2,3 písm.
názoru súdu dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce. Medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí, sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. Záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov, tak ako to predpokladá právny poriadok. Na základe uvedených skutkových zistení je
názoru súdu možné urobiť záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky
3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v lokalitách je natoľko závažné ohrozenie života a zdravia obyvateľov, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Krajský súd v Bratislave zdôraznil, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd
1 O.s.p. a žalobu zamietol. III. Odvolanie Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že ho považuje za nesprávny pretože Krajský súd v Bratislave dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a zároveň rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Ďalej v odvolaní doslova uviedol: Žalobca vyčítal konaniu pred prvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu žalovaného, že v ich konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu žalobca aj identifikoval tak, že mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie možnosti žalobcovi využívať svoje právo účastníka konania spočívalo v tom, že ho správny orgán prvého stupňa neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej žiadosti mu neposkytol kópiu spisu a toto pochybenie nenapravil ani žalovaný v konaní o rozklade. Naopak, ako bolo v žalobe uvedené, žalovaný zaťažil konanie ďalšou vadou, keď dopĺňal dokazovanie vyžiadaním si správy od ŠOP SR k možnému posunutiu časového vymedzenia obdobia, v ktorom žiadateľovi povolil realizovať udelenú výnimku. Súd prvého stupňa sa na jednej strane stotožnil s tvrdením žalobcu, že takýto postup správnych orgánov znamená takú vadu, ktorá by samotná znamenala nevyhnutnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu. Na druhej strane však skonštatoval, že žalobca sa s podkladmi rozhodnutia oboznámil inou (mimoprocesnou) formou, keď si podklady rozhodnutia vyžiadal od žalovaného na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tieto mu boli poskytnuté.
názoru súdu prvého stupňa žalobcovi boli týmto spôsobom poskytnuté všetky podklady rozhodnutia, ktoré prvostupňový správny orgán zhromaždil, mohol sa teda oboznámiť s ich obsahom a v dôsledku týchto vedomostí bola zhojená aj taká závažná vada správneho konania, ktorú oprávnene žalobca namieta. S názorom súdu prvého stupňa, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, či žalovaného, so všetkými podkladmi rozhodnutia, nemožno súhlasiť, pretože tento nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Žalobca v konaní, a to súd prvého stupňa nespochybňuje, opakovane namietal, že nielenže mu nebolo možné oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia zaslaním kópie spisu napriek jeho výslovnej žiadosti, ale aj to, že „z oboznámenia s podkladmi rozhodnutia" nevyplýva ani len to, aké podklady zhromaždil správny orgán. Žalobca teda nemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich obstarania, keďže až do vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku neoznámil aké podklady rozhodnutia zhromaždil. Ako vyplynie z ďalšej časti tohto odvolania, správny orgán naopak oznámil, že správny orgán po obdržaní a skompletizovaní žiadostí od poľovníckych subjektov, po vykonaní analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, (ktorú správny orgán vykonal a ktorá, ako zistil súd prvého stupňa z administratívneho spisu, nie je súčasťou tohto spisu) odbor výkonu štátnej správy požiadal o stanovisko štátnu ochranu prírody (list prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28. januára 2010 správne má byť 2011 sp. zn. 3105/2011-2.2). Ak teda súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca sa oboznámil s podkladmi rozhodnutia na základe svojej žiadosti
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, toto konštatovanie sa vzťahuje len na žiadosti o udelenie výnimiek, ktoré si skutočne žalobca vyžiadal súdom uvedeným postupom a tieto mu boli aj poskytnuté. Takýto postup žalobcu svedčí o jeho aktívnom postupe v konaní. Žalobca vychádzajúc z vedomostí o tom, že prvostupňovému správnemu orgánu boli doručené žiadosti žiadateľov o povolenie výnimky z druhovej ochrany medveďa hnedého, tieto podklady rozhodnutia mimoprocesnou formou žiadal. Už samotný tento postup, keď žalobca musí využívať prostriedky, ktoré mu poskytujú iné právne predpisy, aby sa domohol informácií, ktoré mu mali byť v správnom konaní alebo oznámené pri oboznámení s podkladmi rozhodnutia, alebo k nim mal získať prístup zaslaním kópie spisu, svedčí o tom, že postup správneho orgánu prvého stupňa, ani žalovaného nemožno pokladať za súladný so zásadami správneho konania zakotvenými v § 3 Správneho poriadku. Žalobca však rozumie tomu, že pre súd prvého stupňa bola významná skutočná vedomosť žalobcu o tomto podklade rozhodnutia. Pokiaľ však ide o ďalšie podklady rozhodnutia, a to list Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, list starostu obce Hiadeľ, list starostu obce Lučatín a starostky obce Medzibrod, žalobca nemal možnosť ani mimoprocesnou formou byť oboznámený s ich obsahom, keďže nemajúc vedomosti o tom, čo správny orgán prvého stupňa ako podklady rozhodnutia zhromaždil, nemohol ich ani žiadať na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca považuje za potrebné zdôrazniť, že tento stav, keď získava informácie o podkladoch rozhodnutia ako účastník konania na základe žiadosti
