Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžr/185/2012 Identifikačné číslo spisu: 1011200377 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2013 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1011200377.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci žalobkyne: MUDr. V. W., M. Q., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom v Bratislave, Klincová č. 35, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Bratislave, Chlumeckého č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 127/10-BP zo dňa 21.1.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/42/2011-53 zo dňa 18.9.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 3S/42/2011-70 zo dňa 6.11.2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/42/2011-53 zo dňa 18.9.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 3S/42/2011-70 zo dňa 6.11.2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie I. Predmet konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia v spojení so svojím dopĺňacím rozsudkom (v časti trov konania) z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. Xo 127/10-BP zo dňa 21.1.2011 o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie č. X-1135/10 zo dňa 29.09.2010, ktorým Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu nevyhovela návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa ustanovení § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 566,38 € a 66 € (dopĺňacím rozsudkom) k rukám jej právneho zástupcu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že napadnuté rozhodnutia žalovaných správnych orgánov boli nezákonné pre nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov a preto ich zrušil a zároveň správnym orgánom uložil, aby v novom konaní dôkladne vyhodnotili žiadosť žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte, cieľom ktorej bolo odstránenie z evidencie katastra nehnuteľností neexistujúcich rozostavaných bytov, pričom správne orgány aj majú náležite odôvodniť samotný proces zápisu zmluvy o nadstavbe, podľa ktorej malo vzniknúť desať bytov, čo bolo pôvodne zapísané do poznámky a ako a kedy sa z tejto poznámky vlastníctvo k bytom objavilo na liste vlastníctva v časti „A“. Krajský súd považoval postup správy katastra v súvislosti so zápisom 36 bytov do katastra nehnuteľností za nezákonný. Poukázal na to, že žalovaný v podaní zo dňa 4.11.2011 tvrdil, že v konaní č. V-27617/09 neboli predmetom zápisu rozostavané byty na základe zmluvy o výstavbe, stavbe alebo nadstavbe domu podľa § 46 ods. 6 katastrálneho zákona, ale že predmetom konania, v ktorom správa katastra rozhodnutím č. V-27617/09 zo dňa 5.2.2010 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o prevode práv a povinností uzatvorenej medzi spoločnosťou INTERSET Group, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou INTERSET Bratislava, s.r.o. ako postupníkom, bol prevod práv a povinností, záväzkov a pohľadávok zo zmluvy o nadstavbe, ku ktorej nadväzovala zmena projektovej dokumentácie, čím malo dôjsť k vzniku ďalších bytových jednotiek, celkom 36, avšak z pôvodných bytov a pri zachovaní pôvodnej podlahovej plochy. Tento názor označil krajský súd za nesprávny a právne neudržateľný. Dôvodil, že v čase rozhodnutia správy katastra o tejto zmluve už katastrálny zákon poznal pojem „rozostavaný byt“ a taktiež upravoval aj náležitosti potrebné k zápisu takéhoto bytu do katastra. Podľa krajského súdu postupom správy katastra evidentne došlo k zmene 10 „rozostavaných“ bytov na 36 „rozostavaných“ bytov, pričom žiaden z týchto bytov nebol nikdy rozostavaný a v podstate neexistuje. Krajský súd dal za pravdu žalobkyni, že najneskôr v čase vkladového konania č. V-27617/09 právna úprava zaväzovala na strane účastníkov konania doložiť spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom aj znalecký posudok o stupni rozostavanosti a správa katastra mala povinnosť v rámci úplnosti podania z hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej stránky túto okolnosť skúmať. Argument žalovaného, že k zmene počtu bytov došlo titulom zmeny projektovej dokumentácie, avšak pri zachovaní pôvodnej podlahovej plochy, neobstojí, pretože týmto spôsobom by sa mohlo majetkové teleso neustále meniť, čo je hlavne z pohľadu vlastníkov ostatných bytov v predmetnom bytovom dome neakceptovateľné. Krajský súd argumentoval, že správa katastra pri zápise rozostavaných bytov pochybila, keď svoje rozhodnutie neodôvodnila v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a preto dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože tieto iba poukazovali na vykonané dôkazy, najmä na stručné opísanie procesu zápisu vlastníckych práv k rozostavaným bytom na LV č. XXXX, avšak súčasťou obsahu na zákonné vedenie správneho konania je aj právo účastníka na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. II. Argumentácia odvolacích dôvodov