ustanovení Obchodného zákonníka a mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na dodávku počítača MacBook Pro 15 v dohodnutej kúpnej cene 86 860 Sk, ktorá skutočnosť nebola sporná, ako ani dodávka počítača a zaplatenie zálohy 10 % z ceny. Sporný zostal zostatok doplatku ceny 2 594,90 eur. Žalobca tvrdil, že cena mala byť zaplatená do
názoru súdu tieto skutočnosti nepreukázal.
Obch. zák. vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca u žalovaného objednal zhotovenie akéhokoľvek diela. Vytvorenie prezentačného miesta malo byť
žalovaného predmetom zmluvy o dielo, nebolo však preukázané, že zhotovenie diela si žalobca objednal.
názoru súdu, ani výpovede svedkov nepotvrdili existenciu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke počítača, ktorý bol dodaný, vyfakturovaný, záloha vo výške 10 % z kúpnej ceny bola zaplatená. Žalovaný však nezaplatil zvyšok kúpnej ceny, na zaplatenie ktorého žalobcovi nárok vznikol, preto súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Žalobcovi v súvislosti s omeškaním s plnením peňažného záväzku vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 14,25 %
1 Obch. zák., v ktorej časti súd žalobe taktiež vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol
1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené podal žalovaný odvolanie podaním zo dňa 3. augusta 2010. Odvolanie odôvodnil tým, že
dohody medzi žalobcom a žalovaným sa mal zostatok ceny / žalovaná suma / kompenzovať vykonaním prác - diela pre žalobcu. Tieto práce žalovaný vykonal a vyfakturoval a následne započítal, čím záväzky strán zanikli v rozsahu stretu. Zastáva názor, že preukázal i svedeckými výpoveďami, že medzi účastníkmi došlo k dohode o tom, že žalovaný vykoná pre žalobcu dielo v spojitosti s prezentácioujeho podnikateľského projektu. Taktiež došlo k dohode o cene diela a zápočtu tejto ceny so zostatkom ceny počítača. Žalovaný nemal dôvod vykonávať dielo, ak by k dohode nedošlo. Skutočnosť, že sa dielo týkalo prezentačného projektu bolo preukázané / aj napr. subdodávateľskou faktúrou č. 10145117 / v čase, keď žalobca organizoval prezentačný projekt. Žalovaný, ako začínajúca spoločnosť, nemal dôvod kupovať od žalobcu počítač a sám žalobca vo výpovedi uviedol, že každý účastník projektu musí používať výrobok zn. Apple. Následne došlo k dohode o kúpe počítača s tým, že okrem zaplatenia dohodnutej zálohy, bude cena vyrovnaná realizáciou grafických prác a činnosťou na podporu a výzdobu prezentačného miesta, kde mal žalobca odprezentovať svoj podnikateľský projekt. Navrhol aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyslovil správny právny záver. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu v Martine v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu § 212 ods. 1 O. s. p. na nariadenom pojednávaní
1 písm. a/ v spojení s § 213 ods. 3 O. s. p. a po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. V súvislosti s podaným odvolaní odvolací súd nariadil pojednávanie, pretože mal za potrebné zopakovať dokazovanie / § 213 ods. 3 O. s. p. /, nakoľko bol názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dokazovanie odvolací súd v potrebnom rozsahu vykonal tak, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania z 27. októbra 2011, keď okrem výsluchu účastníkov bolo zopakované dokazovanie listinami založenými v spise, vrátane zápisní obsahujúci výpovede svedkov. K rozsahu zopakovaných dôkazov nemali účastníci súdneho konania žiadne pripomienky, návrhy, doplnenia. Odvolací súd po vykonanom dokazovaní dospel k odlišnému skutkovému zhodnoteniu a právnemu posúdeniu veci. V súvislosti s protichodnými tvrdeniami účastníkov v rámci zopakovaného dokazovania v odvolacom konaní bolo podstatné zodpovedať, či medzi účastníkmi boli kreované zmluvné vzťahy, z ktorých oproti stáli zmluvné práva a povinnosti. Odvolací súd vychádzal z princípu neformálnosti, na ktorom je založený Obchodný zákonník ako hmotné právo, v záväzkových vzťahoch a následku takéhoto správania sa účastníkov zmluvných vzťahov / žalobcu a žalovaného /. Pokiaľ by sa v rámci takýchto vzťahov dôsledne nedbalo na úpravu zmluvných vzťahov takým spôsobom, aby sa odstránilo to, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, potom pri vyvolaní súdneho sporu nie je možné len jedným smerom aplikovať princíp neformálnosti, a to pri konštatovaní existencie zmluvného vzťahu, ktorý uzavrel