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nezodpovedá jeho právam účastníka konania, v tejto časti odvolania však osobitne dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že ani k zhojeniu vady v konaní, ktorej existenciu konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, nedošlo, keďže žalobca nemajúc vedomosti o tom, čo je podkladom rozhodnutia, nemohol, napriek svojmu aktívnemu prístupu žiadať tieto informácie od správneho orgánu v inom konaní. Ako je totiž zrejmé z podkladov rozhodnutia, ktoré žalobcovi boli doručené, a to stanoviska ŠOP SR zo dňa
ktorých „škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zveri, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva, sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na lov len v prípade, ak bude preverená aj zo strany štátnej ochrany SR. V prípade, že ŠOP SR nepreverí relevantnosť vzniknutých škôd, nebude v zmysle zákona môcť navrhovať odlov príslušným poľovným subjektom." V ďalšej časti pod bodom
Zákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje len nepatrnú, aj keď súdom z pochopiteľného dôvodu, zrejme najviac viditeľnú časť. Z uvedených dôvodov je žalobca v správnych konaniach
Zákona o ochrane prírody a krajiny a osobitne v rozkladových konaniach vedených žalovaným zastúpený právnou zástupkyňou - advokátkou. Žalobca nemá potrebné vedomosti na to, aby mohol v konaniach
Zákona o ochrane prírody a krajiny využívať účinne právne prostriedky z uvedeného dôvodu a v súlade s ust. článku 47 ods. 2 Ústavy SR využíva svoje právo na právnu pomoc pred orgánmi verejnej moci. Tomuto právu každého zodpovedá ustanovenie v Správnom poriadku, aj v Zákona o ochrane prírody a krajiny,
ktorého písomností doručované v konaní účastníkovi, ktorý je zastúpený zástupcom so splnomocnením pre celé konanie, majú byť doručované tomuto právnemu zástupcovi. Je nepochybné, že táto úprava sleduje rešpektovanie práva účastníka konania zakotveného v článku 47 ods. 2 Ústavy SR. Nie je totiž možno spravodlivo očakávať od účastníka konania, ktorý si práve pre svoju nedostatočnú právnickú disponovanosť zvolil právneho zástupcu, aby tento účastník konania mal vedieť kvalifikovane posúdiť dôsledky využitia svojich práv vyplývajúcich mu z procesných predpisov. V konkrétnom prípade nemožno od žalobcu očakávať, že by tým, že jemu namiesto jeho právnej zástupkyne bolo doručené vyjadrenie ŠOP SR zo dňa 3. novembra 2011 bola splnená povinnosť správneho orgánu oboznámiť ho ako účastníka konania s podkladom rozhodnutia, umožniť mu vyjadriť sa k tomuto podkladu, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Táto povinnosť správneho orgánu by bola splnená len za predpokladu, ak by takáto listina, z ktorej nepochybne žalovaný pri zmene napadnutých rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu vychádzal, bola doručená jeho právnej zástupkyni. Ak sa tak nestalo, skutočnosť, že táto listina bola doručená žalobcovi, nemá na nezákonnosť konania žiaden vplyv. Od žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že bude apriórne predpokladať nezákonnosť postupu správneho orgánu, a teda to, že napriek zákonnej úprave doručuje listiny v konaní jemu a nie jeho právnej zástupkyni a nemožno od neho ani očakávať, že o každej takejto listine bezodkladne informuje svoju právnu zástupkyňu. Žalobca mal dôvod predpokladať, že takáto listina bola doručená aj jeho právnej zástupkyni a nerobiť žiadne úkony smerujúce k využitiu svojho práva vyjadriť sa k tejto listine. Vada spočívajúca v tom bola súdom prvého stupňa posúdená tak, že napriek tomu, že žalovaný neumožnil právnej zástupkyni žalobcu oboznámiť sa s doplnením podkladov rozhodnutia a vyjadriť sa k nim, nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právna zástupkyňa sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach. Tento záver súdu prvého stupňa neobstojí. Rozhodnutie žalovaného je datované dňom 28.11.2011, rozhodnutiu žalovaného o rozklade predchádza
ust. § 61 ods. 2 Správneho poriadku návrh ním ustanovenej osobitnej komisie. Na základe informácie vyžiadanej v súlade so Zákonom o slobodnom prístupe k informáciám žalobca poukazuje na ďalšie súvislosti, ktoré robia záver súdu prvého stupňa o tom, že táto vada nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, za neopodstatnený. Zo zápisnice z
ktorého nie je možné odporučiť jarný odlov, žalobca sa oprávnene domnieva, že k takémuto stanovisko viedli ŠOP SR vážne a z ochrany tohto druhu vyplývajúce dôvody. Bolo žalobcovým právom zaujať postoj, v ktorom by žiadal, aby správny orgán - žalovaný posúdil dôvody, ktoré viedli ŠOP SR v priebehu pol roka k takej zásadnej zmene postoja, pri ktorej zo stanoviska o žiadnom jarnom odstrele sa vyvinulo stanovisko, že je možné vo všetkých z povolených výnimiek realizovať tieto aj v jarných mesiacoch. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ ide o namietanú nemožnosť oboznámiť sa s „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku", v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím oboznámiť žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z tohto hľadiska
názoru súdu prvého stupňa zákon porušený nebol. Tento záver súdu prvého stupňa je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj v rozpore s už citovaným § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ správny orgán v oboznámení s podkladmi rozhodnutia zo dňa
jeho vyjadrenia vzťahujú nielen k označeným vadám konania, ale tieto vady konania spôsobili nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu a nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril nasledovne: K námietkam žalobcu žalovaný uvádza, že sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v predmetnom konaní, nie je z nich však zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka povolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca sa počas celého priebehu konania nevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem realizácie odstrelu je
jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na danom území. Žalovaný ďalej upozornil, že po uplynutí lehoty od
9 písm. a) zákona o ochrane prírody. Napriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v procesnom postupe žalovaného teda v uvedenom konaní nebude možné zo strany žalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe žalovaného sa tiež nedotkne predmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Vzhľadom na to, že vrátením veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať), žalovaný zastáva názor, že odvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor žalovaného. Uvedený právny názor žalovaného je podopretý aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002,
ktorého: „Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synonym. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi.... Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka." Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že
jeho názoru prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie napadnuté žalobcom, ako aj postup ministerstva v správnych konaniach sú v súlade so zákonom o ochrane prírody a správnym poriadkom, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave je vecne správny. Z uvedeného dôvodu navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby
1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a zamietol podané odvolanie žalobcu. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 2258/2011-2.2 zo dňa 21. septembra 2011 o povolení výnimky
2,3 písm.
2, 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je v každom konkrétnom prípade nevyhnutné zistiť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého než len povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia, ale tiež preukázanie, že správny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. Žalovaný preukázal, že ani oslovené Zoologické záhrady na Slovensku či v Čechách nemali záujem o jedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise žalovaného sa však o tom žiaden záznam nenachádza. Je potrebné ho do spisu založiť. Inú alternatívu riešenia problému premnoženia v danej lokalite neskúmal. V spise nie je založená žiadna zmienka o tom, aká je skladba súčasnej populácie medveďa hnedého na území PZ Torysa Medzibrod. Odvolací súd nemá na mysli samotné počty medveďov, ktoré zrejme, hoci rozporuplne vyplývajú zo samotnej žiadosti PZ Torysa Medzibrod o povolenie výnimky, ale najmä vek jedincov, ich pohlavie a zdravotný stav tak, aby bolo zaistené, že odlovom jedného jedinca nedôjde k takému stavu v danom teritóriu, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu populácie tohto chráneného živočícha. Najdôležitejšie je preukázať, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. V tomto smere určite nepostačuje poukázanie na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby. Vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka sú nepochybne zadokumentované na Obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom, či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti). Napokon, v takom prípade by sa výnimka nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo rozhodnuté v konkrétnom prípade, ale o jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu do ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa nijako odplašiť či odohnať. Aj z napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že (stanovisko ŠOP SR 490/2011 z 1. marca 2011 - strana 2 dole) „...aj napriek žiadostiam o odstrel jedincov vyššej váhovej kategórie odporúčame elimináciu jedincov odstrelom len do kategórie 100 kg, resp. šírka laby nepresahuje 12 cm a zároveň dĺžka zadnej laby nepresahuje 21 cm; Druh odlovu: v rámci doručených žiadostí odporúčame aplikovať len regulačný odlov. Ochranný odlov neodporúčame, pretože v súčasnej dobe neexistuje dôvod na udelenie výnimky na tento druh odstrelu. V budúcnosti sa však nebránime navrhnutiu ochranného odstrelu v súvislosti s mimoriadnymi okolnosťami“. Odvolaciemu súdu z preskúmavaného rozhodnutia vôbec nevyplynulo, či sa týmto záväzným odborným podkladom ŠOP SR žalovaný zaoberal, pretože nie je možné ustáliť rozdiel medzi regulačným a ochranným odlovom, pričom výkladom ustanovení § 40 ods. 2 a 3 ZOPK to nahradiť nemôže ani odvolací súd, keďže ide o odbornú otázku. Z týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov odvolací súd konštatuje nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje i s tvrdením, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania
1, 4 Správneho poriadku,
ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. V tomto smere žalovaný pochybil. Pokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medved'mi v predchádzajúcom roku, na ktoré poukazoval žalovaný v liste, ktorým žalobcu oboznamoval s podkladmi rozhodnutia, tieto z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia, nakoľko sa v písomne spracovanej podobe v spise nenachádzajú a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Je nepochybné, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom svedčia aj vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku. V prejednávanej veci však žiadne konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Pokiaľ však také analýzy tvorili podklad vydaného a preskúmavaného rozhodnutia bolo povinnosťou správneho orgánu ich v písomnej podobe založiť do spisu. Rovnako zaobstaranie si podkladov mimoprocesným spôsobom -
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, resp. nedoručenie písomností právnej zástupkyni sú takými vadami konania, ktoré majú podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,
2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.
