1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.
zmenil tak, že podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Najvyšší súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu zásadnej právnej otázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existencie zdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf /1/2011 ASPI JUD 65295 SK. „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa“. „Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“. Podľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992 Zb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia a jeho určitosť. V danom prípade určitosť prijatých reklamných služieb. Len príkladom možno poukázať na niektoré sporné zdaniteľné plnenia od dodávateľa služieb MOBIL TOP, s.r.o., napr. fa. č. 042009 splatná 14.05.2009 „zabezpečenie reklamných služieb na podujatie ALEXANDROVOVCI“ základ dane 401.589,42 €, DPH 76.301,99 €, fa. č. 052009 splatná 24.05.2009 „zabezpečenie reklamných služieb na podujatie „CLEOPATRA“ základ dane 130.660 €, DPH 24.825,40 €, fa. č. 032009 splatná 01.05.2009 „zabezpečenie reklamných služieb na podujatie „FONTÁNA PRE ZUZANU“ 97.000 € , DPH 18.430 €. Forma úhrady faktúr - hotovosťou. Neurčitosť takto vymedzeného predmetu sa v prvom rade prejavuje u samotného platiteľa, pretože nie je spôsobilý preukázať za čo konkrétne v hotovosti zaplatil a ako to ďalej využil pri uskutočňovaní vlastných zdaniteľných plnení. Súčasne, s poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane (§ 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb.) sa tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu. I z tohto dôvodu presun dôkazného bremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný. Pokiaľ ide o navrhovaný dôkaz výsluchom svedka C. G. bolo nevyhnutnosť jeho vykonania posudzovať v kontexte vyhlásenia C. G. do notárskej zápisnice zo dňa 09.04.2010 N 20/2010 pred JUDr. Evou Štrbovou, notárkou v Košiciach. C. G. iba všeobecne vyhlásil, že spoločnosť MOBIL TOP, s.r.o. reklamné služby žalobcovi dodala tak, ako sú uvedené vo faktúrach. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.