žalobca so žalovaným a nepoužiť rovnaký princíp neformálneho kreovania zmluvného vzťahu, ktorý uskutočnil žalovaný so žalobcom. Na tomto základe následne nemôže obstáť konštatovanie okresného súdu v tom smere, že len žalobca preukázal uzavretie kúpnej zmluvy / § 409 a nasl. Obch. zák. /, ale už žalovaný nemal preukázať uzavretie zmluvy o dielo / § 536 a nasl. Obch. zák./. Tak pre žalobcom tvrdenú kúpnu zmluvu, ako aj pre žalovaným preukazovanú zmluvu o dielo existoval spoločný sumár dôkazov, nielen tvrdení účastníkov, ale aj listinných dôkazov / faktúry žalobcu i žalovaného /, fotodokumentácia založená v spise, svedecké výpovede. Z výpovede žalobcu i žalovaného v odvolacom konaní nepochybne vyplynulo, že za rovnakých pomerov malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, ako aj zmluvy o dielo. Vzhľadom na uvedené spoločné východiskové okolnosti nebolo na mieste tvrdiť, že len na základe výpovede žalobcu, ním predloženej faktúry bola preukázaná existencia kúpnej zmluvy o predaji počítača za dohodnutú kúpnu cenu a súčasne pri existencii výpovedí žalovaného a ním predloženej faktúry, fotodokumentácie uzavrieť, že k preukázaniu uzavretia zmluvy o dielo nemalo dôjsť. So záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil, pretože ak sa z hľadiska neformálnosti poskytla ochrana práv žalobcovi v tom, že na základe jeho tvrdenia, vystavenej faktúry na dodávku počítača, bola uzavretá kúpna zmluva
Obch. zák., tak z rovnakého dôvodu, princípu neformálnosti, bolo potrebné poskytnúť ochranu aj právam žalovaného, ktorý faktúrou, fotodokumentáciou preukázal uzavretie zmluvy o dielo
Obch. zák.
výsledkov zopakovaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu na dodávku počítača MacBook Pro 15, ktorý bol dodaný a súčasne uzavrel žalovaný so žalobcom zmluvu o dielo s predmetom plnenia v rozsahu vyplývajúceho z faktúry č. rs 2007017 - prezentačná a reklamná činnosť vykonávaná v prospech žalobcu v súvislosti s realizáciou projektu výrobkov „APPLE“. Krajský súd konštatoval, že vzájomná podmienenosť kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo bola daná okolnosťami, za ktorých došlo k neformálnemu spôsobu kreovania predmetných zmluvných vzťahov, keď ich dôvodom, spoločným základom bola prezentačná akcia v budove Millénia súvisiaca s projektom výrobkov „APPLE“, ktorú zabezpečoval žalobca. Vzájomnosť predmetných zmluvných vzťahov a ich podmienenosť potvrdil v konečnom dôsledku aj sám žalobca na pojednávaní dňa
p. zmenil tak, že žalobu zamietol a o trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného účastníka. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti rozsudku odvolacieho súdu na základe podnetu žalobcu mimoriadne dovolanie
1 a § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie ( § 243b ods. 3 O. s. p. ). Z odôvodnenia dovolania vyplýva, že žalobca podal podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia súdov. Napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu bol
názoru dovolateľa porušený zákon, nakoľko súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami O. s. p., nakoľko tým, že pri rozhodovaní veci vychádzal z odlišného skutkového základu, ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval
3 O. s. p., čím zaťažil konanie vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je daný dovolací dôvod
1 písm. b/ O. s. p. Dovolateľ dospel k záveru, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie. Odvolací súd dospel k záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo na vykonanie reklamnej a propagačnej činnosti žalovaným v prospech žalobcu, len z oboznámených listinných dôkazov a výsluchu účastníkov konania, bez výsluchu svedkov. Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel svedecké výpovede hodnotiť rozdielne ako súd prvého stupňa, prípadne doplniť a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov
p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 ) prejednal mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podané v súlade s ust. § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p bez nariadenia pojednávania ( § 243a ods. 1 ) a zistil, že dovolanie podané v zákonnej lehote ( § 243g ) je nedôvodné. Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia. V danom prípade bol dovolacím dôvodom, ktorý bol v mimoriadnom dovolaní uplatnený, že odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval
3 O. s. p.
3 O. s. p. v zásade v právnom poriadku platí apelačný systém, ktorého podstatou je princíp, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie napadnuté odvolaním znovu. Rozhodnutie o opravnom prostriedku si spravidla vyžaduje vykonať, opakovať alebo doplniť dokazovanie. Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa znamená len to, že viazanosť existuje v rozsahu, v akom by sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa bez toho, aby v rozpore so zásadou priamosti a ústnosti odmietol opakovať alebo doplniť dôkazy vykonané súdom prvého stupňa. Z tohto tiež vyplýva, že viazanosť odvolacieho súdu sa vzťahuje na skutkové zistenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že odvolací súd ich môže doplniť, zmeniť prípadne inak modifikovať iba po vykonaní dokazovania, teda po opakovaní alebo doplnení dokazovania. Dovolací súd vyslovil názor, že v rámci odvolacieho konania nedošlo k porušeniu procesného postupu súdu. Odvolací súd zopakoval dokazovanie, vypočul účastníkov na pojednávaní o odvolaní. Pokiaľ ide o svedecké výpovede, tieto neboli v odvolacom konaní spochybnené, preto
názoru dovolacieho súdu nebol dôvod pre ich opätovné predvolanie a výsluch. Účastníci v rámci konania mali dostatočnú možnosť na využitie svojich procesných práv tak, ako im to zákon zabezpečuje. Žalobca mal možnosť uplatniť svoje námietky v odvolacom konaní, ale ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania / l. č. 152 až 154 / uviedol, že k rozsahu vykonaného dokazovania a k jeho zopakovaniu nemá žiadne pripomienky. Odvolací súd v odvolacom konaní vykonal dokazovanie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 213 ods. 3 O. s. p., teda v tomto smere dovolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo možné procesný postup odvolacieho súdu vyhodnotiť ako postup, ktorý by nezodpovedal zákonom stanovenému postupu. Taktiež sa dovolací súd plne stotožnil s názorom vysloveným odvolacím súdom vo svojom rozhodnutí, ako i s vyhodnotením zistených skutočností zásadných pre rozhodnutie v predmetnej veci. Odvolací súd správne posúdil na základe vykonaného dokazovania a dôkazov, ktoré boli v konaní predložené, zistené a preukázané, že medzi účastníkmi nesporne išlo o vzájomné zmluvné vzťahy, ktoré boli navzájom podmienené plneniami každého z účastníkov vo vzájomnosti / predaj počítača a protiplnenie za zostatok kúpnej ceny formou zabezpečenia prezentácie produktov „APPLE“ /.
názoru dovolacieho súdu odvolací súd postupoval v súlade s § 213 ods. 3 O. s. p., v rámci odvolacieho konania riadne vykonal dokazovanie, na základe ktorého vyslovil správny právny názor, ktorý aj dostatočne odôvodnil / § 157 ods. 2 O. s. p. /. Dovolací súd na základe preskúmania rozhodnutia v napadnutej časti v spojitosti s procesným postupom odvolacieho súdu dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k procesnému pochybeniu odvolacieho súdu tak, ako to namieta dovolateľ.
1 písm. c/ O. s. p., mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na rozdiel od stanoviska a právneho hodnotenia v mimoriadnom dovolaní, dovolací súd dospel k záveru, že odvolací rozhodol správne na základe procesného postupu , ktorý bol v súlade s § 213 ods. 3 O. s. p. Vychádzajúc z týchto dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie zamietol
1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.