3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku
odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Odvolací súd konštatuje, že po podaní návrhu na výnimku z ustanovenia § 35 ods. 1 ZOPK Poľovným združením je povinnosťou prvostupňového správneho orgánu zadovážiť podklady, ktoré svedčia alebo vyvracajú existenciu skutočností uvedených v žiadosti, vrátane odborných podkladov, posudkov, či vyjadrení, následne predložiť ich na vyjadrenie účastníkom konania a na základe podkladov i vyjadrení účastníkov k nim rozhodnúť a to, či už bez alebo po nariadení ústneho pojednávania.
názoru odvolacieho súdu bolo úlohou správneho orgánu - žalovaného - pri úplnom a riadnom zisťovaní skutkového stavu, zabezpečiť prostredníctvom svojich odborných orgánov (ŠOP SR) konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách, ich výskyte, vyhodnocovaní spôsobených škôd medveďmi i o realizácii udelených výnimiek na ich odlov. Nemožno konštatovať, že k porušeniu zákona nedošlo preto, že žalovaný nemal v danom prípade s čím oboznámiť účastníka konania. Bolo totiž jeho povinnosťou taký dôkaz zabezpečiť, vykonať a predložiť v zmysle citovaného ustanovenia pred rozhodnutím žalobcovi na oboznámenie. Iba v prípade notoricky a verejne známej skutočnosti túto preukazovať netreba. To sa týka aj konštatovania, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vychádzal zo svojich poznatkov, skúseností a podkladov vedených v iných konaniach. Vždy bude treba každý taký podklad zadovážiť i v písomnej podobe a predložiť ho na vyjadrenie účastníkom konania. V rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je
názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. Odvolací súd akcentuje individuálnosť a konkrétnosť správneho rozhodovania majúc na zreteli konkrétny záujem v konkrétnej prerokúvanej veci, pred všeobecnými nekonkrétnymi úvahami tvoriacimi podklad pri rozhodovaní v určitej administratívnoprávnej veci. Na záver odvolací súd dopĺňa, že absolútne nemožno akceptovať názor prezentovaný v odvolaní žalovaným, že napriek formálnym procesným pochybeniam výsledok konania bude spočívať pre uplynutie lehôt v zastavení konania, resp. ak by nedošlo k uplynutiu lehôt aj napriek procesným pochybeniam by došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretože ani zistené procesné pochybenia nemôžu ovplyvniť premnoženie populácie medveďa hnedého a zabezpečiť riešenia problémov, ktoré sú s tým spojené v konkrétnych dotknutých regiónoch. Samozrejme, nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania, najmä nie vtedy, ak sa mu inak vyhovie vo veci samej, nie je potrebné duplicitne reparovať čiastkové procesné pochybenia. Ak však vady konania spočívajúce v procesných nedostatkoch, či dokonca porušení zákona ovplyvňujú podstatu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ich akceptovanie by znamenalo i súhlas s nezákonnosťou rozhodnutia ako takého, je nevyhnutné také porušenie nie len vytknúť, ale i vyvodiť z tohto zákonné dôsledky a také rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec orgánu, ktorý rozhodnutie vydal na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V. Trovy konania O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 a 5 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia
vyčíslenia jeho právnej zástupkyne v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 574,51 €, ktorá pozostáva z: 1. trov prvostupňového konania vo výške 408,95 €, a to: - z náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby vo výške spolu 317,90 €: · prevzatie a príprava právneho zastúpenia - plnomocenstvo zo dňa 02.02.2012 (§ 14 ods. 1 písm.
3 vyhlášky vo výške 3 x 7,63 € = 22,89 € a - z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a z režijného paušálu
3 vyhlášky 68,16 €. 2. trov odvolacieho konania vo výške 165,56 €, a to: - z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo veci samej - podanie odvolania zo dňa 30.04.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) v sume 130,16 €, - z paušálu
3 vyhlášky vo výške 7,81 € a - z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkon právnej služby a z režijného paušálu
3 vyhlášky - 27,59 €. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania vo výške 574,51 € k rukám jeho právnej zástupkyne v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.