1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a/ a c/ zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná. Bod 2) výrokovej časti rozhodnutia znie: 2.
1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za konanie uvedené v bode
názoru súdu správne uváženie v súlade s pravidlami logického uvažovania a podmienky uváženia boli zistené zákonom predpísaným procesným postupom. Krajský súd ďalej skonštatoval, že žalovaným identifikované praktiky, o top podrobne odôvodnené v bodoch
názoru žalobcu 1/ ani táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Poukázal na to, že ak je výstupná cena voči producentovi ŽVP vyúčtovaná ako cena výsledná, v ktorej je zahrnutá cena za spracovanie ŽVP zo strany VAS, s.r.o., resp. N-ADOVA, s.r.o., nemožno prijať záver, že je jednotne stanovovaná cena voči producentom a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že cena bola určená zmluvne, t.j. bola výsledkom konsenzu strán pri uzatváraní zmluvy o zbere, zvoze ŽVP, pričom je zrejmé, že bola tvorená v závislosti aj od faktorov ako je množstvo ŽVP, jeho kvalita a
názoru žalobcu nepreukázal žalovaný svoje tvrdenie o ovplyvňovaní cien. Ďalej uviedol, že ako podstatnú skutočnosť uvádza, že napriek tomu, že na trhu pôsobí viac ako 2500 producentov, žalovaný v rámci konania oslovoval len výlučne malú vzorku, ktorá je
názoru žalobcu nedostatočná pre prijatie tak zásadných záverov a tiež v konaní žalovaný vôbec neskúmal s akými spoločnosťami majú uzavreté zmluvné vzťahy zvyšná časť, ale podstatná časť neoslovených producentov ŽVP. Spoločnosť VAS, s.r.o. namietala nesprávne vymedzenie relevantného trhu. V danom prípade relevantný trh bol v rozhodnutiach Protimonopolného úradu SR definovaný ako trh veterinárnej asanácie a z geografického hľadiska bol vymedzený územím Slovenskej republiky.
žalobcu 1/ žalovaný vo vzťahu k vymedzeniu relevantného trhu vychádza z jediného dôkazu a to vyjadrení producentov ŽVP, respektíve z ich subjektívneho názoru, že vývoz k zahraničným kafilériám nie je reálnou možnosťou. Žalobca má za to, že vzhľadom na všetky skutočnosti, na ktoré poukazoval je potrebné relevantný trh rozšíriť na územie Poľska, Českej republiky a Maďarska. · Žalobca 2/ N-ADOVA, s.r.o. uviedla, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov. Prvostupňový súd opakovane nevyhodnotil dôkazné prostriedky a to s poukazom na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Sžhpu 1/2011, v ktorom odvolací súd výslovne uviedol, že " Aj, keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov ". Taktiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. žalobca uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku Krajského súdu nie je zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcov a prečo námietky žalovaného považoval za opodstatnené. Čo sa týka vymedzenia relevantného trhu, poukázal na obdobné skutočnosti ako i žalobca 1/. ďalej poukázal na to, že žalovaný svoje závery v napadnutom rozhodnutí opiera o podnet podaný slovenským mäsiarskym zväzom /bod 89 /, v ktorom zaves uviedol, že producenti nemajú možnosť uzatvárať zmluvu s iným subjektom okrem VAS-ADOVA, s.r.o. /t. č. ASANÁCIA, s.r.o. / a to z dôvodu, že kafilerickú činnosť na trhu už nevykonáva žiadna spoločnosť. Pre žalobcu nie je zrejmý právny dôvod pre ktorý žalovaný akceptoval takéto ničím nepodložené tvrdenie osoby podávajúcej podnet a poukázal na ustanovenie § 29 zákona č.39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Žalobca má za to, že žalovaný pri posudzovaní určitých skutočností zvýhodňoval jednotlivých producentov a to na úkor žalobcu. Z citácie jednotlivých bodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ako by sa žalovaný stotožnil s tvrdeniami jednotlivých producentov, bez zohľadnenia a preverenia skutočností aj na právnom základe. Z podkladov a tvrdení žalovaného nie je zrejmé či niektorému producentovi aj po vypovedaní zmluvy žalobca odmietol vykonať likvidáciu ŽVP, nakoľko z verejne dostupných informácií je zrejmé, že spoločnosť N-ADOVA, s.r.o. nezanikla, nezmenila svoj predmet činnosti a