2 O.s.p.) a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. l veta prvá O.s.p.) vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 24.11.2011 na okresnom súde návrh na začatie konania - vec oprava daňového exekučného príkazu, ktorým návrhom sa domáhal opravy daňového exekučného príkazu Obce Zemianska Olča č. 136-2/2011-ZO zo dňa 12.09.2011 tak, aby z exekučného príkazu bol vypustený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v celkovej sume 123,07 € z dôvodu, že poplatok za komunálne odpady nie je daňovou povinnosťou a správca dane nie je oprávnený uplatňovať voči navrhovateľovi zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Okresný súd Komárno uznesením č. k. 8S/2/2011-10 zo dňa 26.01.2012 postúpil vec Krajskému súdu v Nitre ako súdu vecne príslušnému. Krajský súd v Nitre vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Najvyšší súd uznesením č. k. 7Rks/1/2012-13 zo dňa 29.03.2012 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie vo veci opravy daňového exekučného príkazu je príslušný Krajský súd v Nitre. Najvyšší súd konštatuje, že uznesením č. k. 7Rks/1/2012-13 zo dňa 29.03.2012 bola vo veci záväzne vyriešená iba procesná otázka príslušnosti správneho súdnictva na konanie vo veci. Predmetom konania v spore o príslušnosť nebola meritórna otázka namietaná navrhovateľom, či poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zdieľa režim dane a procesné postupy podľa zákona č. 511/1992 Zb. Zásadnou právnou otázkou v konaní bolo zistiť právnu povahu miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý vo výške 123,07 € bol predmetom daňového exekučného príkazu č. 136-2/2011/ZO zo dňa 12.09.2011. Navrhovateľ namietal, že nejde o daňovú povinnosť a správca dane preto nemôže pri jeho vymáhaní postupovať podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Navrhovateľ mal za to, že ide o poskytnutie služby (z jeho argumentácie možno vyvodiť, že služba má súkromno-právny charakter a preto nemôže podliehať režimu verejno-právneho predpisu - zákona č. 511/192 Zb. o správe daní a poplatkov). Senát najvyššieho súdu konštatuje, že miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je predmetom úpravy zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Ide o verejno-právny predpis, a preto na jeho základe vznikajú verejno-právne vzťahy, ktorých obsah je upravený v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. I zo skutočnosti, že obec „ukladá“ poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva, že tento poplatok sa realizuje formou rozhodnutia, a preto je vylúčený súkromno-právny charakter a právny režim poskytovania služby. Právnou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba je povinná poplatok platiť je teda rozhodnutie správcu dane. Právny režim dane i pre komunálny poplatok a poplatok za drobný stavebný odpad explicitne upravuje ustanovenie § 1a písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v roku 2011, podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných zákonov vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane. Poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý bol vyrubený navrhovateľovi je poplatkom ustanoveným zákonom č. 582/2004 Z.z. a v zmysle § 1a zákona č. 511/1992 Zb. zdieľa právny režim dane. Z uvedeného vyplýva, že vrátane procesného režimu daňovej exekúcie. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa 250k ods. 1 O.s.p.
1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi ako orgánu verejnej správy nárok na náhradu trov konania nevznikol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.