vyhlášky č. 413/2010 Z. z., jej prílohy č. 7 v platnom znení s poučením, že uvedené rozhodnutie je
a/ O. s. p. vylúčené zo súdneho prieskumu. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa
O.s.p., pričom zistil, že postup správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebol zákonný, a napadnuté rozhodnutie je arbitrárne. Poukázal na to, že napriek nesprávnemu poučeniu uvedenému v napadnutom rozhodnutí je toto rozhodnutie preskúmateľné správnym súdom. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že preskúmaním pripojených spisov dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým sa rozumie rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov, nebolo súladné s ust. § 91 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., a preto ho považoval za rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v súlade so zákonom. Konštatoval, že so zreteľom na ustanovenia §§ 87, 88, 90 a 91 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZCP) nemôže ísť o akúkoľvek zmenu zdravotného stavu držiteľa vodičského oprávnenia, za ktorú zmenu žalovaný považoval len opakovanú dočasnú pracovnú neschopnosť žalobcu, pretože v opačnom prípade by orgán Policajného zboru mohol nariadiť každej fyzickej osobe, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia a ktorá bola viackrát práceneschopná, uložiť takúto povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, čo by mohlo viesť k arbitrárnosti konania správneho orgánu. Krajský súd doplnil, že treba tiež dať za pravdu žalobcovi, že v spise žalovaného sa nachádza doklad, ktorý predložil žalovanému žalobca
2 písm. a/ O.s.p. III. Odvolanie, vyjadrenie Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a je vo výrokovej časti nezrozumiteľný a zmätočný. Má za to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Ďalej žalovaný uviedol, že zrušujúci výrok napadnutého rozsudku odporuje záveru krajského súdu o tom, že napadnuté, resp. prvostupňové správne rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané. Argumentoval, že vždy, ak možno dôvodne predpokladať, že nastala zmena zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia, najmä na základe oznámenia
3, orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti. Napokon žalovaný tvrdil, že povinnosť žalobcu podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti nastala až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, a to v dvojmesačnej lehote po nadobudnutí právoplatnosti, avšak žalobca už pred rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu predložil doklad o tom, že je zdravotne spôsobilý na vedenie motorových vozidiel, a z týchto dôvodov nebol tento doklad predložený odvolaciemu orgánu, avšak svedčil o tom, že žalobca sa s výrokom rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel stotožnil. Žalovaný z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Považoval za potrebné reagovať na námietku žalovaného, že výrok rozhodnutia je nezrozumiteľný a zmätočný, pretože mu nie je zrejmé, na základe akého dôvodu žalovaný dospel k tomuto záveru. Ak žalovaný nevie, ako má postupovať v ďalšom konaní, a to aj napriek tomu, že je to z rozhodnutia a odôvodnenia prvostupňového súdu bezpochyby zrejmé, nie je to dôvodom pre konštatovanie nezrozumiteľnosti a zmätočnosti zrušujúceho rozhodnutia. Z rozhodnutia prvostupňového súdu je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že nakoľko rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti nemalo byť vôbec vydané, postup, ktorý má žalovaný v ďalšom konaní vykonať spočíva vo vydaní rozhodnutia o zastavení konania. Okrem toho žalobca považuje za potrebné poukázať aj na tvrdenie žalovaného,
ktorého slovné spojenie „dôvodný predpoklad“ je údajne právne neurčitým spojením. Žalobcovi nie je vonkoncom zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k takémuto záveru. V tejto súvislosti žalobca zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že § 91 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je nutné vykladať v celosti a nielen z neho extrahovať slovné spojenie „dôvodný predpoklad“, tak ako to urobil žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán.
2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ak možno dôvodne predpokladať, že nastala zmena zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia, najmä na základe oznámenia
3, orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti.
1 zákona č. 8/2009 Z. z. zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť viesť motorové vozidlo. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení je bezpochyby zrejmé, že na to, aby orgán Policajného zboru rozhodol o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti musí existovať dôvodný predpoklad, pre ktorý u držiteľa vodičského oprávnenia nastala zmena zdravotnej spôsobilosti, teda zmena telesnej, prípadne duševnej schopnosti viesť motorové vozidlo. Z potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu zo dňa
3 zákona o cestnej premávky.
