5 zákona o bezplatnej právnej pomoci) preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu a vychádzajúc z obsahu pripojeného spisového materiálu, predovšetkým z listín predložených navrhovateľkou v konaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci, ako aj z obsahu ňou podaného opravného prostriedku, dospel k záveru, že závery odporcu pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú vecne a právne správne. Na záver svojho rozsudku krajský súd vlastnou argumentáciou opätovne vysvetlil právny a skutkový stav právnej veci navrhovateľky a zdôraznil závery napadnutého rozhodnutia. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a v konaní neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Proti tomu rozsudku v celom rozsahu podala v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP v spojení s § 250l, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a domáhala sa jeho zrušenia. Pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súdu odvolacieho (§ 10 ods.
1 veta prvá, § 250l ods. 2 OSP) navrhovateľka písomným podaním z
3 OSP odvolacie konanie zastavil. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.