej známky (odlíšiť výrobcov týchto tovarov) vo vzťahu k tovarom, na ktorých je umiestnená. Záver žalovaného, že napadnutá ochranná známka nebola pre všetky zapísané tovary v triedach, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia majiteľom používaná, logicky vyplýva z vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k preukázaniu používania napadnutej ochrannej známky pre služby vzťahy s verejnosťou v triede 35, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože jej používanie pre takéto služby nebolo v konaní preukázané žiadnymi dokladmi. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí touto námietkou (uvedenou v rozklade) zaoberal a konštatoval, že žalobcom predložené materiály nepreukazujú poskytovanie tejto služby pre tretie osoby. Žalobca poukázal na to, že v správnom konaní deklaroval vo vzťahu k svojim zákazníkom služby v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb týkajúce sa poradenstva pre tretie osoby v otázkach súvisiacich so životným prostredím a odpadom, pričom pre tieto služby napadnuté ochranné známky ostali v platnosti. Súd sa však stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nejde o službu vzťahy s verejnosťou, kedy podnikateľský subjekt pre tretie osoby vyvíja aktivity s cieľom presvedčiť verejnosť o kvalitách činnosti tretích osôb, napomáha pri zavádzaní ich nových výrobkov na trh, propaguje výrobky, o ktoré prestáva byť záujem, zverejňuje informácie pre masmédiá, tvorí spravodajstvo v pozitívnom hodnotení a pod. K ďalšej námietke žalobcu vo vzťahu k službám, pomoc pri vyhľadávaní finančných prostriedkov na investovanie do podnikov, zariadení a poskytovania služieb zameraných na zber, prepravu, triedenie, recykláciu a odstraňovanie odpadu a surovín za účelom opätovného využitia poradenstva vo financovaní služieb alebo projektov uvedených v triedach 35, 39, 40 a 42, v triede 36 súd uviedol, že argumentácia týkajúca sa služieb zapísaných v triede 36 sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza, preto je irelevantná, resp. zmätočná. Krajský súd zaoberajúc sa námietkou žalobcu (že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zohľadnil osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu, keď nezobral do úvahy špecifiká vyplývajúce z tzv. obalovej legislatívy), konštatoval, že žalobcom označené rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-385/07 a Všeobecného súdu vo veci T-151/01 sú na prejednávaný prípad neaplikovateľné. Zhodne s argumentáciou žalovaného uviedol, že príslušná legislatíva v oblasti obalového hospodárstva vo vzťahu ku konaniu a posudzovaniu podmienok na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. nie je relevantná, a nie je relevantné ani porovnanie skutkových okolností a legislatívy na území SR a Nemecka. Keďže citované rozsudky (C-385/07 a T-151/01 neriešia otázku používania ochrannej známky na území SR vo vzťahu k § 34 ods.1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z., ale iné skutkové podstaty (zneužitie dominantnej pozície), závery z nich vyplývajúce sú pre účely tohto konania irelevantné. Ani námietka nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho posúdenia (vyhodnotenie dôkazov), ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci
krajského súdu neobstojí. Skutkové zistenia správneho orgánu sú výsledkom správnej úvahy a súd skúma, či predložené dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom a § 52 ods. 2 zákona o ochranných známkach, či výsledky ich vyhodnotenia sú logické a nevybočujú z medzí logického uvažovania. Ak žalovaný dospel po vyhodnotení účastníkmi konania predložených dôkazov k záveru, že napadnutá ochranná známka nebola majiteľom kvalifikovane používaná v rozhodnom období pre zapísané tovary a služby, zistený skutkový stav správne podriadil pod citované ust. § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z., a pokiaľ čiastočne zrušil napadnutú ochrannú známku v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, takéto rozhodnutie je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Napokon súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho postupu žalovaného pri posúdení zákonnosti rozkladu podaného navrhovateľom (ďalším účastníkom konania) keď tvrdil, že podaný rozklad (16.11.2009) nespĺňal podmienky stanovené v § 42 ods. 1 a 3 zákona č. 55/1997 Z.z. platného v čase podania rozkladu, keďže neobsahoval petit. Ustanovenie § 42 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. upravuje zákonnú lehotu na podanie opravného prostriedku (rozklad) proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, neupravuje však jeho náležitosti, t.j. neustanovuje, že uvedenie petitu by bolo podstatnou náležitosťou formálne podaného rozkladu.
