Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžf/77/2013 Identifikačné číslo spisu: 7013200342 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 246cods.

1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na krajskom súde

1. marca 2013 domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 11003/1/1310439/2012 z
2. decembra 2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice, č. 9813401/5/3337/2012/Tre zo dňa
3. júna
4. Žaloba bola podaná prostredníctvom advokátky JUDr. Martiny Gombosovej, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, nebolo k nej však pripojené plnomocenstvo udelené žalobkyňou tejto advokátke napriek tomu, že je uvedené ako príloha žaloby. Krajský súd skúmajúc podmienky konania, za ktorých môže vo veci konať, preto správne oznámením z
5. mája 2013 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy zaslali sudu plnú moc na zastupovanie. Oznámenie prevzala JUDr. Martina Gombosová
6. mája 2013, avšak naň nijako nereagovala. V konaní o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa § 247 a nasl. OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany (§ 250a OSP). Podľa § 24 prvá veta OSP (v spojení s v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa § 28 ods. 1 OSP (v spojení s v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony. Citované ustanovenia § 24 a § 28 OSP sa vzťahujú aj na konanie podľa jeho piatej časti (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP). Upravujú oprávnenie účastníka dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a spôsob, akým sa preukazuje súdu udelenie plnomocenstva. Musí sa tak stať v písomnej forme podanou listinou, ktorá obsahuje vyhlásenie účastníka o tom, že poveruje zástupcu svojim zastupovaním (procesné plnomocenstvo), alebo vyhlásením účastníka konania urobeným v tomto smere do zápisnice. Aj v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku platí, že súd je povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú vo veci splnené podmienky konania (§ 103 OSP v spojení s § 246c OSP). Podanie, urobené osobou, ktorá sa označila za zástupcu účastníka bez preukázania oprávnenia k zastupovaniu účastníka spôsobom uvedeným v ustanovení § 28 ods. 1 OSP, treba považovať za nedostatok podmienky konania na strane účastníka (nedostatok plnomocenstva), ktorý možno odstrániť. Pre posúdenie, či ide o takýto nedostatok podmienky konania, je právne významné nielen to, kto podanie urobil, ale predovšetkým to, či táto osoba procesný úkon urobila za iného (účastníka konania) ako jeho zástupca. V preskúmavanej veci je zo žaloby nepochybné, že tento procesný úkon urobila JUDr. Martina Gombosová, advokátka so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A. Z jeho obsahu vyplýva, že žalobu podala za inú osobu, pretože v konaní neuplatňovala procesné práva svojím menom, ale konala za zastúpeného, t. j. za žalobkyňu. Plnomocenstvo, ktoré by preukazovalo jej oprávnenie žalobkyňu v tomto konaní zastupovať, súdu s podaním žaloby predložené nebolo. Za tejto situácie boli splnené podmienky pre záver, že ide o nedostatok plnomocenstva udeleného k zastupovaniu v občianskom súdnom konaní. Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť (§ 104 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP). Opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP). Za účelom odstránenia tejto vady konania krajský súd vyzval zástupkyňu žalobkyne písomnou výzvou z

