461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) s odôvodnením, že navrhovateľ nedovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a pre určenie iného dôchodkového veku nesplnil podmienky. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že navrhovateľ si dňa 09.03.2012 podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 29.12.2008. Pripojil k nej potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65202008718205 zo dňa 29.2.2012 o priznaní výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 1.05.1998
2 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a
ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu vojenskej služby v I. kategórii funkcií od 2.8.1971 do 31.7.1973 a služby profesionálneho vojaka v I. kategórii funkcií od 1.8.1973 do 30.9.1991. Nakoľko navrhovateľ získal obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné pre nárok na starobný dôchodok zohľadniť uvedenú dobu, t. j. výkon zamestnania vo zvýhodnenej I. a II. kategórii funkcií. Ku dňu 29.12.2008 navrhovateľ nezískal ani jeden deň zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nebolo teda možné určiť nižší dôchodkový vek ako je vek 62 rokov. Po dovŕšení dôchodkového veku má navrhovateľ právo opätovne požiadať o priznanie starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla v súlade so zákonom a jej rozhodnutie ako zákonné
2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol
2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že činnosť vojaka z povolania ukončil v roku 1991, kedy platil zákon č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,
ktorého ak vojak z povolania odpracoval v I. kategórii funkcií najmenej 20 rokov, je jeho dôchodkový vek 55 rokov fyzického veku. Ďalej poukázal na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,
ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.
4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania. Preto dovŕšením 20 rokov zamestnania v I. kategórii funkcií splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov. Pre výšku dávky výsluhového zabezpečenia mu nebol zohľadnený výkon služby v I. kategórii. Pri postupe odporkyne by jeho obdobie poistenia v ozbrojenom zbore pre vznik nároku na znížený dôchodkový vek nebolo zhodnotené ani v osobitnom systéme ani vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Preto pre posúdenie vzniku nároku na znížený dôchodkový vek z dôvodu vykonávania zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možne stanoviť menej výhodné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou právnou úpravou. Namietal tiež rozpor odôvodnenia napadnutého rozsudku s § 157 ods. 2 O.s.p., pretože z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní o opravnom prostriedku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok a vec jej vráti na ďalšie konanie so záverom, že je povinná priznať navrhovateľovi starobný dôchodok dňom dovŕšenia 55 rokov fyzického veku z vyššie uvedených dôvodov. V doplnení odvolania z 27.12.2012 navrhovateľ uviedol, že má za to, že mu mal byť už od 01.10.1997 priznaný výsluhový príspevok
1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb., ktorý sa od 01.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok
3 zákona č. 114/1998 Z. z. Namietal tiež, že nebol profesionálnym vojakom, ale vojakom z povolania. Vylúčenie doby trvania služobného pomeru vojaka z povolania pre nárok na starobný dôchodok odporkyňa oprela o ustanovenie § 60 ods. 2 v spojení s 6 255 ods. 5 zákona 461/2003 Z. z., pričom nevzala do úvahy, že navrhovateľ nevykonával vojenskú službu vojaka z povolania v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
zákona č. 328/2002 Z. z. a jeho výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok iba považuje. Obdobný právny názor bol vyslovený vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré odporkyňa účelovo nerešpektuje, čím zjavne porušuje zákon, resp. marí nástup spravodlivosti (napr. R 110/2011, 9So/131/2011, 9So/112/2009, 9So/214/2008, 7So/125/2009, 9So/l16/2009, 9So/132/2009, 9So/59/2011‚ 7So/138/2011). Pre stanovenie výsluhového príspevku bola žalobcovi zhodnotená len doba výkonu služby vojaka základnej služby a vojaka z povolania bez zhodnotenia I. kategórie funkcií, v ktorej vykonával službu viac ako 20 rokov. Ustanovenie §274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. kategórie funkcií, a to do 31.12.2023, čo odporkyňa nezohľadnila. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva právne úkony, spolu vo výške 269,60 €. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Poukázala na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľovi bol od 1. mája 1998 priznaný výsluhový dôchodok a pre tento nárok mu bola zhodnotená základná vojenská služba v I. kategórii funkcií a obdobie služby profesionálneho vojaka v I. kategórii funkcií. K tvrdeniu navrhovateľa, že
461/2003 Z. Z. mu ukončením 20 rokov profesionálnej služby vznikol nárok na starobný dôchodok v 55 roku veku uviedla, že navrhovateľ
týchto zákonných ustanovení nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, resp. nedovŕšil dôchodkový vek, pretože fyzický vek 55 rokov dosiahol dňom 29. decembra 2008, teda po účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Keďže navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok, obdobie profesionálnej služby nie je v zmysle ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobím dôchodkového poistenia. Systém dôchodkového zabezpečenia policajtov a vojakov bol prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. oddelený od všeobecného systému dôchodkového poistenia, preto zákon č. 461/2003 Z. z. už neobsahuje ustanovenie, za akých podmienok by bolo možné hodnotiť výkon služby v I. kategórii funkcií ako zamestnania v zvýhodnenej pracovnej kategórii. Zvýhodnená pracovná kategória sa viaže ku konkrétnemu obdobiu dôchodkového poistenia, preto aj kategória funkcií je viazaná práve na obdobie profesionálnej služby. Trvá preto na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací
2 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku od 29.12.2008, teda od dovŕšenia veku 55 rokov.
2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
osobitného predpisu.
1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
osobitného predpisu.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do
ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do
4 v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona. Je zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., ktorá sa na profesionálnych vojakov nepoužije od
2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku
zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne
ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.
čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa z dôvodu nedosiahnutia dôchodkového veku, je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Súd prvého stupňa rozhodnutia odporkyne potvrdil na základe nesprávneho právneho názoru v rozpore s ustálenou judikatúrou, preto odvolací súd
3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok od 1. decembra 2008 znova, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 58,69 € + 2 x paušálna náhrada po 7,63 €, spolu 132,64 €
4 druhá veta, § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ a § 16 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.