3 cit. zákona vecné odôvodnenie rozkladu musí byť úradu predložené v lehote 1 mesiaca odo dňa podania rozkladu, ktorú nemožno predĺžiť a jej zmeškanie odpustiť. Ak navrhovateľ (ďalší účastník konania) podal v zákonom stanovenej lehote (16.11.2009) rozklad, a následne v zákonom stanovenej lehote (16.12.2009) rozklad doplnil o vecné odôvodnenie, žalovaný ho správne posúdil ako riadne a včas podaný v súlade s § 42 ods. 1 a 3 zákona č. 55/1997 Z.z. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že najvyšší súd rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch rozsiahleho odvolania uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za nesprávny, v rozpore s ustanovením § 245 O.s.p. a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach rovnako, ako aj záver o nepreukázaní skutočného používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k zapísaným tovarom. Argumentoval, že žalovaný sa v rámci hodnotiaceho postupu nevysporiadal so všetkými ním vznesenými argumentami a náležitým spôsobom ich nevyvrátil. Ak v napadnutom rozhodnutí uviedol charakteristiky a kritériá, ktoré je potrebné brať do úvahy pri posúdení skutočného používania ochrannej známky, pri vyhodnotení jednotlivých aspektov (kritérií) sa však nimi dôsledne neriadil a nesprávne ich posúdil (vyhodnotil), a neprihliadal na osobitosti kolektívnej ochrannej známky v zmysle § 43 a nasl. zákona o ochranných známkach, čo má za následok, že hodnotiaci posudok v napadnutom rozhodnutí vybočil z hľadísk ustanovených zákonom. K doterajším argumentom, na ktorých zotrváva žalobca dopĺňa nasledovné: Pokiaľ ide o posúdenie používania ochrannej známky na základe všetkých skutočností a okolností prípadu má žalobca za to, že ak podnikateľskú činnosť (a tým aj používanie ochrannej známky v rámci podnikateľskej činnosti) určitého subjektu významnou mierou ovplyvňujú ekonomické a podnikateľské špecifiká daného odvetvia, legislatívne prostredie upravujúce dané hospodárske odvetvie, rozhodnutia príslušných protimonopolných orgánov (Európskej komisie, Protimonopolného úradu SR) a rozsudky Súdneho dvora EÚ, tak predmetné skutočnosti musia byť vyhodnotené ako relevantné okolnosti prípadu majúce vplyv aj na spôsob používania ochrannej známky. Posudzovanie skutočného používania ochrannej známky v administratívnom konaní pred žalovaným musí vychádzať z reálnych podmienok na príslušnom trhu alebo v príslušnom odvetví v SR. Je neprípustné, aby posudzovanie skutočného používania ochrannej známky na základe dokladov opisujúcich reálne ekonomické transakcie (t.j. na základe účtovných a daňových dokladov, faktúr, katalógov, etikiet tovarov, reklamných a propagačných materiálov, súvisiacich s realizáciou tovarov a služieb označených danou ochrannou známkou) neodrážalo reálne podmienky na trhu, ktoré podstatným spôsobom určujú spôsob fungovania systému ZELENÝ BOD v SR. Opakovane uvádza, že ekonomickým a právnym dôsledkom rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. T-151/01 a C-385/07 je povinnosť majiteľa napadnutej ochrannej známky ZELENÝ BOD poskytnúť licenciu (de facto nútenú licenciu) na používanie ochranných známok ZELENÝ BOD tretím osobám na území krajín EÚ a možnosť pre majiteľa tejto napadnutej ochrannej známky vyberať/účtovať poplatok za umiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na obaloch tovarov. Obdobne aj Protimonopolný úrad SR prikázal spoločnosti ENVI-PAK, a.s., poskytnúť licenciu na používanie ochranných známok ZELENÝ BOD tretím osobám na území SR a možnosť pre spoločnosť ENVI-PAK, a.s. vyberať/účtovať poplatok za umiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na obaloch tovarov. Ak by Súdny dvor EÚ neumožnil žalobcovi účtovať licenčný poplatok za umiestňovanie napadnutej ochrannej známky ZELENÝ BOD na obaloch tovarov, pričom ochrannú známku ZELENÝ BOD umiestňujú tretie osoby na svoje výrobky alebo obaly svojich výrobkov dobrovoľne, tak by Súdny dvor EÚ nepovažoval používanie napadnutej ochrannej známky na tovaroch za známkové použitie napadnutej ochrannej známky, ktoré je schopné ekonomického ocenenia. Z hľadiska povinných osôb (výrobca, distribútor tovaru), ktorí používajú iný kolektívny systém alebo používajú individuálny systém zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, uzavretie licenčnej