Obsah (4)

§ 250t§ 57§ 218§ 146

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžo/49/2013 Identifikačné číslo spisu: 8012200781 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 250tods.

1 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) uložil odporcovi, aby lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia rozhodol vo veci uloženia pokuty

§ 57ods.

47 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 355/2007 Z. z.“) z dôvodu porušenia § 57 ods. 40 písm. b/ tohto zákona spoločnosťou TP real, spol. s r. o.. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením. Uznesením z

1. júla 2013 č. k. 2S/42/2012-116 krajský súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke trovy konania v sume 407,55 eura na účet právnej zástupkyne JUDr. Marty Dachovej, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250t ods. 5 OSP. V tomto uznesení zároveň poučil účastníkov konania o možnosti podania odvolania proti tomuto uzneseniu. Odporca podal proti uznesenia krajského súdu č. k. 2S/42/2012-116 z
2. júla 2013 týkajúceho sa náhrady trov konania odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a zároveň žiadal o „preskúmanie“ uznesenia č. k. 2S/42/2012-109 z
3. mája
4. Navrhovateľka v svojom písomnom vyjadrení na odvolanie poukázala na to, že odvolanie odporcu neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, pre ktoré by bolo možné vyhodnotiť rozhodnutia krajského súdu o náhrade trov konania ako nezákonné a že taký opravný prostriedok ako „žiadosť o preskúmanie uznesenia súdu“ v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje a že samotné konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy má charakter jednoinštančného konania a teda opravným prostriedkom by sa súd nemal vôbec zaoberať. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) prejednal odvolanie odporcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť. V štvrtej hlave piatej časti OSP je upravené konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a § 250u OSP), pričom v súlade s ustanovením § 250t ods. 8 OSP sa na toto konanie subsidiárne použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti OSP, k nie je v § 250t ustanovené inak.

§ 250tods.

5 OSP navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

§ 250tods.

7 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z obsahu spisového materiálu zistil, že navrhovateľka doručila dňa

1. októbra 2012 na Krajský súd v Prešove návrh, ktorým sa domáhala vyslovenia povinnosti odporcu konať a rozhodnúť vo veci uloženia pokuty obchodnej spoločnosti TP real, spol. s r. o.. Krajský súd uznesením č. k. 2S/42/2012-109 z
2. mája 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/42/2012-115 z
3. júna 2013 návrhu vyhovel, keď oprava rozhodnutia návrh odporcu sa týkala chyby v písaní, kde namiesto ustanovenia § 57 ods. 40 písm. b/ zákona č. 355/2007 Z. z. bol uvedený § 57 ods. 4 písm. b/ tohto zákona. Samostatným uznesením č. k. 2S/42/2012-116 z
4. júla 2013 priznal krajský súd navrhovateľke náhradu trov konania

§ 250tods.

5 OSP. Vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá OSP,

ktorého opravný prostriedok v správnom súdnictve je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti OSP a na zhora citované ustanovenie § 250t ods. 7 OSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou odvolania v danej veci. Rozhodovanie o ochrane proti nečinnosti orgánu verejnej správy je v ustanovení § 250t OSP upravené ako celok a je konaním jednoinštačným, čo vylučuje možnosť podať proti takému rozhodnutiu akýkoľvek opravný prostriedok a to nielen vo veci samej ale aj proti rozhodnutiu o náhrade trov konania. Ani skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany krajského súdu, nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 204 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

§ 218ods.

1 písm. c/ OSP (v spojení s § 246cods. 1 veta prvá OSP) odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Keďže ustanovenie § 250t ods. 7 OSP prípustnosť opravného prostriedku v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy celkom vylučuje, Najvyšší súd Slovenskej republiky musel odvolanie odporcu

§ 218ods.

1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a s § 250t ods. 7 OSP odmietnuť ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, napriek nesprávnemu poučeniu zo strany krajského súdu v uznesení o náhrade trov konania. Žiadosť odporcu o „preskúmanie“ uznesenia č. k. 2S/42/2012-109 z 30. mája 2013 je bez akejkoľvek právnej relevancie, nakoľko takýto inštitút vo vzťahu k rozhodnutiu súdu Občiansky súdny poriadok ani iný zákon Slovenskej republiky ani neupravuje. Najvyšší súd v tejto súvislosti dáva iba do pozornosti odporcu, že krajský súd mu svojím rozhodnutím neuložil povinnosť uložiť obchodnej spoločnosti PT real spol. s r. o. pokutu, ale uložil mu konať a rozhodnúť. O trovách odvolacieho konania, najvyšší súd rozhodol analogicky

§ 146ods.

1 písm. c/ OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odmietnutie odvolania má rovnaké procesné účinky ako zastavenie konania a neboli dané predpoklady pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.