3 zákona o cestnej premávke povinnosť
odseku 1 má aj iný lekár, ktorý zistí skutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných lekárskych prehliadok. Povinnosť
odseku 2 má aj iný psychológ, ktorý zistí skutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce psychickú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných psychologických vyšetrení. Z uvedeného je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že predpokladom na nariadenie preskúmania zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo je relevantné podozrenie zo strany lekára, t. j. dôvodný predpoklad orgánu Policajného zboru založený na relevantných podkladoch, ktoré tomuto orgánu budú oznámené v zmysle § 90 ods. 3 zákona o cestnej premávke, prípadne na iných dokladoch obdobného významu. V spojitosti s vyššie uvedeným si je nutné uvedomiť, že žalobca bol chorý v obdobiach, kedy je to úplne bežný jav, nakoľko ide o pomerne chladné obdobia, kedy je preukázateľne zvýšený počet bežných chorôb (napr. angína). Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotná prax. Nie je preto ničím zvláštnym a výnimočným, že žalobca bol v období od konca novembra do konca januára trikrát chorý, resp. bol kvôli chorobe dočasne pracovne neschopný aj začiatkom marca. Na druhej strane, ak by aj prvostupňový orgán, resp. žalovaný mal za to, že žalobca bol chorý v uvedenom období viac ako je to bežné, nebol vonkoncom oprávnený začať voči žalobcovi konanie o preskúmanie jeho zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, resp. rozhodnutím žalobcovi priamo uložiť povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla. Skutočnosť, že žalobca bol de facto v zimnom období viackrát chorý ešte nezakladá žiadny dôvodný predpoklad, že u neho došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Zároveň je nutné mať tiež na pamäti, že bežná choroba (napr. angína) nemá za následok zmenu zdravotného stavu, a to až do takej miery, že by tým držiteľ vodičského oprávnenia nebol spôsobilý viesť motorové vozidlo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že postup, resp. rozhodnutie prvostupňového orgánu, resp. žalovaného nebol vonkoncom v súlade s § 91 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. a bez akýchkoľvek pochybností je založený na svojvôli príslušných správnych orgánov. Rozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňového orgánu je preto rozhodnutím arbitrárnym. Navyše žalobca považuje za potrebné upriamiť tiež pozornosť aj na tvrdenie žalovaného,
ktorého žalobca bol povinný podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a teda skutočnosť, že žalobca sa preskúmaniu podrobil ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je
názoru žalovaného bezpredmetná. S týmto absurdným názorom žalovaného sa žalobca nemôže vonkoncom stotožniť. Tvrdenie žalovaného je nanajvýš neakceptovateľné a pre žalobcu je záhadou, ako k takémuto záveru žalovaný vôbec dospel. Je nutné si uvedomiť, že úlohou druhostupňového správneho orgánu nie je len „kontrola“ zákonnosti postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ale tiež povinnosť okrem iného skúmať, či v priebehu konania nedošlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý konanie začalo. Ak zistí, že dôvod pre začatie konania odpadol, nie je žiaden dôvod v konaní pokračovať a konanie by malo byť zastavené. V opačnom prípade by totiž došlo k situácii, že účastník konania by bol povinný splniť povinnosť, ktorú si už raz splnil. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. februára 2013, sp. zn. 6S/330/2012-55 ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil v sume 165,56 €. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z
2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení novely č. 345/2012 Z. z. (ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2013 a bola prijatá zrejme v súvislosti s realizáciou programu ESO), ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na to, že sa stotožnil so záverom krajského súdu o nesprávnom právnom posúdení predmetu konania správnym orgánom, nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 21. augusta 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi prikázané podrobiť sa skúmaniu zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo, pretože správny orgán mal na základe štyroch potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu pochybnosti o jeho spôsobilosti viesť motorové vozidlo.
1 ZCP, zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť viesť motorové vozidlo.
odseku 2 zdravotná spôsobilosť môže byť na základe zdravotného stavu osoby podmienená
záverov lekárskej prehliadky.
odseku 3 zdravotne spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť.
odseku 4 zdravotná spôsobilosť sa posudzuje lekárskou prehliadkou.
odseku 5 náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza ten, koho zdravotná spôsobilosť sa posudzuje (ďalej len „posudzovaná osoba“).
odseku 6 minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní, vylúčení a podmienení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).
1 ZCP, lekársku prehliadku vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre dospelých, alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast (ďalej len „posudzujúci lekár“).
odseku 2 lekárskej prehliadke je povinný podrobiť sa
tohto zákona.
odseku 7 podrobnosti o vykonávaní lekárskej prehliadky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom zdravotníctva.