zmluvy na používanie napadnutej ochrannej známky na svojich tovaroch predstavuje dodatočné náklady, ktoré musí takáto povinná osoba znášať. Povinné osoby by nemali záujem získať odplatnú licenciu od žalobcu, ak by im umiestňovanie ochrannej známky ZELENÝ BOD na ich výrobky neprinieslo dodatočné ekonomické výhody, nevylepšovalo ich trhovú pozíciu a nezvyšovalo by predajnosť ich výrobkov. Na základe uvedeného má za to, že krajský súd a žalovaný vo vzťahu k posúdeniu skutočného používania napadnutej ochrannej známky nesprávne vyhodnotili osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu za irelevantné. Kritérium používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami (resp. vo vzťahu k tovarom a službám) je základným kritériom, ktoré priamo vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Krajský súd v odôvodnení uviedol iba citáciu § 9 ods. 2 zákona o ochranných známkach, ktorý obsahuje exemplifikatívny (teda príkladmý) výpočet rôznych spôsobov použitia ochrannej známky, pričom tento výpočet spôsobov použitia ochrannej známky nemožno považovať za výpočet taxatívny (teda úplný), a vo svojich rozhodnutia sa konkrétne nezaoberali splnením (ale ani nesplnením) použitia napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k § 9 ods. 1 citovaného zákona. Požiadavke používania „v spojení s tovarmi a službami“ zodpovedá tzv. priame aj nepriame používanie. Priamym použitím ochrannej známky je jej reálne, priamo použitie na tovaroch alebo na obaloch tovarov skutočne uvádzaných na trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami, pokiaľ je uskutočňované v spojitosti s reálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade nepriameho používania ide o používanie ochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo inzertných materiáloch alebo jej používanie v obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym uvádzaním tovarov na trh alebo skutočným poskytovaním služieb (Komentár k zákonu o ochranných známkach, ÚPV SR, Banská Bystrica, 2012, str. 142). Kľúčovým pojmom pri výklade je právny pojem „používanie v spojení s tovarmi a službami“, ktorý sa vyskytuje vo viacerých ustanoveniach zákona o ochranných známkach aj ako „používanie pre tovary a služby“. Právny pojem „používanie v spojení s tovarmi a službami“ je pojmom európskeho práva, ktorého výklad podal Súdny dvor EÚ v rozsudku Celine (C-17/06), ktorý krajský súd rovnako ako žalovaný posúdil ako neaplikovateľný v prejednávanej veci. Umiestnenie napadnutej ochrannej známky na obaloch tovarov má značnú marketingovú hodnotu pre výrobcov a na základe predložených dokladov významne podporuje predaj takto označených tovarov. Z ekonomického a marketingového hľadiska je neprijateľný záver, že by výrobcovia dlhodobo a sústavne umiestňovali na svoje výrobky napadnutú ochrannú známku (takéto použitie napadnutej ochrannej známky nie je bezplatné) bez toho, aby vznikla určitá spojitosť medzi takto označenými výrobkami a napadnutou ochrannou známkou ZELENÝ BOD a aby sa vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti nevybudovala určitá spojitosť medzi ochrannou známkou a takýmto tovarom, keď práve takáto spojitosť podporuje predaj daného tovaru. Služba zhodnocovania odpadov z obalov ZELENÝ BOD je úzko spojená s vyrábaným a distribuovaným tovarom označeným ochrannou známkou ZELENÝ BOD v tom zmysle, že daný výrobok (spolu s obalom výrobku) predstavuje samotný predmet poskytovanej služby a nepredstavuje iba médium (priestor) na umiestnenie ochrannej známky, tak ako to vyplýva z rozhodnutí krajského súdu a žalovaného. V ďalšej časti odvolania vytýkal krajskému súdu, ak v zhode so žalovaným konštatoval, že spotrebiteľ sa na trhu neorientuje
ochrannej známky, na základe ktorej by si vyberal tovar