naďalej ho vykonávala. Vnímanie jednotlivých producentov, že nové zmluvy, či už písomné alebo ústne môžu uzatvárať výlučne so spoločnosťou ASANÁCIA, s.r.o., nie je možné považovať za dôkaz, nakoľko sa jedná len o subjektívny názor jednotlivého subjektu a to bez overenia si inej možnosti. Je pravdou, že žalobca 1/ mal v roku 2006 uzavreté obchodné zmluvy so 731 producentmi a žalobca 2/ s 992 producentmi (spolu 1723 zmlúv). Namietal, že žalovaný oslovil so subjektívnymi otázkami len 48 producentov a preto má žalobca za to, že tento počet nemôže byť dostatočný pre úplné zistenie skutkového stavu a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Namietal spôsob akým sa žalovaný obrátil na jednotlivých producentov / dotazníkmi /, pričom nie všetci producenti mohli pochopiť o čo sa vlastne jedná. Krajský súd vychádzal z nesprávneho zistenia a to, že V.. J.M. bol v čase od 1. januára 2007 do 31. marca 2007 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti N-ADOVA, s.r.o. Nakoľko z verejne dostupných informácií vyplýva, že ďalšími spoločníkmi boli V.. N. N., V.. K., V.. D., N.. O. (výpis z obchodného registra). Je
žalobcu nesporné, že v čase založenia spoločnosti ASANÁCIA a jej vzniku
žalobcu zrejmé, že nie žalobcovia založili spoločnosť ASANÁCIA, ale fyzickej osoby p. E. a p. B., ktoré boli už spoločníkmi v týchto spoločnostiach, čo obchodný zákonník nezakazuje a teda išlo skôr o personálnu prepojenosť a personálne prepojenie obchodných spoločností nie je protiprávne. Správanie sa týchto osôb však musí byť obvyklé a spravodlivé, pričom tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením krajského súdu ohľadom ekonomickej prepojenosti žalobcov k spoločnosti ASANÁCIA, nakoľko žalobcovia sa nepodieľali vkladom v spoločnosti ASANÁCIA a to nielen pri jej založení, ale ani neskôr. Práve naopak fyzické osoby po krátkom čase potom predali svoje obchodné podiely tretím osobám. Žalobca tento svoj nesúhlas opiera o zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a poukazuje na to, že žiaden právny predpis nedefinuje, že čo sa rozumie ekonomickým prepojením spoločnosti. Žalobca taktiež nesúhlasil s konštatovaním súdu ohľadom stanovenia jednotných cien prostredníctvom spoločnosti ASANÁCIA a táto skutočnosť nebola v konaní jednoznačne preukázaná. Ďalej poukázal na to, že nie je preukázaná úvaha súdu, že žalobcovia od založenia vykonávali svoju činnosť výlučne len ako zmluvní partneri spoločnosti ASANÁCIA s tým, že producenti údaje nemohli uzatvárať nové zmluvné vzťahy len so spoločnosťou ASANÁCIA, čím došlo k vylúčeniu cenovej konkurencie. Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcov vyjadril a uviedol, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci a správne vo veci rozhodol a stotožnil sa s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok ako zákonný potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaných odvolaní žalobcov posudzoval, či žalovaný ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky žalovaného ako i žalobcov zisťoval, či konanie pred žalovaným ako i krajským súdom, bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Krajský súd v danom prípade sa snažil síce svoj postup správne odôvodniť, avšak opakovane sám žiadne dôkazné prostriedky nevyhodnotil a to napriek tomu, že podklady tvorili rozsiahly obsah administratívneho spisu, avšak iba vo všeobecnej rovine sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, na ktorú vo svojom rozhodnutí poukazoval žalovaný a od ktorej odvodzoval deliktuálnu zodpovednosť žalobcov 1/, 2/.
ust. § 3 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. relevantným trhom je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
4 uvedeného ustanovenia tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov.
ods. 6 uvedeného ustanovenia priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami.
ust. § 4 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“) sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 písm. a/ uvedeného ustanovenia dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania.
