Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžo/36/2012 Identifikačné číslo spisu: 1011201985 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2013 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 246cods.

1 vety prvej O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p.

§ 246cods.

1 vety prvej O. s. p.). Podľa § 246c ods. l vety prvej O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 250e O. s. p., ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, doručí súd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí. Podľa § 114 ods. 2 O. s. p., v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods.

1. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. l ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. l ústavy, preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (,,každý") domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Európsky súd pre ľudské práva vo veci Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike, v rozsudku zo dňa
2. apríla 2010, bod 29, uviedol: Požiadavka, aby účastníci konania vedeli o všetkých zhromaždených dôkazoch a podaných vyjadreniach vo svojej veci a mali možnosť sa k nim vyjadriť sa vzťahuje tak na konanie prvostupňové, ako aj odvolacie konanie. Dôležitosť požiadavky, aby s vyjadreniami boli oboznámení (communicated) všetci účastníci konania vyplýva z potreby zaistiť u účastníkov konania dôveru vo výkon spravodlivosti (confidence in the working of justice) a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. (neoficiálny preklad) Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že krajský súd po doručení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe pristúpil k vyhláseniu rozsudku bez nariadenia pojednávania, pričom vyjadrenie k žalobe zo dňa
3. marca 2012 žalobcovi nedoručil, jeho rovnopis sa nachádza v súdnom spise. Takýmto postupom krajský súd odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a reagovať na vyjadrenie žalovanej, keď nezabezpečil doručenie jej vyjadrenia k žalobe a zároveň, hoc aj so súhlasom procesných strán, rozhodol bez nariadenia pojednávania. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval, že vzhľadom na dvojmesačnú lehotu pre podanie žaloby by žalobca nemohol vznášať ďalšie žalobné námietky, najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že je vecou žalobcu, či sa k obsahu doručeného vyjadrenia prípadne vyjadrí a zároveň následne obsah jeho repliky hodnotí konajúci súd. Zo skutočnosti, že pre vznášanie námietok sa uplatňuje dvojmesačná lehota, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať, že žalobca nemá právo sa oboznámiť s vyjadrením žalovaného k žalobe a prípadne na jeho obsah aj reagovať. Procesná vada podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. f/ O. s. p.

§ 246cods.

l veta prvá O. s. p. a je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Z uvedeného dôvodu sa najvyšší súd v ďalšom ostatnými námietkami vznesenými v odvolaní nezaoberal. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude náležite sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu vrátane argumentácie uvedenej v odvolaní a nové rozhodnutie relevantným spôsobom odôvodniť. V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade celého trov konania, vrátane tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.

§ 246cods.

l veta prvá O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od l. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.