svojich predchádzajúcich skúseností. Tento záver je v rozpore s obsahom spisu a výsledkom kvantitatívneho reprezentatívneho celoslovenského marketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o. v decembri 2009, a ktorý žalovaný nevyhodnotil, a prvýkrát ho posúdil až vo vyjadrení k žalobe. Výsledky tohto prieskumu potvrdzujú skutočnosť, že umiestňovanie ochrannej známky na obaloch výrobkov tretími osobami, ktoré získali súhlas na používanie ochrannej známky ZELENÝ BOD je treba považovať za skutočné používania ochrannej známky, nakoľko napomáha vytvárať a zachovávať odbytištia (trhový podiel) takto označených výrobkov. Preto preferovanie výrobkov takto označených pred výrobkami neoznačenými, je dôkazom toho, že umiestnením napadnutej ochrannej známky na obaloch výrobkov plní táto funkciu ochrannej známky aj vo vzťahu k tovarom, pretože spotrebitelia rozlišujú medzi výrobkami, ktoré sú označené ochrannou známkou ZELENÝ BOD a tými, ktoré takto označené nie sú. Krajský súd a ani žalovaný pri posudzovaní skutočného použitia ochranných známok nevzal v plnom rozsahu do úvahy tú skutočnosť, že tri ochranné známky (č. MOZ 585713, 585714 a 653450) sú kolektívnymi ochrannými známkami, ktorých základná funkcia je definovaná odlišne od individuálnych známok. Rozlišovacia spôsobilosť kolektívnej ochrannej známky je definovaná ako spôsobilosť rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia od tovarov alebo služieb iných osôb. To znamená, že funkciou kolektívnej ochrannej známky nie je rozlíšiť jednotlivých výrobcov, ale rozlíšiť určitú skupinu výrobcov. Z jej povahy vyplýva, že jednotliví používatelia môžu používať (a aj používajú) spolu s kolektívnou ochrannou známkou aj svoje individuálne ochranné známky. V takých prípadoch sa používanie kolektívnej ochrannej známky spolupodieľa na celkovom ovplyvňovaní spotrebiteľského správania a na výbere tovarov spotrebiteľmi a tým dochádza k naplneniu funkcie kolektívnej ochrannej známky. Záver o podpornej rozlišovacej funkcii napadnutej kolektívnej ochrannej známky vo vzťahu k tovarom nie je potlačený prítomnosťou iných individuálnych ochranných známok tretích osôb, ktoré spotrebiteľ môže vnímať prednostne. Avšak skutočnosť, že spotrebitelia rozlišujú medzi výrobkami označenými napadnutou ochrannou známkou a výrobkami takto neoznačenými, a prijímajú spotrebiteľské rozhodnutia o kúpe konkrétneho výrobku aj na základe vnímania napadnutej ochrannej známky umiestnenej na danom výrobku alebo jeho obale, nemôže byť vylúčená. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. K obsahu odvolacích námietok žalobcu, ktoré považuje za nedôvodné a zavádzajúce, poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá už ustálila, že „skutočným používaním ochrannej známky je jej používanie v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je garantovať pôvod tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, za účelom vytvorenia alebo udržania odbytu pre tieto tovary alebo služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochranne známky. Pri hodnotení, či je používanie ochrannej známky skutočné, musia byť zohľadnené všetky relevantné fakty a okolnosti ktoré určia, či obchodné využitie známky je reálne, zvlášť, či ide o také používanie, ktoré je schopné zaručiť v ekonomickom sektore udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu tovarov alebo služieb chránených ochrannou známkou, povahu tovarov alebo služieb, charakter predmetného trhu a rozsah a frekvenciu použitia ochrannej známky“ (C-40/01 Ansul). Ďalej uviedol, že ako opakovane uvádza Súdny dvor EÚ, základnou funkciou ochrannej známky je zabezpečiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi označenie pôvodu výrobku alebo služby označenej ochrannou známkou a umožniť mu tak odlíšiť bez akejkoľvek zámeny tento výrobok alebo službu od tých, ktoré majú iný pôvod. Totiž na to, aby ochranná známka mohla mať postavenie základného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, musí zabezpečovať, že všetky výrobky alebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo poskytnuté pod kontrolou jediného podniku, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu (napr. C-206/01 Arsenal Fotball Club, C-102/77 Hoffmann-La Roche, C-299/99 Philips, C-17/06 Céline). Žalovaný zotrváva na stanovisku, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádzala napadnutá ochranná známka, táto mala informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak neplnila rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nebolo odlíšiť rovnaké tovary rôznych subjektov. Príslušný spotrebiteľ sa na trhu neorientoval
napadnutej ochrannej známky, lebo táto interpretovala len informáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentovala informáciu o tovare ako takom, na základe ktorej by si spotrebiteľ vyberal tovar