2 písm. b/ zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov
písm. a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa.
2 písm. c/ rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu združenia.
3 písm. a/ uvedeného ustanovenia zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.
3 písm. b/ zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií.
3 písm. c/ zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania.
3 písm. d/ zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.
3 písm. e/ zakázaná je obchodná súťaž, ktorá obsahuje podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo
obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.
3 písm. f/ zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania.
4 zák. č. 136/2001 Z. z. ak sa dôvod zákazu vzťahuje len na časť dohody podnikateľov alebo rozhodnutia združenia podnikateľov, je zakázaná len táto časť, ak z obsahu tejto dohody alebo z obsahu tohto rozhodnutia združenia vyplýva, že ju možno oddeliť od ostatného obsahu.
5 zák. č. 136/2001 Z. z. dohody obmedzujúce súťaž uzatvorené medzi podnikateľom a inými podnikateľmi, ktorí na účely takejto dohody obmedzujúcej súťaž podnikajú na inej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného systému ako tento podnikateľ, úrad posudzuje v jednom konaní, ak obsah takýchto dohôd obmedzujúcich súťaž je zhodný v predmete a v cieli.
ust. § 6 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz
sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel ani jedného z nich nepresiahne 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike, okrem
2 zák. č. 136/2001 Z. z. podielom
odseku 1 je súčet podielov na relevantnom trhu
3 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz
sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne
4 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz
sa nevzťahuje na skupiny dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré nemôžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi Európskej únie, pričom majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže na tuzemskom trhu a spĺňajú podmienky na vyňatie zo zákazu
osobitných predpisov.
5 zák. č. 136/2001 Z. z. úrad vydá rozhodnutie, že výnimka
ods. 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak sú splnené podmienky,
ktorých môže odňať výnimku Európska komisia (ďalej len „Komisia“) v súlade s osobitným predpisom, ktorého podmienky na vyňatie zo zákazu táto dohoda obmedzujúca súťaž spĺňa.
6 zák. č. 136/2001 Z. z. úrad môže žiada od podnikateľov, aby preukázali, či ich dohoda obmedzujúca súťaž spĺňa podmienky uvedené v ods. 1, 3 alebo 4.
7 zák. č. 136/2001 Z. z. podnikatelia môžu žiadať úraz o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov
ods. 1, 3 a
názoru odvolacieho súdu podstatnou skutočnosťou otázka, že producenti vedľajších živočíšnych produktov týkajúcich sa veterinárnej asanácie týchto produktov mali predtým možnosť výberu medzi dvoma subjektmi a to medzi žalobcami 1/, 2/, ktorí, ako to vyplýva z dôkazných prostriedkov zabezpečených žalovaným, poskytovali svoje služby za konkurenčných podmienok. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že uvedené autonómne rozhodovanie žalobcov 1/, 2/ ako konkurenčných subjektov bolo nahradené spoločným postupom, v dôsledku čoho ostal na trhu iba jeden subjekt, s ktorým producenti vedľajších živočíšnych produktov mohli uzatvoriť nové zmluvy. Za danej skutkovej situácie jednotliví producenti si potom skutočne nemohli vybrať, ktorého zo subjektov s odlišnou cenou by uprednostnili a bola im účtovaná len jedna cena, ktorú účtovala obchodná spoločnosť Asanácia, s.r.o.. V dôsledku týchto skutočností odvolací súd sa na rozdiel od krajského súdu domnieva a je toho názoru, že žalobcovia mali vplyv a možnosť pôsobiť na celkovú normotvorbu celkovej ceny účtovanej jednotlivým producentom vedľajších živočíšnych produktov. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Krajský súd si nemôže svoju rozhodovaciu činnosť zjednodušiť tým, že v dôvodoch svojho rozhodnutia len poukáže na skutočnosť, že sa stotožňuje so žalovaným ako i s právnym názorom odvolacieho súdu, že vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania zabezpečené v správnom konaní došlo k preukázaniu skutočností, že spoločným postupom a konaním žalobcov v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z
3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť opätovne aj o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.