1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) sa vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka tomuto odoberá oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, avšak nie s účinkom, že by jeho právne úkony vo vzťahu k majetku boli absolútne neplatné, len sú právne neúčinné vo vzťahu ku konkurzným veriteľom.
1 písm. d/ v spojení s § 14 ods. 5 ZKV dlžník vyhlásením konkurzu nestráca práva uplatňovať vo vzťahu k dlžníkom pohľadávky, ktoré mal voči nim pred vyhlásením konkurzu. Naopak pasívne konania počas trvania účinkov vyhlásenia konkurzu pokračovať nemôžu. Dovolateľ vyjadril názor, že ak správca konkurznej podstaty neuplatní v trestnom konaní práva poškodeného, hoci ten ho na prevzatie aktívneho sporu vyzval, treba v konaní pokračovať s úpadcom. Vzhľadom na uvedené dovolateľ najvyššiemu súdu navrhol, aby podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení § 316 ods. 1 Tr. por. v prospech obvinených Ing. V. W. a Ing. V. Z., napadnutý rozsudok zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad, krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokovala a rozhodol. K dovolaniu sa vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu obvinený Ing. W., ktorý považoval dovolanie za neopodstatnené a zjavne nedôvodné, a preto ho navrhol odmietnuť. K dovolaniu sa prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadril aj obvinený Ing. Z., ktorý sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že nárok na náhradu škody v adhéznom konaní nebol uplatnený oprávneným subjektom, nakoľko tak po vyhlásení konkurzu môže učiniť len správca konkurznej podstaty. Podľa obvineného je extenzívny výklad ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV neprípustný. Uvedené ustanovenie nepripúšťa viacero možných interpretácií, ani nie je v rozpore s účelom ustanovení ZKV upravujúcich obmedzenie oprávnení štatutárnych orgánov konať v mene úpadcu v prospech správcu. Obvinený ďalej poukázal na skutočnosť, že nárok poškodenej strany na náhradu škody, ktorý bol uplatnený dňa 8. septembra 2009, je premlčaný a nespĺňa podmienky upravené v ustanovení § 46 ods. 3 Tr. por. Nakoľko poškodenou stranou je spoločnosť, v mene ktorej obvinení konali, o spôsobenej škode by poškodená strana získala vedomosť v deň spáchania skutkov, t. j. v období od 21. marca 2001 do 17. apríla 2001.
Občianskeho zákonníka sa nárok na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba teda uplynula v roku
1 písm. a/ ZKV vyhlásenie konkurzu má ten účinok, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.
1 písm. c/ prvá veta ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi.
1 písm. d/ ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Podľa § 14 ods. 5 ZKV v konaniach prerušených podľa odseku 1 písm. d/ s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v tomto prípade úpadca zostáva účastníkom konania. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí, trestné konanie a colné konanie. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do vydania rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d/ sú neúčinné. Z ustanovení citovaného zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že vyvesením uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka na úradnej tabuli súdu nastávajú účinky vyhlásenia konkurzu a úpadca stráca dispozičné oprávnenie k majetku patriacemu do konkurznej podstaty, pričom nie je oprávnený uskutočňovať právne úkony, uzatvárať zmluvy, scudzovať majetok atď. Úpadcovi zostávajú vlastnícke práva, avšak sú stratou dispozičného práva obmedzené. Dispozičné oprávnenia prechádzajú na správcu konkurznej podstaty. Čiastočnú výnimku z tohto pravidla predstavuje ustanovenie § 14 ods. 5 ZKV, ktoré umožňuje úpadcovi ostať účastníkom konania v súdnych a iných konaniach (napr. v správnom konaní), ktoré boli z dôvodu vyhlásenia konkurzu prerušené. Predpokladom naplnenia oprávnenia je splnenie dvoch podmienok. V prvom rade muselo pred vyhlásením konkurzu prebiehať konanie týkajúce sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Druhou podmienkou je, že správca nepodal v súdom určenej lehote návrh na pokračovanie v tomto konaní, a preto návrh následne podal sám úpadca. V danom prípade bol na majetok poškodenej spoločnosti V., a.s. uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. júna 2001, č. k. 46-24K 395/00-168, vyhlásený konkurz, ktorý bol pre formálne nedostatky zrušený. Druhý konkurz bol na majetok spoločnosti vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. novembra 2002, č. k. 46-24K 395/00-316. Pred vyhlásením konkurzu neprebiehalo voči obvineným žiadne konanie týkajúce sa náhrady škody, preto nemohli nastať účinky upravené v ustanovení § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV a ani úpadca nemohol ostať účastníkom konania
5 ZKV. Uznesením Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred zo dňa 26. mája 2009 vzniesol vyšetrovateľ Policajného zboru voči Ing. V. W. a Ing. V. Z. obvinenie. Nakoľko v tom čase prebiehal na poškodenú spoločnosť konkurz, návrh na náhradu škody mohol v rámci adhézneho konania podať len správca konkurznej podstaty
1 písm. c/ ZKV. Krajský súd rozhodol správne, keď odvolanie poškodeného podľa § 316 Tr. por. zamietol ako podané neoprávnenou osobou. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l/ Tr. por. teda nie je daný. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok dovolateľa nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti SR na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.