svojich predchádzajúcich skúseností, či už pozitívnych alebo negatívnych. Napadnutá ochranná známka neplnila však vo vzťahu k týmto tovarom rozlišovaciu funkciu ochrannej známky, ktorou je odlíšiť jednotlivých výrobkov, či predajcov tovarov tak, aby si spotrebiteľ dokázal vytvoriť väzbu medzi tovarom a jeho pôvodcom. Sám žalobca v správnej žalobe pripustil „že napadnutá ochranná známka neplní v plnom rozsahu rozlišovaciu funkciu ochrannej známky vo vzťahu k tovarom (na ktorých je umiestnená), ktorou je odlíšiť výrobcov týchto tovarov“. Ak ochranná známka neplnila vo vzťahu k tovarom rozlišovaciu funkciu, nie je možné hovoriť o jej používaní za účelom vytvorenia alebo odbytu pre tieto tovary alebo služby. K odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový súd aj žalovaný vo vzťahu k posúdeniu skutočného používania napadnutej ochrannej známky nesprávne vyhodnotili osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu (konkrétne tzv. obalovú legislatívu, rozhodnutia príslušných protimonopolných orgánov a rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-385/07 a T-151/01) za irelevantné, resp. že neboli zohľadnené všetky skutočnosti a okolnosti prípadu žalovaný uvádza, sa plne stotožňuje so záverom súdu, že žalobcom vyššie označené rozsudky sú na prejednávaný prípad neaplikovateľné. Príslušná legislatíva v oblasti obalového hospodárstva nie je vo vzťahu ku konaniu a posudzovaniu podmienok na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. relevantná a nie je relevantné ani porovnanie skutkových okolností a legislatívy na území SR a Nemecka. Keďže citované rozsudky neriešia otázku používania ochranných známok na území SR vo vzťahu § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 a riešia iné skutkové podstaty (zneužitie dominantnej pozície), závery z nich vyplývajúce sú pre účely tohto konania irelevantné. K námietkam nezohľadnenia osobitných skutkových a právnych okolností prípadu žalovaný zdôraznil, že v prípade, na ktorý žalobca poukazuje, nešlo o posudzovanie skutočného používania ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach, posudzovaná bola existencia absolútnych prekážok zápisnej spôsobilosti označenia v zmysle ustanovení § 5 ods. 1 písm. f/ a g/ tohto zákona. Obsahom ďalšej odvolacej námietky žalobcu je rozbor „používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami“, ktoré žalobca stotožňuje s „používaním pre tovary a služby“ (
žalobcu sa právny pojem „používanie v spojení s tovarmi a službami“ vyskytuje vo viacerých ustanoveniach zákona o ochranných známkach aj ako „používanie pre tovary a služby“), pričom následne nelogicky, nezrozumiteľne a
názoru žalovaného účelovo aplikuje záver Súdneho dvora EÚ obsiahnutý v rozhodnutí C-17/06 Céline. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktoré označuje žalobca za nosné, vyplýva požiadavka používania ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná. Žalovaný na tomto mieste uvádza celú relevantnú časť: „ - používanie ochrannej známky v spojení s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná. Požadované je používanie „v spojení“ s tovarmi a službami - tejto požiadavke zodpovedá tzv. priame aj nepriame používanie (v odbornej literatúre sa stretávame aj s pojmami používanie faktické, t.j. priame a fiktívne, t.j. nepriame). Priamym použitím ochrannej známky je jej reálne, priame použitie na tovaroch alebo na obaloch tovarov skutočne uvádzaných na trh a tiež jej použitie v súvislosti s tovarmi alebo službami, pokiaľ je uskutočňované v spojitosti s reálnou alebo pripravovanou obchodnou činnosťou. V prípade nepriameho používania ide o používanie ochrannej známky na reklamné účely v propagačných alebo inzertných materiáloch alebo jej používanie v obchodnej korešpondencii, ktoré nie je podložené reálnym uvádzaním tovarov na trh alebo skutočným poskytovaním služieb. Na udržanie práv z ochrannej známky je dostatočné aj použitie ochrannej známky na území Slovenskej republiky výlučne pri vývoze tovaru, ale zákon v tomto prípade výslovne požaduje jej priame použitie, a to konkrétne jej umiestnenie na tovaroch alebo ich obaloch. Používanie ochrannej známky v spojení s tovarmi alebo službami podobnými s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, nie je dostatočné“. Žalovaný