žalovaného Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že správny orgán nepostupoval v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože neodôvodnil riadne napadnuté rozhodnutie. Poukázal na samotné správne rozhodnutie, v ktorom správny orgán opísal návrh účastníka konania, skutkový stav k veci a uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, poukázal na právnu úpravu o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle ust. § 59 a nasled. katastrálneho zákona a aké chyby v operáte sú predmetom tohto konania a na základe prešetrenia skonštatoval, že údaje katastra sú v súlade so zmluvami a verejnými listinami zapísanými v katastrálnom operáte, pričom rozpor s týmito listinami a vykonaným zápisom údajov do katastra nebol preukázaný. Zároveň katastrálny úrad skonštatoval, že účastníkom konania navrhovaná oprava chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 katastrálneho zákona spočívajúca vo výmaze zapísaných rozostavaných bytov je neprípustná a v rozpore s katastrálnym zákonom, ako aj s judikatúrou súdov. Žalovaný ďalej zdôraznil, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je v § 59 a nasled. katastrálneho zákona presne a zrozumiteľne upravené tak, že v tomto konaní možno opraviť len chyby v údajoch, ktoré vznikli pri zápise dohôd, verejných a iných listín do katastrálneho operátu, pričom táto skutočnosť sa na základe prešetrenia nepreukázala, teda údaje v katastri nehnuteľností sú v súlade so zmluvami, ktoré tvorili prílohy návrhov na vklad v predmetných konaniach. Katastrálny úrad ďalej poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, že správa katastra nemôže v tomto katastrálnom konaní nad rámec stanovený zákonmi zrušiť zápis listín, alebo zasahovať do znenia zmlúv a dohôd a listín, ktoré boli zapísané do katastra a de facto tým meniť predmet prevodu, alebo jeho časť, ale len opraviť chyby, ktoré vznikli pri zápise týchto dohôd do katastra. Žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania nebolo reštituovanie stavu údajov katastra pred zápisom vyššie uvedených rozhodnutí o povolení návrhov na vklad vlastníckeho práva. Dodal, že všetky vydané rozhodnutia sú právoplatnými rozhodnutiami, ktoré neboli právoplatne zrušené súdom, resp. právoplatným rozhodnutím o proteste prokurátora. Preto zotrval na svojom názore o tom, že návrhu žalobkyne na výmaz rozostavaných bytov v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona jednoznačne vyhovieť nemožno. V súvislosti s vytýkaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaný uviedol, že zápisy rozostavaných bytov vykonávané správami katastra formou poznámky v časti „Iné údaje“ na listoch vlastníctva do novely katastrálneho zákona boli len technickým realizovaním zápisov týchto bytov reagujúcim na množstvo vkladov práv vyplývajúcich zo zmlúv o nadstavbe bytov v bytových domoch, pričom takýto zápis na list vlastníctva nebol upravený zákonom a ani iným všeobecne záväzným predpisom (bol len ustálenou praxou). Ani zápis bytov formou poznámky nebránil však stavebníkom bytov s ich nakladaním prípadne prevodmi práv a povinností zo zmlúv o nadstavbe. Súčasná právna úprava takúto formu zápisu poznámkou takisto nepripúšťa. Katastrálny úrad preto zdôraznil, že predmetom návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona bol výmaz rozostavaných bytov, nie technika alebo spôsob ich evidencie na konkrétnom liste vlastníctva, ktorá bola v podstate dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom. Rozhodnutie o povolení vkladu napadnutému rozhodnutiu o oprave chyby nepredchádzalo a nebolo predmetom súdneho prieskumu - týmto bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (č. Xo 127/10-BP zo dňa 21.1.2011) a rozhodnutia správy katastra (č. X-l 135/10 zo dňa 29.
- 2010), a to najmä z toho pohľadu, či bolo možné návrhu žalobkyne podľa § 59 a nasled. katastrálneho zákona vyhovieť. III. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného Žalobkyňa v podaní zo dňa 23.10.2013 navrhla rozsudok krajského súdu v merite veci potvrdiť. IV. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- septembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (na základe žaloby), ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nevykonaní opravy v katastrálnom operáte podľa ustanovení § 59 katastrálneho zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správy katastra, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného vyplýva, že správa katastra rozhodnutím č. V-27617/09 zo dňa 5.2.2010 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o prevode práv a povinností uzatvorenej medzi spoločnosťou INTERSET Group, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou INTERSET Bratislava, s.r.o. ako postupníkom. Predmetom tejto zmluvy bol prevod práv a povinností, záväzkov a pohľadávok zo zmluvy o nadstavbe v bytovom dome na M. ul. zavkladovanej rozhodnutím č. V-6288/99 zo dňa 23.6.
