čl. 12 a čl. 39 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, s čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. III. Odvolanie žalovaného a vyjadrenie žalobcu Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie. Uviedol, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu a argumentoval, že pokiaľ by inak interpretoval ustanovenia zákona o zdravotnom poistení, týkajúce sa vymeriavacieho základu (§ 13), rozhodujúceho obdobia (§ 14) a ročného zúčtovania poistného (§ 19), spochybnil by zmysel a účel inštitútu ročného zúčtovania poistného, t. j. spravodlivo vyčísliť poistné platiteľov poistného z príjmov, ktoré dosiahli za uplynulý rok. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prípisom zo dňa 09.07.2012, v ktorom uviedol, že trvá na podanej žalobe a na jej dôvodoch a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie krajského súdu. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v poštovnom za odoslanie vyjadrenia k odvolaniu. IV. Právne názory odvolacieho súdu Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“. Podľa § 250i O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.07.2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 912/00001/2010 zo dňa 03.08.2010 žalobca namietal, že úrad sa v rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentáciou európskym právom, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb osôb, ktorého súčasťou je aj právo opustiť územie vlastného členského štátu a vycestovať za prácou do iného členského štátu a s tým súvisiaca diskriminácia osôb zdravotne poistených v Slovenskej republike len časť roka, na ktoré sa vzťahuje vyššie maximálne poistné v prepočte na počet dní zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky (ktoré nie je kompenzované žiadnymi výhodami) v porovnaní s osobami, ktoré sú poistené v Slovenskej republike počas celého kalendárneho roka. Žalobca sa v opravnom prostriedku dožadoval eurokonformného výkladu zákona o zdravotnom poistení v tom zmysle, že podobne ako u osôb, ktoré sú časť roka zamestnancami a časť roka poistencami štátu, aj u osôb, ktoré sú časť roka zamestnancami a časť roka nie sú zdravotne poistené v Slovenskej republike, by vymeriavacím základom bola iba pomerná časť vymeriavacieho základu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. PV 912/00001/2010/R zo dňa 12.11.2010 na uvedenú námietku nereagoval. Pritom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
3 Správneho poriadku mal preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dovtedajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť a v odôvodnení mal v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku
Správneho poriadku uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Krajský súd tak postupoval správne, keď zrušil rozhodnutie žalovaného pre nepreskúmateľnosť. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, námietkam žalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok č. k. 3S/1/2011-40 zo dňa 20.04.2012 podľa § 219 O. s. p.
3 veta druhá O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V. Trovy konania O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
1 veta prvá O. s. p. s poukazom na § 250k ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania podľa vyčíslenia v sume 1 Eur, pozostávajúcu z hotových výdavkov žalobcu vynaložených na poštovné za odoslanie vyjadrenia k odvolaniu. Náhradu trov je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.