dôrazne namieta žalobcom uvádzané stotožňovanie pojmov „používanie v spojení s tovarmi a službami“ a „používanie pre tovary a služby“, pretože zákon o ochranných známkach obidva „pojmy“ dôsledne rozlišuje, a rovnako odmieta aplikovateľnosť záverov rozsudku C-17/06 na prejednávaný prípad s tým, že aj žalobca musí rozlišovať tam, kde rozlišuje samotný zákon o ochranných známkach. Používanie v spojení s tovarmi a službami je použité v § 8 ods. 1 a § 9 ods. l, pričom slovný obrat „v spojení“ znamená konkrétny spôsob použitia ochrannej známky na tovare alebo v spojitosti s tovarom alebo službou. S používaním pre tovary a služby sa stretávame v § 8 ods. 2 (výkladu tohto ustanovenia vymedzujúceho porušovanie práv z ochrannej známky sa týka žalobcom uvádzaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-17/06 Céline) a § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach. K argumentácii žalobcu a výsledkom kvantitatívneho reprezentatívneho celoslovenského marketingového prieskumu realizovaného agentúrou AKO, s.r.o. (že podstatnú časť spotrebiteľov motivuje umiestnenie napadnutej ochrannej známky na výrobku, aby takýto výrobok uprednostnili pri kúpe pred iným výrobkom rovnakého druhu, ktorý nie je takto označený) žalovaný konštatuje, že ochranná známka len sprostredkováva dodatočnú informáciu o obale daného výrobku, resp. jeho zhodnotení, pričom viaceré tovary rovnakého druhu môžu byť nositeľom tejto informácie na obale. Príslušný spotrebiteľ sa na trhu neorientuje
ochrannej známky (táto interpretuje len informáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentovala informáciu o tovare ako takom), na základe ktorej by si vyberal tovar
svojich predchádzajúcich skúseností, či už pozitívnych alebo negatívnych. Ochranná známka teda vo vzťahu k tovarom v triedach 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34 medzinárodného triedenia tovarov a služieb neplnila rozlišovaciu funkciu ochrannej známky, a túto skutočnosť nie je spôsobilý vyvrátiť ani výsledok kvantitatívneho reprezentatívneho celoslovenského marketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO, s.r.o. Žalovaný upresnil, že prieskum realizovaný agentúrou AKO, s.r.o. bol predložený majiteľom ako súčasť vyjadrenia k rozkladu podanému navrhovateľom zrušenia Halston Properties, s.r.o., ale nebol súčasťou rozkladu majiteľa podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Zároveň uviedol, že v odvolaní sa po prvýkrát stretávame aj s námietkou, že prvostupňový súd ani žalovaný nezobrali v plnom rozsahu do úvahy skutočnosť, že ochranná známka MOZ 585714 je kolektívnou ochrannou známkou. V reakcii na žalobcom v odvolaní uvedenú argumentáciu žalovaný uvádza, že v zmysle § 43 ods. l zákona o ochranných známkach je kolektívnou ochrannou známkou ochranná známka spôsobilá rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od členov združenia od tovarov a služieb iných osôb. Predmetné ustanovenie zákona zachytáva podstatu základnej funkcie kolektívnych ochranných známok a aj pri zohľadnení kolektívnej povahy je dôvodné konštatovanie, že napadnutá ochranná známka, ktorá sa na tovare alebo jeho obale nachádzala, mala len informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak neplnila rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nebolo odlíšiť rovnaké tovary pochádzajúce od rôznych subjektov, resp. pochádzajúce od členov združenia a pochádzajúce od iných osôb; umiestnenie ochrannej známky na tovare alebo jeho obale len informovalo o skutočnosti, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania odpadov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá, § 212 ods. l O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk , najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorý zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu - úradu, vo veci návrhu na výmaz, resp. na zrušenie platnosti obrazovej medzinárodnej ochrannej známky žalobcu „DER GRÜNE PUNKT“ č. 585714 na území SR, ako aj zákonnosti postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal. Z toho dôvodu odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis správnych orgánov najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého vyberá nasledovné. Úrad priemyselného vlastníctva SR o návrhu na výmaz kombinovanej