- Z administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplynulo, že žalobkyňa (ktorá je vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na M. a ktorej vlastnícke právo je zapísané na LV Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. XXXX, k.ú. D.) sa návrhom doručeným správe katastra dňa 22.7.2010 domáhala opravy chyby v katastrálnom operáte tvrdiac, že došlo k porušeniu jej vlastníckych práv a to postupom správy katastra vo veci zápisov rozostavaných bytov v bytovom dome M. na základe zmluvy o postúpení a prevzatí práv a povinností povolenej správou katastra V-27617/09 zo dňa 5.2.
- Žalobkyňa v návrhu uviedla, že zápis bytov bol v rozpore so skutočnosťou, t.j. v súčasnosti nezrealizovanou nadstavbou bytov na bytovom dome a preto navrhla, aby správa katastra opravila údaje na LV č. XXXX, k.ú. D., a to tak, že vymaže zápisy rozostavaných bytov na M. aknim prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach, zariadeniach a na pozemku. Žalobkyňa poukázala na fakt, že v katastri zapísané rozostavané byty v skutočnosti neexistujú a ani nikdy neexistovali. Objektívny stav je teda v rozpore so stavom v katastri nehnuteľností, pričom spochybnila existenciu znaleckého posudku o stupni rozostavanosti „rozostavaných bytov“. Namietala vadnosť a nepreskúmateľnosť postupu správy katastra, ktorá zapísala vlastnícke právo k rozostavaným bytom v rozpore s existujúcou právnou úpravou, k bytom, ktoré nie sú ani rozostavané, v prospech osoby, ktorá k nim nemá žiadny vzťah a nie je ani údajným stavebníkom. Správe katastra žalobkyňa vytýkala, že neprihliadla na to, že nikto nemal právoplatné stavebné povolenie. Žiadala preto o preskúmanie veci a zabezpečenie opravy chyby v katastrálnom operáte, nakoľko už pri zapisovaní údajov podľa zmluvy o postúpení a prevzatí práv a povinností podľa V-27617/09 zo dňa 5.2.2010 bolo zrejmé, že ide o údaje vadné a nezapísateľné. Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím č. X-1135/10 zo dňa 29.09.2010 nevyhovela návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa ustanovení § 59 katastrálneho zákona a na odvolanie žalobkyne žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. Xo 127/10-BP zo dňa 21.1.2011 uvedené prvostupňové rozhodnutie správy katastra potvrdil. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach zhodne konštatovali, že zápisy vlastníckeho práva k rozostavaným bytom na LV XXXX k.ú. D. boli vykonané v súlade s listinami, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté v konaní o povolení vkladu. Prípadné posúdenie zákonnosti postupu správy katastra pri rozhodovaní o návrhu na vklad nespadá pod inštitút opravy chyby, ale do právomoci prokuratúry. Ďalej uviedli, že na predmetných nehnuteľnostiach došlo k ďalším právnym zmenám. Zdôraznili, že správa katastra nemôže vykonať výmaz vlastníckeho práva v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Žalovaný vo svojom rozhodnutí tiež poukázal na zákon č. 173/2004 Z.z., ktorý s účinnosťou od 15.4.2004 novelizoval katastrálny zákon a s poukazom na túto novelu uviedol, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad č. V-6288/99 právna úprava nepoznala pojem rozostavaný byt, pričom nebol porušený zákon tým, že správa katastra si nevyžiadala predloženie znaleckého posudku o stupni rozostavanosti k zmluve o nadstavbe, keďže to v tom čase zákon nevyžadoval. Pre prejednávanú vec je priamym základom predloženého sporu ustanovenie § 59 katastrálneho zákona. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom správnych orgánov, že neboli splnené podmienky pre vykonanie opravy v katastrálnom operáte, ktorá mala spočívať podľa návrhu žalobkyne vo výmaze zápisu rozostavaných bytov. Odvolací súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry (najmä rozsudok sp. zn. 1 Sžr/76/2011 zo 06.03.2012) zdôrazňuje, že správa katastra môže opraviť chybu v katastrálnom operáte len v prípadoch taxatívne vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte (t.j. § 59 ods. 1 písm. a/ a § 22 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.) je osobitným (aj návrhovým) opravným prostriedkom zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2 písm. c/ cit. zákona na riadny výkon verejnej správy evidenčných údajov a informácií vrátane obnovenia hodnovernosti (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.), a tým aj záväznosti údajov katastra, po zistení, že čo správa katastra zapísala, evidentne nezodpovedá tomu, čo nepochybne zmluvnú strana chcela svojou vôľou prejaviť. Preto základnou úlohou nespokojného účastníka je objasniť skutočnosť, že skutočne vada v operáte existuje, ako aj dôvod jej vzniku. Nakoľko žalobkyňa brojila proti údajom, ktorých právnym základom je vkladový zápis vlastníckeho práva k rozostavaným bytom na príslušnom LV, bolo jej povinnosťou preukázať tú skutočnosť, že orgán správy katastra nezákonným spôsobom, poprípade pri absencii vlastníckeho titulu toto vlastnícke právo v rozpore s právnym poriadkom k predmetným nehnuteľnostiam vyprodukoval. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé, že žiadna z uvedených situácií nenastala. Údaje, ktoré správa katastra zapísala pod V-27617/09 zo dňa 5.2.2010 (povolila vklad vlastníckeho práva k 36 rozostavaným bytom do katastra nehnuteľností), boli v súlade so zmluvou o postúpení a prevzatí práv a povinností uzatvorenej medzi spoločnosťou INTERSET Group, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou INTERSET Bratislava, s.r.o. ako postupníkom. Predmetom tejto zmluvy bol prevod práv a povinností, záväzkov a pohľadávok zo zmluvy o nadstavbe v bytovom dome na M. ul. (zavkladované pod č. V-6288/99 dňa 23.6.2000), ku ktorej nadväzovala zmena projektovej dokumentácie, čím malo dôjsť k vzniku ďalších bytových jednotiek, celkovo v počte
- Nebolo preto možné vykonať opravu tak, ako sa žalobkyňa domáhala, pretože práve takým zásahom by došlo k rozporu katastrálneho operátu s verejnou listinou. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by správa katastra vyhovela návrhu žalobkyne o opravu chyby v operáte tak, ako sa toho domáhala - teda vymazať zápisy práv k rozostavaným bytom - došlo by tým k zásahu do vlastníckeho práva spoločnosti, ktorej boli práva a povinnosti zo zmluvy o nadstavbe postúpené. Odvolací súd v súvislosti s tvrdením žalovaného, že na predmetných nehnuteľnostiach došlo k ďalším právnym zmenám dodáva, že opravu v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej (alebo inej) listiny a žiadosťou o opravu operátu nastali už iné skutočnosti, resp. zapísané zmeny v operáte na základe neskorších listín. Otázka platnosti a právnych účinkov zmluvy o postúpení práv a povinností (alebo dokonca zmluvy o nadstavbe), postup správy katastra vo vkladovom konaní, skúmanie stavebného povolenia, či samotná (ne)existencia rozostavaných bytov nemôže byť riešená v konaní o návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte, pretože správa katastra v tomto konaní nemôže nad rámec stanovený zákonmi zrušiť zápis listín, alebo zasahovať do znenia zmlúv a dohôd a listín, ktoré boli zapísané do katastra a tým vlastne meniť predmet prevodu, alebo jeho časť; môže len opraviť chyby, ktoré vznikli pri zápise týchto dohôd do katastra. Vzhľadom na uvedené neboli dané dôvody pre to, aby Krajský súd v Bratislave zrušil správne rozhodnutia, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom a boli riadne odôvodnené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 v spojení s § 246c ods. 1 OSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 OSP). Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutím a postupom správnych orgánov v súvislosti so zápisom rozostavaných bytov došlo k zásahu do jej vlastníckych práv, nemôže sa nápravy domáhať cestou opravy chyby v katastrálnom operáte z dôvodov vyššie uvedených. Odvolací súd však na tomto mieste uvádza, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Ďalej tiež poukazuje na inštitút protestu prokurátora, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (§ 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov). Tento právny prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy - na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, že podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. O trovách konania rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 2 OSP, keď žalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní nárok na náhradu trov nevznikol. Žalovanému zákon (§ 250k ods. 1 OSP) priznanie trov konania neumožňuje. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.