2 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s námietkou žalobkyne o nedostatočnom zistení skutkového stavu, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a tiež, že v konaní správneho orgánu sa vyskytuje vada, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Konštatoval, že tvrdenie Sociálnej poisťovne o skartácii dokumentácie žalobkyne bez existencie ďalších dôkazov a ich osvedčenia správnemu orgánu nemôže byť pripočítané v neprospech žalobkyne; bolo povinnosťou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., aby tvrdenia o pracovnom pomere žalobkyne nad akúkoľvek pochybnosť preukázala. Za nedostatočne preukázané považoval krajský súd aj tvrdenia ohľadne obdobia, za ktoré mala žalobkyňa predpísané poistné platiť. V predloženom administratívnom spise sa tiež nenachádzali listiny, ktoré by osvedčovali, že žalobkyňa absolvovala riadnu dennú formu vysokoškolského štúdia, keďže predložené vysvedčenie a diplom osvedčujú len absolvovanie štátnej záverečnej skúšky dňa 13. júna 1995. Obom správnym orgánom tiež krajský súd vytkol, že sa nevysporiadali s otázkou splnenia podmienok fikcie doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobkyni v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a tiež, či sa skutočne pre právoplatné skončenie veci nemohol žalovaný vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania.
názoru krajského súdu bolo tiež povinnosťou správneho orgánu vysporiadať sa s návrhom žalobkyne na zastavenie konania. II. Odvolanie žalovaného Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, že mal potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 5. novembra 2011 jednoznačne preukázané, že žalobkyňa bola v zamestnaneckom pomere do 31. júla 1995, pričom takéto potvrdenie je možné považovať za verejnú listinu
p. Uviedol tiež, že nemal dôvod skúmať formu štúdia žalobkyne, nakoľko obdobie štúdia na vysokej škole nebolo predmetom správneho konania; dôležitou skutočnosťou bol dátum ukončenia vysokoškolského štúdia a získanie akademického titulu (13.6.1995). Nakoľko bola žalobkyňa v pracovnom pomere do
1 písm. h/ Správneho poriadku žalovaný uviedol, že nevysporiadanie sa s týmto návrhom nespôsobilo nezákonnosť postupu alebo rozhodnutia žalovaného. Navyše navrhovaný postup by nebolo možné aplikovať na predmetné správne konanie, nakoľko ide o konanie, ktoré nie je začaté z podnetu správneho orgánu, ale na návrh jedného z účastníkov správneho konania. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že táto bola podaná až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, a preto na ňu nemohol prihliadať. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný obe rozhodnutia po právnej, skutkovej a formálnej stránke za správne, súladné so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, obsahujúce predpísané náležitosti a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila prípisom zo dňa
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p.
Správneho poriadku možno proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.
1 Správneho poriadku sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra č. PV 401/11718/2008 zo dňa
2 písm. c/, d/ a e/ O. s. p. pre nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a zistenie takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v napadnutom rozsudku iba uviedol: „Žalovanému a správnemu orgánu prvého stupňa je treba vytknúť tiež vadu v konaní a totiž, že správny orgán sa otázkou splnenia podmienok fikcie doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobkyni v zmysle ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku vôbec nevysporiadaval, keď nešetril, či u žalobkyne mohlo dôjsť k fikcii doručenia prvostupňového rozhodnutia dňa 27.10.2010, ako to tvrdí žalovaný ...“ Uvedenou procesnou otázkou včasnosti doručenia rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu sa mal krajský súd zaoberať ešte prv, ako preskúmaval napadnuté rozhodnutia v merite veci, pretože prípadné riešenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu by bolo možné iba za predpokladu, že sa nestalo právoplatným v dôsledku oneskorene podaného rozkladu.
1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
1 O. s. p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pričom
ods. 3 prihliada na vady konania pred súdom prvého stupňa, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc zo skutočnosti, že si krajský súd v konaní a napadnutom rozsudku nevyriešil otázku včasnosti doručenia rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd sa dopustil vady konania, na ktorú musel prihliadnuť, nakoľko mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/147/2012-88 zo dňa 15. januára 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
1 písm. h/ O. s. p. v spojení s § 212 ods. 3 O. s. p.
ustanovenia § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa prvostupňový súd pred skúmaním veci v merite zaoberal včasnosťou podania rozkladu proti rozhodnutiu č. PV 401/11718/2008 zo dňa 16. septembra 2010. Odvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa meritom veci nezaoberal.
3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O. s. p. rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.