medzinárodne registrovanej ochrannej známky „DER GRÜNE PUNKT“ č. 585714 podanom navrhovateľom Halston Properties, s.r.o., Bratislava (ďalší účastník konania) dňa 06.12.2007 rozhodnutím č. MOZ 585714-I/83-2009 z 08.10.2009 s poukazom na § 16 ods. 4 zák. č. 55/1997 Z.z. v spojení s čl. 5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (ďalej „Madridská dohoda“) rozhodol tak, že medzinárodný zápis ochrannej známky č. 585714 na území SR vyhlásil za čiastočne neúčinný pre všetky tovary v triedach 01, 02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34, pre všetky služby v triedach 35, 36 a pre služby poradenstvo v oblasti rozvoja, výberu a použitia obalov a ekologických obalových materiálov a úsporných obalov rovnako, ako aj ich označovania v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Medzinárodný zápis napadnutej ochrannej známky zostal na území SR v platnosti pre všetky služby v triedach 39, 40 a pre služby triedenie odpadu a surovín za účelom opätovného využitia rovnako ako ich roztriedenie chemickou, fyzickou alebo biologickou cestou pre tretie osoby, poradenstvo a elimináciu v otázkach zameraných na životné prostredie odpadu v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Vyhlásenie neúčinnosti nadobudlo účinnosť 06.12.
1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. dôkazné bremeno nesie majiteľ ochrannej známky, ktorý musí predložiť dôkazné prostriedky. Používanie ochrannej známky sa posudzuje s ohľadom na teritoriálny princíp a musí byť viazané na územie SR. Žalovaný poukázal na judikatúru súdneho dvora EÚ, konkrétne rozsudok C-40/01 ANSUL, a nestotožnil sa s námietkou navrhovateľa ohľadne dokladov predložených spoločnosťou ENVI - PAK a.s., a ich zohľadnenia v konaní. V platnej právnej úprave (zák. č. 506/2009 Z.z.) je zohľadnená Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22.10.2008 a Nariadenie Rady ES č. 207/2009 o ochranných známkach Spoločenstva. Na posudzovanie pojmu „používanie ochrannej známky treťou osobou“ postačuje súhlas majiteľa k používaniu ochrannej známky treťou osobou.
európskej judikatúry súhlas majiteľa ochrannej známky s jej užívaním treťou osobou pre účely udržania zápisu vyplýva aj z toho, že sa majiteľ ochrannej známky na toto užívanie v konaní odvoláva (napr. rozsudok súdu prvého stupňa ES č. T-203/2 vo veci „Vitafruit“). Námietku navrhovateľa ohľadne nedodržania ustanovenia § 19 Správneho poriadku majiteľom pri podaní rozkladu žalovaný považoval za nerelevantnú a rozklad vyhodnotil ako v súlade s § 42 ods. 1 a 3 zák. č. 55/1997 Z.z. s tým, že ustanovenie § 19 Správneho poriadku je z konania o ochranných známkach vylúčené. Vo vzťahu k námietkam majiteľa ochrannej známky uvedeným v rozklade sa žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, že predloženými dokladmi bolo preukázané používanie napadnutej ochrannej známky len vo vzťahu k niektorým službám týkajúcim sa likvidácie obalov a tým, že i keď je napadnutá ochranná známka umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa na konkrétny tovar nevzťahuje a neoznačuje jeho pôvod, poukazuje len na poskytnutie služby a to, že majiteľ participuje v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov a daný obal môže byť v tomto systéme zhodnotený. Keďže majiteľom napadnutej ochrannej známky citované rozsudky Súdneho dvora neriešia jej používanie na území SR s ohľadom na podmienky § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z., výsledky vyplývajúce z nich žalovaný považoval pre účely konania za neaplikovateľné.
3 zák. č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na výmaz ochrannej známky
doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú
tohto zákona. Na posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Zmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov služby. Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku r. (§ 8 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej len „zákon“).
2 toho istého zákona používanie ochrannej známky
odseku 1 je najmä a/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch, b/ ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo ponuka či poskytovanie takto označených služieb, c/ dovoz alebo vývoz takto označených tovarov, d/ používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.
