1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Zvolen, č. 685/230/14070/10/Ba, zo dňa
1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“), príjmové pokladničné doklady o čiastkových úhradách, a to
vyjadrenia konateľa spoločnosti V. daň z uvedenej faktúry bola odvedená v zdaňovacom období IV. štvrťroka 2008, tovar bol spoločnosti 3CIO, s. r. o. dodaný a prepravu si zabezpečil odberateľ. Z uvedenej faktúry bolo uhradené 16.000,- eur dňa
vyjadrenia konateľa boli už mesiac vyskladnené. Na základe uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že platiteľ nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru do Českej republiky a nepreukázal ani dodávku tovaru z Maďarskej republiky na Slovensko. Vychádzajúc z týchto dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise krajský súd zhodne so správnym orgánom skonštatoval, že žalobca nepreukázal
5 zákona o DPH splnenie podmienok pre oslobodenie od dane za zdaňovacie obdobie december 2008. Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o DPH,
ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Krajský súd zistil, že firma Rothenberger Slovakia, s. r. o. sa nezaoberá priamym predajom tovaru, vykonáva iba prieskum trhu a spotrebiteľskú činnosť. Dodanie tovaru zn. Rothenberger sa uskutočňuje zo skladu v Budapešti na základe objednávok predajcov na Slovensku. Na Slovensko firma tovar zn. Rothenberger rodia drill ceramic a rodia drill 1800 dws nepredala. V zmluvnom vzťahu s firmou DREV CONTAKT, s. r. o nebola. Svedok W., splnomocnenec spoločnosti COMSEN nevedel uviesť dátum nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru. Na otázku, kedy bol tovar dovezený na územie Českej republiky uviedol iba, že niekedy pred Vianocami 2008 alebo v januári
ustanovenia § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca podaním zo dňa 08. augusta 2012 a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy získané pri kontrole zdaňovacieho obdobia december 2012, ktoré ho viedli k nesprávnemu záveru, že daňový subjekt neuskutočnil dodanie tovaru do iného členského štátu. Svoje tvrdenia oprel správny orgán o výpoveď svedka L., splnomocneného zástupcu spoločnosti COMSEN, s. r. o, ktorý potvrdil prevzatie tovaru, avšak mal vo svojej svedeckej výpovedi uviesť nepravdivú informáciu, že daňové priznania nosil osobne na Finančný úrad Praha, čo sa vraj nezakladá na pravde, pretože daňový subjekt od apríla 2008 so správcom dane nespolupracuje. Namieta, že svedok potvrdil prevzatie tovaru na území Českej republiky bez ohľadu na to, kto zastupuje spoločnosť pred správcom dane. Správca dane
jeho názoru nesprávne vyhodnotil aj zistenia ohľadom poskytovateľa prepravy. Má za to, že dostatočným spôsobom preukázal dodanie tovaru na územie iného členského štátu, a to predložením prepravného dokladu - medzinárodným prepravným listom CMR, faktúrou za prepravu a vyjadrením prepravcu pred správcom dane. Poukázal na to, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že jeho odberateľ si neplní povinnosti voči daňovým orgánom. Uviedol ďalej, že v záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH vydalo MF SR v roku 2005 usmernenie č. MF/19475/2005-73, v ktorom sa uvádza, že podmienka preukázania prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu sa považuje za splnenú, ak dodávateľ bude mať k dispozícii doklad o tom, že tovar je prepravený do iného členského štátu do uplynutia lehoty na podanie DPH za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný. Poukázal tiež na názor Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04 Teleos, o ktorej ESD rozhodol 27. septembra 2007 a v prípade veci C-146/05 Collée zo dňa 27. septembra 2007,
ktorého Európsky súdny dvor prijal záver, že zásada daňovej neutrality vyžaduje, aby oslobodenie bolo priznané, ak sú splnené základné požiadavky, aj, keď formality boli opomenuté a účtovné doklady boli predložené oneskorene. Takisto uviedol, že vnútroštátny súd pri skúmaní práva na oslobodenie od DPH mal zohľadniť skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedome zatajila existenciu dodávky v rámci Spoločenstva (t. č. Únie) iba vtedy, ak existuje nebezpečenstvo straty daňových príjmov, a, ak toto zdaniteľná osoba úplne neodstránila. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ,či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia . Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa sám v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis.
1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný, alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim, alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane, dodanie tovaru do iného členského štátu, čo však žalobca nepreukázal, a ním tvrdené skutočnosti nepreukázali ani svedkovia.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaní napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc správne posúdenie veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné: Vo vzťahu k preukázania uskutočnenia dodania tovaru predstavujúceho zdaniteľné plnenie, najvyšší súdu poukazuje na to, že podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Ku skutkovým tvrdeniam treba uviesť, že výpoveď svedka L. bola správne vyhodnotená už správnym orgánom ako nevierohodná a bolo preukázané, že svedok podal vo svojej výpovedi nepravdivé informácie, keď tvrdil, že daňové priznania nosil osobne na finančný úrad, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, daňové priznania nepodáva od apríla 2008 a u správcu dane jedinou oprávnenou osobou ktorá môže konať za spoločnosť COMSEN, s. r. o. je konateľ žalobcu V.. Svedok L.alej uviedol, že nevie, kto zabezpečil prepravu tovaru. Nevedel sa ani vyjadriť, akou formou a v akej výške bol tovar žalobcovi uhradený a uviedol, že kontakt na konateľa spoločnosti v súčasnosti nemá. Konateľ žalobcu prítomný pri výsluchu svedka R., nemal na svedka žiadne doplňujúce otázky. Tovar, ktorý bol predmetom intrakomunitárnej dodávky do Českej republiky, mal žalobca
svojho tvrdenia nakúpiť od dodávateľa VINT, s. r. o., pričom však správca dane zistil pri preverovaní faktúry číslo 003/08, že uvedená faktúra sa spoločností síce nachádza, ale má iný formát a inú konečnú sumu, ako preverovaná faktúra. Ďalej bolo zistené, že dodávateľ uvedeného tovaru DREV CONTAKT, s. r. o., na adrese sídla spoločnosti nesídli a v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie nevykazuje žiadne zdaniteľné obchody. Preverením dodávateľa spoločnosti Rothenberger Slovakia, s. r. o. bolo zistené, že na uvedenej adrese sídli iba účtovná kancelária tejto spoločnosti. Z predložených podkladov správca dane zistil, že uvedená spoločnosť nemala žiadne obchodné vzťahy so spoločnosťou žalobcu a vyššie uvedenými spoločnosťami, ktoré mali žalobcovi tovar dodať. Konateľ spoločnosti sa vyjadril, že dodanie tovaru sa uskutočňuje priamo zo skladu v Budapešti a tovar, ktorý bol deklarovaný vyššie uvedenými faktúrami, firma na Slovensku nepredala. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií zistil, že spoločnosť COMSEN, s. r. o. posledné daňové priznanie k DPH podala za apríl
názoru najvyššieho súdu na danú vec uplatniť. Najvyšší súd tu poukazuje na Šiestu Smernicu Rady, 77/388/EEC zo 17. mája 1977, ktorá zakladá spoločný systém DPH a
ktorej právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej obchodov deklarovaných predloženými faktúrami. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou, spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postojov žalobcu. Pričom je potrebné konštatovať, že rovnaké námietky uvádza žalobca priebežne v celom konaní od odvolania proti prvostupňovému správnemu orgánu, až po odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd nedospel k záveru, že by krajský súd vyhodnotil skutkový stav jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a že by jeho postupom boli porušené právne predpisy. Keďže
názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhrada trov konania neprislúcha zo zákona. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.