1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného ani účastníka konania nemožno priznať úspech. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil nateraz žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné: V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Správny súd pri preskúmavaní správneho konania a sa zameria na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pri preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania. Nie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu len v na základe nesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, na zmenu ani zrušenie rozhodnutia. K námietke žalovaného, že najvyšší súd vytýkal krajskému súdu iba nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ale nie vecnú správnosť rozhodnutia, je potrebné skonštatovať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 5Sžo/45/2010 dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň vytkol správnemu orgánu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, keď konštatoval, že sa prvostupňový správny orgán s otázkou, či výkon práva poľovníctva bol postúpený nájomnou zmluvou subjektu tak, ako to upravuje zákon o poľovníctve, nevyporiadal a dôvody žalovaného uvedené v rozhodnutí považoval za nepresvedčivé, keď žalovaný neodôvodnil, na základe akej skutočnosti dospel k záveru, že družstvo môže výkon práva poľovníctva realizovať prostredníctvom tretieho subjektu, avšak najvyšší súd zároveň uviedol, že sám krajský súd sa s takouto dôležitou hmotnoprávnou skutkovou otázkou mal podrobne zaoberať, pričom ide o vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto právne posúdenie veci krajským súdom, ak žalobu zamietol, nemožno považovať za správne. Z uvedeného teda nie je možné vyvodzovať záver, že najvyšší súd sa stotožnil s vecnou správnosťou rozhodnutia. Takisto neobstojí námietka žalovaného, že najvyšší súd potvrdil, že v predmetnej žalobe žalobcovia náležite neuviedli spôsob, akým boli dotknutí na svojich subjektívnych právach, nakoľko zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobcovia namietali, že neboli v konaní o schválení nájomnej zmluvy pribratí za účastníkov správneho konania v žalobe podanej na súd a napokon aj najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že v danej veci bolo potrebné tento nedostatok posudzovať v súvislosti s ustanovením § 250i ods. 3 OSP teda, že na túto skutočnosť súd prihliadne vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie z úradnej povinnosti. Najvyšší súd sa nestotožnil ani s námietkou účastníka Družstvo Skala Mestisko, ktorý namietal, že ak je rozhodnutie správneho orgánu ohľadne posúdenia nájomnej zmluvy podľa krajského súdu nepreskúmateľné, potom nič nebráni krajskému súdu, aby sám takúto otázku posúdil a meritórne rozhodol, a aby vec nevracal správnemu orgánu len za účelom riadneho odôvodnenia. K tejto námietke je potrebné zdôrazniť, že úlohou súdov v správnom súdnictve je skúmať, či rozhodnutie ktoré vydal správny orgán nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, pričom súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správnej úvahy (§ 245 ods. 2 OSP) a v zmysle § 250i OSP, úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda, či správne orgány pri riešení otázok vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto je právne nelogické, pri konštatovaní nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, (ktorá okolnosť inak nie je účastníkom namietaná) požadovať, aby súd sám vec posúdil, keď nemôže na základe nepreskúmateľnosti dodatočne preskúmať správnu úvahu a posúdiť, akými závermi a právnymi úvahami sa správny orgán riadil. Neobstojí ani námietka, že nakoľko správny orgán so žalobcami ako účastníkmi konania nekonal, títo ani nemohli vzniesť námietku v správnom konaní ohľadne doloženia, že sú účastníci konania, tak teda správny orgán ani nemohol posúdiť, či majú alebo nemajú byť účastníkmi konania a vydať o tom rozhodnutie. Tá skutočnosť, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia nesprávne formuloval porušenie práva žalobcov na účasť v správnom konaní tým, že predpokladal ich námietky, že neboli prizvaní za účastníkov správneho konania, napriek tomu, že ich reálne nemohli podať, keďže neboli predvolaní na správne konanie, nič nemení na správnom závere krajského súdu ohľadne povinnosti súdu prihliadnuť na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 250i ods. 3 OSP aj bez námietok vznesených účastníkmi konania správnom konaní. V zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku je nesporné, že účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach priamo dotknutý, pričom je potrebné poukázať všeobecne na zákon o poľovníctve podľa, ktorého výkon práva poľovníctva patrí vlastníkovi poľovných pozemkov, a taktiež na jeho ustanovenia ohľadne zodpovednosti subjektov pri škodách spôsobených zverou, pričom z týchto dôvodov nie je možné dôvodiť tým, že by takéto rozhodnutie nemalo vplyv na práva a zákonom chránené záujmy vlastníkov poľovných pozemkov a takto obmedziť práva vlastníkov tak, ako si vykladá uvedené ustanovenia správny orgán, pričom jednoznačne zasahuje negatívne do vlastníckeho práva vlastníkov poľovných pozemkov. Najvyšší súd dodáva, že správne konanie v danej veci nie je ovládané koncentračnou zásadou a správne orgány sú v zmysle § 3 povinné vysporiadať sa s každou právne relevantnou námietkou účastníkov konania, pričom za takú je potrebné považovať každú námietku procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá sa opiera o zákonné ustanovenia, alebo zistený skutkový stav. Správne orgány takto nepostupovali a popritom, že odňali žalobcom právo byť účastníkmi konania na základe vlastníckeho práva, svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili tak aby boli preskúmateľné. Najvyšší súd nedospel k záveru, že by krajský súd vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a že by jeho postupom boli porušené základné práva žalovaného (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 04. mája 2010). Keďže podľa názoru najvyššieho súdu námietky vznesené v odvolaní žalovaným a účastníkom konania Družstvo Skala Mestisko neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu, ktorý o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby žalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku považujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiadny rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení do 30. septembra 2013), boli zrušené krajské lesné úrady a právomoc Krajského lesného úradu v Prešove prešla na Obvodný lesný úrad Prešov, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250 ods. 4 OSP na strane žalovaného konal s právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného v dôsledku čoho i v záhlaví rozhodnutia došlo k úprave označenia žalovaného. V tomto odvolacom konaní neušlo už pozornosti najvyššieho súdu, že v záhlaví rozhodnutia prvostupňového súdu došlo k chybnému označeniu účastníkov konania, keď družstvo Rovnosť Mestisko a Slovenský pozemkový fond boli chybne označení ako žalovaní v 2. a 3. rade. Táto zrejmá nesprávnosť, ktorú najvyšší súd neodstránil už vo svojom zrušujúcom uznesení, však nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového súdneho rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods.
1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 379,39 eura, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniam z 19. septembra 2011) á 61,75 eura x 5 (pri zastupovaní piatich osôb) v režijnom paušále á 7,41 eura a náhrade DPH 63,23 eura (§ 11 ods. 4, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhradu trov konania zaplatí žalovaný k rukám právneho zástupcu žalobcov v zmysle § 149ods.
1 veta prvá OSP. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.