č. 461/2003 Z.z. v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky účinným v dotknutom období, ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, zvýšila starobný dôchodok navrhovateľke postupne - od 01. júla 2007 na sumu 10.246,-Sk mesačne, - od 01. júla 2008 na sumu 10.759,-Sk mesačne. 2. Ďalej odporkyňa postupom
1 zák. č. 461/2003 Z.z. v tom istom rozhodnutí konštatovala, že navrhovateľke od
navrhovateľky odporkyňa v rozhodnutí 3. pri výpočte jej starobného dôchodku opakovane postupovala nesprávne. Zdôraznila, že v odôvodnení sa uvádza, že k sume starobného dôchodku 2.859,-Sk mesačne patrí úprava
zákona č. 306/2002 Z.z., čo je však úprava dôchodkov priznaných v roku 2003. Priznanie jej starobného dôchodku patrilo nielen
žiadosti, ale aj
dátumu narodenia v roku 2002 a nie v roku 2003. Odporkyňa má jej starobný dôchodok počítať od roku 2002 a
zákona č. 306/2002 Z.z. zvýšiť o 5% mesačnej sumy dôchodku a nie upravovať. 5. Preto
mienky navrhovateľky odporkyňa svojimi rozhodnutiami rozsudok Krajského súdu v Žiline z
zákona č. 385/2001 Z.z. a následne zvyšovaný
zákona č. 306/2002 Z.z. V napadnutom rozhodnutí
O.s.p. a na základe nižšie uvedených argumentov dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
zákonov č. 385/2001 Z.z. a č. 306/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov je irelevantný. B)
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s ods. 2 O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250s O.s.p.) dospel jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z iných ako odvolacích dôvodov. 17. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa vo svojom odôvodnení zaoberal prieskumom zákonnosti nielen napadnutého rozhodnutia 3, ale aj iných rozhodnutí vydaných odporkyňou v rovnaký deň, ktoré síce s napadnutým rozhodnutím súvisia, ale navrhovateľka ich súdny prieskum nepožadovala. V súvislosti s takýmto postupom krajského súdu musí Najvyšší súd zdôrazniť princíp „secundum et intra legem“, t.j. že každý orgán štátnej moci je pri výkone mu zverenej štátnej moci limitovaný ústavnou maximou zakotvenou v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a orgány výkonnej moci v jej rámci zásadou dobrého výkonu verejnej správy.
článku 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 18. Napriek tomu, že ústava prostredníctvom Druhého oddielu Siedmej hlavy (t.j. čl. 141 až 148) pre výkon súdnej moci postupom „ex offo“ výslovne nekladie obmedzenie, je pre správne súdnictvo nepochybné zo znenia článku 46 ods. 2 ústavy, že nie súd, ale iba jednotlivec (presnejšie účastník správneho alebo iného konania) je oprávnený vyvolať súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu. Zákonodarca tento úmysel ústavodarcu premietol v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy do jednotlivých ustanovení Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku tak, že správny súd je oprávnený začať súdny prieskum nepochybne iba vo veci konkrétne špecifikovaného, t.j. napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (m.m. § 247, § 249 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., resp. implicitne aj § 250n O.s.p.).
článku 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
platí, že ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok navrhnúť, aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 250c ods. 2 sa použije obdobne. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť, ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania. 19. Je nepochybné, že z uvedených pravidiel výkonu súdnej moci zákonodarca prostredníctvom ustanovení § 245 ods. 1 (reťazové rozhodnutia) a § 250o O.s.p. (autoremedúrne rozhodnutie) pripustil presne sformulované výnimky.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
platí, že ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví. 20. V prejednávanej veci sa však krajský súd uvedenými ustanoveniami neriadil dôsledne a judikoval svoj záväzný názor (§ 250q O.s.p.) aj vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré navrhovateľka prostredníctvom podaného opravného prostriedku nespochybňovala. Uvedený rozhodovací postup po právnej stránke vôbec neobjasnil, iba konštatoval, že súdny prieskum vykonal. Takýmto konaním krajský súd prekročil svoje ústavné oprávnenia, čím naplnil zrušovací dôvod uvedený v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. V.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.