1 ZCP, psychickou spôsobilosťou sa rozumie schopnosť viesť motorové vozidlo bez zníženia, narušenia alebo obmedzenia minimálnej úrovne psychických schopností.
odseku 2 psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel.
odseku 4 psychická spôsobilosť môže byť na základe psychického stavu posudzovanej osoby podmienená pravidelným podrobovaním sa psychologickému vyšetreniu alebo inými obmedzeniami
záverov psychologického vyšetrenia. Osoba, ktorej psychická spôsobilosť je podmienená pravidelnému podrobovaniu sa psychologickému vyšetreniu, je povinná podrobiť sa psychologickému vyšetreniu v lehote určenej posudzujúcim psychológom.
odseku 5 psychologickému vyšetreniu je povinný podrobiť sa
tohto zákona.
odseku 7 minimálne požiadavky na psychickú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom zdravotníctva.
1 ZCP, ak posudzujúci lekár pri lekárskej prehliadke
3 až 6 zistí zmenu zdravotnej spôsobilosti, je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vykonania lekárskej prehliadky oznámiť túto skutočnosť orgánu Policajného zboru príslušnému
miesta pobytu posudzovanej osoby.
odseku 2 ak posudzujúci psychológ pri psychologickom vyšetrení
4 až 6 zistí zmenu psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, oznámi túto skutočnosť najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vykonania pravidelného psychologického vyšetrenia orgánu Policajného zboru príslušnému
miesta pobytu posudzovanej osoby.
odseku 3 povinnosť
odseku 1 má aj iný lekár, ktorý zistí skutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných lekárskych prehliadok. Povinnosť
odseku 2 má aj iný psychológ, ktorý zistí skutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce psychickú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla mimo pravidelných psychologických vyšetrení. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, úplne stotožnil so zisteniami i závermi krajského súdu a preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.,
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, dopĺňa len nasledujúce právne úvahy: Na základe uvedených zákonných ustanovení bolo prvotnou povinnosťou policajných orgánov pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ak v ich zmysle lekári nesignalizovali žalobcovu zdravotnú nespôsobilosť viesť motorové vozidlá, po tom, čo bol opakovane štyrikrát dočasne práceneschopný, zistiť, z akého dôvodu bol žalobca práceneschopný, prípadne pre neporušenie dôvernosti informácií o zdravotnom stave žalobcu, či išlo o také ochorenia, ktoré by mohli ovplyvniť, či vylúčiť žalobcovu spôsobilosť viesť motorové vozidlá. Ak sa tak nestalo a policajné orgány bez toho, aby mali jasno, z akého dôvodu bol žalobca štyrikrát za sebou práceneschopný, ho na jeho náklady prinútili k vyšetreniu jeho zdravotnej spôsobilosti viesť motorové vozidlá, aby napokon bolo preukázané, že žalobca je zdravotne spôsobilý viesť motorové vozidlá, nemožno nenazvať postup a napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za šikanózne a svojvoľné, nemajúce právny podklad. Toto konštatovanie potvrdzuje i tvrdenie žalovaného uvedeného v odvolaní týkajúce sa dokladu o spôsobilosti viesť motorové vozidlá predložené prvostupňovému správnemu orgánu žalobcom 6. septembra 2012, po tom, čo už predtým jedno predložil, ale na výzvu tohto správneho orgánu predložil ďalšie spĺňajúce požiadavky vyhlášky č. 413/2010 Z.z. Na základe tohto postupu žalobcu, ktorý sa podriadil rozhodnutiu správneho orgánu (určite nie preto, že sa s ním stotožnil, ale preto, že nemal inú možnosť) napriek tomu, že prvostupňový správny orgán mal od tohto momentu už v spise založený relevantný doklad o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na vedenie motorových vozidiel a teda i dôkaz o svojom protiprávnom postupe, tento doklad odvolaciemu orgánu nepredložil a žalovaný navyše takýto postup podriadeného orgánu ospravedlňuje absolútne nelogickými a takmer absurdnými tvrdeniami. Odvolací súd sa z týchto dôvodov domnieva, že zrušenie týchto nezákonných rozhodnutí bolo jedinou správnou a zákonnou možnosťou ako odstrániť protiprávny stav a vážny zásah do práv žalobcu. Žalovaný bude mať po vrátení veci súdom jedinú povinnosť - urýchlene uložiť správnemu orgánu prvého stupňa zastaviť neodôvodnene vedené konanie. Odvolací súd sa i tu stotožňuje s názorom krajského súdu, že také rozhodnutie (ako je preskúmavané) nikdy nemalo byť vydané. Rozhodnutie krajského súdu je preto nielen preskúmateľné, ale i jasné a logické v odôvodnení. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil so záverom krajského súdu a jeho rozsudok ako vecne správny
1 a 2 O.s.p. potvrdil. V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal ich náhradu, a to z titulu trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 130,16 € vrátane 7,81 € režijného paušálu a 20% DPH, čo predstavuje spolu 165,56 €
1 písm. c/, § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.