1. mája 2013, aby v určenej lehote predložila súdu plnomocenstvo udelené jej žalobkyňou na zastupovanie v predmetnom konaní. Zástupkyňa žalobkyne na túto výzvu nereagovala. Za tejto situácie neostávalo krajskému súdu iné, než konštatovať, že napriek vhodnému opatreniu urobenému na odstránenie nedostatku podmienky konania, spočívajúcej v nedostatku plnomocenstva udeleného k zastupovaniu v občianskom súdnom konaní (§ 104 ods. 2 prvá veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), sa tento nedostatok podmienky konania odstrániť nepodarilo. Keďže išlo o vadu, ktorá bránila ďalšiemu pokračovaniu v konaní, krajský súd konanie vo veci zastavil (hoci tak mal urobiť v súlade s ustanovením § 104 ods. 2 tretia veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, nie podľa § 250d ods. 3 veta prvá OSP, nakoľko išlo o vadu spočívajúcu v nedostatku predloženia plnomocenstva, nie o nedostatok spočívajúci v tom, že si žalobca nezvolil kvalifikovaného právneho zástupcu). V odvolacom konaní žalobkyňa plnomocenstvo udelené na zastupovanie predložila. Jednou zo zásad, ktorou sa riadi občianske súdne konanie (t. j. aj konanie v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku), je zásada jednotnosti konania, z ktorej vyplýva, že konanie na prvom i druhom stupni tvorí jeden celok spojený identitou účastníkov a predmetu konania. V rámci riadnych opravných prostriedkov je zásada jednotnosti súdneho konania vybudovaná na zásade dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania. Súdna prax je jednotná v tom, že ak ten, kto vystupuje v občianskom súdnom konaní ako zástupca účastníka bez toho, aby sa preukázal plnomocenstvom, ho dodatočne v lehote stanovenej súdom predloží, je tým uvedený nedostatok zhojený a sú tým schválené aj tie úkony urobené v konaní zástupcom účastníka, ku ktorým došlo pred podpisom plnomocenstva (k tomu pozri bližšie R 12/1985). V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že zástupkyňa žalobkyne na výzvu krajského súdu, aby odstránil nedostatok podmienky konania predložením plnomocenstva pre konanie vedené pod sp. zn. 6S/45/2013 síce nereagovala. VV odvolacej lehote však žalobkyňa predložia plnomocenstvo zo
2. marca 2013 udelené jej žalobkyňou na zastupovanie v tejto veci spolu s oznámením o ukončení zastupovania zo
3. júna 2013 a plnomocenstvom udeleným žalobkyňou JUDr. Pavlovi Gombosovi, advokátovi so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A. Súdom požadovaný originál plnomocenstva doručil zástupca žalobkyne dodatočne pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní podanom proti uzneseniu krajského súdu. Z obsahu uvedeného plnomocenstva zo
4. marca 2013 je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobkyňa udelila advokátke JUDr. Martine Gombosovej toto plnomocenstvo na zastupovanie v tejto veci pre celé konanie. Za toho stavu veci, ak krajský súd zastavil konanie z dôvodu, že žalobkyňa neodstránila nedostatok plnomocenstva, rozhodol síce vecne správne, avšak najvyšší súd jeho rozhodnutie ako vecne správne nemohol potvrdiť, keďže predložením písomného plnomocenstva vo forme jeho originálu zo
5. marca 2013 bolo bezpochyby preukázané oprávnenie konajúcej zástupkyne JUDr. Martiny Gombosovej zastupovať žalobkyňu v tejto veci (až do ukončenie zastupovania), a teda odstránený vytýkaný nedostatok podmienky konania. So zreteľom na vyššie uvedené bolo potrebné, aby najvyšší súd zjednal nápravu a rozhodnutie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 2 OSP), nakoľko zastavením konania by žalobkyni mohla byť odňatá možnosť konať pred súdom. Za hrubé sťaženie postupu konania tým, že v súdom určenej lehote vtedajšia právna zástupkyňa žalobkyne nesplnila jej súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlnila včas a vážnymi dôvodmi, však najvyšší súd považoval za žiaduce uložiť JUDr. Martine Gombosovej poriadkovú pokutu podľa § 53 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Pri uložení poriadkovej pokuty a jej výšky (200,- eur) najvyšší súd zohľadnil okolnosti prípadu, najmä, že právna zástupkyňa na výzvu súdu na predloženie plnomocenstva, ktorú riadne prevzala, nereagovala, túto ignorovala, čím nesporne hrubo sťažila postup v konaní. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní proti zastavujúcemu uzneseniu krajského súdu namietala, že trojdňová lehota na zaslanie plnomocenstva je „neprimerane krátka“, táto námietka neobstojí, a to nielen z dôvodu, že trojdňová lehota stanovená súdom na splnenie povinnosti je bežnou procesnou lehotou, ale tiež z dôvodu, že dotknuté procesné plnomocenstvo zo
6. marca 2013 bolo žalobkyňou udelené pred podaním žaloby, tzn. že právna zástupkyňa plnomocenstvo mala k dispozícii a nič jej nebránilo ho súdu predložiť, alebo aspoň iným spôsobom právne adekvátne reagovať. Poriadkovú pokutu zaplatí JUDr. Martina Gombosová na účet Krajského súdu v Košiciach, ktorý jej za tým účelom oznámi k číslu účtu aj príslušný konštantný a variabilný symbol. Poriadkové pokuty pripadajú štátu (§ 53 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola poriadková pokuta zaplatená (§ 53 ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd záverom poznamenáva, že výzvy súdu na odstránenie vád podaní či vád konania súdu nie sú samoúčelné a slúžia jednoznačne k tomu, aby súdne konanie riadne prebiehalo a aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, o. i. najmä tým, že dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
7. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.