Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžo/37/2013 Identifikačné číslo spisu: 6013200227 Dátum vydania rozhodnutia: 15.08.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 246cods.

1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti je potrebné zmeniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd“) sa vzhľadom na dôvod zastavenia konania v prvom rade zaoberal prípustnosťou odvolania proti výroku o náhrade trov konania. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa§ 250i ods. 4 OSP k rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok. V preskúmavanej veci súdne konanie bolo zastavené z dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia § 250i ods. 4 OSP, nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie bolo zrušené v mimoodvolacom konaní (§ 65 správneho poriadku) rozhodnutím Rady Slovenskej komory psychológov z 01. marca 2013 č. j. 111/2013. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 250i ods. 4 OSP zákon neustanovuje, a preto odvolanie proti nemu nie je prípustné. Nakoľko krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), na uvedenú situáciu v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá OSP preto možno primerane použiť ustanovenia tretej časti a štvrtej časti OSP. Keďže podľa OSP je odvolanie zásadne prípustné, s výnimkami v zákone presne stanovenými, medzi ktorými sa odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania nenachádza (možnosť podať odvolanie nie je zakotvená len pri ustanovení § 250k OSP, ktoré osobitne upravuje náhradu trov konania v správnom súdnictve pri meritórnom rozhodovaní), v predmetnom prípade odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania prvostupňového súdneho rozhodnutia treba pripustiť vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 OSP, § 201 OSP a § 202 OSP. Podľa § 146 ods.

§ 246c

OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ako je už zhora uvedené k zastaveniu konania došlo podľa § 250i ods. 4 OSP z dôvodu zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia v správnom mimoodvolacom konaní, nie z dôvodu späťvzatia žaloby, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Krajský súd však konanie zastavil uznesením, ktoré vydal

1. marca 2013 a písomne ho vyhotovil dňa
2. apríla
3. Späťvzatie žaloby bolo krajskému súdu doručené dňa
4. apríla 2012, teda síce až päť dní po vydaní rozhodnutia, avšak predtým, ako bolo uznesenie písomne vyhotovené. Podľa § 170 ods. 1 OSP v spojení s § 246c OSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené. V danej veci viazanosť súdu uznesením, ktoré nebolo vyhlásené, nastala až jeho doručením, kedy zároveň nadobudlo i právoplatnosť (§ 159 ods. 1 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP a v spojení s § 246c OSP). Na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP). Pretože v danej veci v čase doručenia späťvzatia žaloby viazanosť súdu rozhodnutím ešte nenastala a náhrada všetkých trov konania bola riadne uplatnená v lehote troch pracovných dní od vydania uznesenia, bolo možné na späťvzatie žaloby prihliadnuť a žalobkyni priznať aj náhradu za tretí úkon právnej služby - späťvzatie žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 220 OSP rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania zmenil tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP a § 151 ods. 1 a

§ 246cods.

1 veta prvá OSP právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia

1. februára 2013 a podanie žaloby na súd
2. februára 2013 - 1 úkon á 130, 16 eura a späťvzatie žaloby
3. apríla 2013 á 65,08 eura plus 3 x 7,81 režijný paušál, spolu 348,83 eura podľa § 11 ods. 4 a § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 8 v spojení s ods. 3 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhláška č. 655/2004 Z. z.. Za späťvzatie žaloby bolo možné priznať žalobkyni odmenu v jednej polovine, nakoľko nešlo o úkon (podanie) vo veci samej. Nedôvodná však bola námietka žalobkyne týkajúca sa vrátenia časti súdneho poplatku, nakoľko krajský súd danú vec prejednal a rozhodol o nej pred späťvzatím žaloby a podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona o súdnych poplatkoch v konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Preto najvyšší súd zaplatený súdny poplatok, tak ako aj krajský súd, zahrnul do náhrady trov konania. Náhradu trov prvostupňového konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne v súlade s § 149 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1,

§ 246cods.

1 veta prvá OSP, § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1,

§ 246cods.

1 veta prvá OSP, nakoľko žalobkyňa náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ani nevyčíslila. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.