3 toho istého zákona za používanie ochrannej známky
odseku 1 sa považuje aj a/ používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola ochranná známka zapísaná, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť, b/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch na území SR výlučne na účel vývozu. Používanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa a používanie kolektívnej ochrannej známky (§ 43) osobou, ktorá má oprávnenie ju používať, sa považuje za používanie majiteľom (§ 9 ods. 4 zákona).
1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú známku, ak na území SR nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky nepreukáže opak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa na území SR nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa ochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo alebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada, ak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže byť podaný návrh na jej zrušenie. Zákonodarca vo vyššie citovanej právnej norme (§ 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 55/1997 Z.z.) teda ustanovil povinnosť úradu vymazať ochrannú známku zapísanú v registri ochranných známok po preukázaní a zistení, že sa ochranná známka nepoužívala najmenej päť po sebe idúcich rokov. Používanie ochrannej známky, tak ako uviedol žalovaný (či už priamou alebo nepriamou komerčnou aktivitou) je treba chápať v zmysle vyššie cit. ustanovení tak, že výsledkom uvedených aktivít by malo byť používanie ochrannej známky vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná, na úrovni kvalifikovaného používania. Za používanie, právne významné pre zachovanie ochrany potom možno považovať len také používanie, ktoré svojím kvalifikovaným rozsahom odôvodňuje predpoklad vytvorenia alebo udržania väzby medzi ochrannou známkou a na ňu viazanými tovarmi a službami vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na výmaz ochrannej známky podaného v zmysle § 16 ods. 4 zák. č. 55/1997 Z.z., ktorý sa považuje za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. platí domnienka, že ochranná známka sa na území SR nepoužívala v rozhodnom období a dôkazné bremeno na preukázanie opaku leží na majiteľovi napadnutej ochrannej známky. Tento musí relevantným spôsobom preukázať, že zapísaná ochranná známka bola skutočne v rozhodnom období (počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov) používaná, pričom v prípade neunesenia dôkazného bremena hrozí, že Úrad na návrh tretej osoby napadnutú ochrannú známku zruší a toto zrušenie je účinné odo dňa podania návrhu na jej zrušenie. Vzhľadom na to, že majiteľovi sa nepodarilo preukázať používanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu ku všetkým tovarom a niektorým službám (konkrétne ku všetkým tovarom v triedach 01, 02, 03, 05, 06, 07, 08, 09, 11, 16, 20, 21, 24, 25, 29, 30, 32, 34, službám v triede 35 a 36 a službám „poradenstvo v oblasti rozvoja, výberu a použitia obalov a ekologických obalových materiálov a úsporných obalov rovnako, ako aj ich označovania“, zaradených v triede 42), pre ktoré je táto platná na našom území počas piatich po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania o jej výmaze, a majiteľ nepoužívanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom a službám ani neodôvodnil, je možné konštatovať, že sú splnené podmienky pre čiastočný výmaz napadnutej ochrannej známky. Žalobné a odvolacie námietky smerovali k postupu žalovaného, ním hodnotených dôkazov a nesprávnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že namiesto hodnotenia správneho orgánu nemôže postaviť hodnotenie vlastné, ale môže žalobou napadnuté rozhodnutie posúdiť iba z hľadiska jeho súladu či rozporu so zákonom. V prejednávanej veci krajský súd dokazovanie nevykonával, stotožnil sa so závermi žalovaného a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a vyhodnotil všetky námietky, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe. Najvyšší súd nezistil, že by úsudok žalovaného, ktorý vychádzal z hodnotenia riadne zistených skutkových okolností, spočíval na mylnom pochopení zákona alebo na skutkovej podstate odporujúcej spisu a zásadám logického myslenia, alebo že by bol inak chybný. Žalovaný komplexne vyhodnotil a presvedčivo odôvodnil svoj záver, reagoval na všetky námietky, ktoré majú pre vec zásadný význam, a tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil skutočnosti, na základe ktorých zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v konaní o návrhu na výmaz ochrannej známky. Tomuto zodpovedá, a
odvolacieho súdu je aj postačujúce, hodnotenie dokladov predložených navrhovateľom a stanovisko žalovaného k spochybneniu jeho záveru.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia považujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu a vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery posúdil námietky žalobcov v odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu ani prvostupňového súdu v danej veci. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovanému zo zákona ich náhrada neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.