1 OSP a v konaní neúspešným žalobkyniam náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzajúc z ustanovení § 244 ods. 1, § 247 ods. 1, 2, § 249 ods. 1, 2, § 250 ods. 2, § 250b ods. 1 a § 250h ods. 1 OSP poukázal na to, že žalobkyne podali žalobu na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa
nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako i z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánom, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutí, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov alebo povinností fyzických a právnických osôb. Poukázal na to, že žalobkyne si nesplnili povinnosti, ktoré im uložil zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov v § 18 ods. 3, a to, že spravodajská jednotka je povinná úplne, pravdivo, bezplatne a v stanovených termínoch poskytovať požadované údaje na štatistické zisťovanie, pričom za nesplnenie tejto povinnosti môže byť v zmysle § 32 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona uložená pokuta a rovnako si nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 13 ods. 1 tlačového zákona, z ktorého vyplýva, že periodická tlač registrovaná
doterajších predpisov sa považuje za periodickú tlač
tohto zákona a vydavateľ periodickej tlače registrovanej
doterajších predpisov je povinný doplniť chýbajúce údaje
4 zákona č. 167/2008 Z. z. do
piatej časti druhej hlavy OSP, ktoré následne vyhodnotil spolu s postupom žalovaného za súladné so zákonom a preto žalobu
1 OSP zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobkyne v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že zruší rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie alternatívne sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že s napadnutým rozsudkom nemôžu súhlasiť, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvého stupňa, že žalobkyniam márne uplynula lehota
OSP poukázali na to, že od počiatku napádajú stále ten istý, jasne identifikovateľný úradný postup žalovaného a úkony urobené voči žalobkyniam, teda žalovaným vydané akty, resp. úkony verejnej moci, ktoré nezameniteľne označili už vo svojej žalobe zo dňa
bodu 1 nevedeli a teda ani ho nemohli žalovanému doplniť, lebo časopisy vydávali nepretržite v následnosti po právnych predchodcoch, o ktorých by mohol mať z úradnej činnosti najlepšiu vedomosť len sám žalovaný dodajúc, že tieto periodiká sa vydávajú viac ako 38 rokov. Pokiaľ ide o údaje uvedené pod bodom 3 mali za to, že ide o vynucovanie splnenia negatívnej povinnosti, ktoré, ako sa preukázalo v konaní, na základe pokynov žalovaného a ním vytvorených formulároch nebolo možné vinou samého žalovaného uskutočniť. Poukázali na to, že oznámenie o podieloch vydavateľa na periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa bolo uskutočniteľné len v prípade, ak vydavateľ nejaké mal, argumentujúc ďalej tým, že ony žiadne takéto práva nemali a formulár žalovaného oznámenie takejto negatívnej informácie neumožňoval inak, ako nevyplnením, pretože umožňoval vyplniť len oznámenie informácie pozitívnej. Záverom sa vyjadrili k tvrdeniu žalovaného, ktorým poukázal na to, že žalobkyňa v 1. rade v súčasnosti vydáva predmetné časopisy na základe novej registrácie, čím
názoru žalovaného treba rozumieť zhojenie jeho prípadného nezákonného rozhodnutia a postupu a upriamili pozornosť na § 250i ods. 1 OSP, v súlade s ktorým je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci ten skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti tiež ozrejmili, že o novú registráciu predmetných periodík požiadala žalobkyňa v 1. rade výlučne z opatrnosti, pričom tomuto jej postupu svedčí aj dĺžka predmetného súdneho konania; ak by tak nespravili vystavila by sa len riziku ďalších postihov od žalovaného. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania, ktoré vyčíslia v zákonnej lehote
1 OSP. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Vo vzťahu k doplneniu žaloby, vychádzajúc z ustanovení § 250b ods. 1 OSP a § 250h ods. 1 OSP poukázal na to, že rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia správneho orgánu znamená nielen rozšírenie žaloby na ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj vytýkanie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia práv žalobcu. Ozrejmil skutočnosť, že žalobkyne podali žalobu dňa 24. apríla 2009 a na základe výzvy súdu ju doplnili dňa 26. januára 2012, pričom doplnenie žaloby spočívalo jednak v doplnení označenia rozhodnutia, ktoré napádajú - listu žalovaného označeného ako „Oznam o vykonaní výmazu zo dňa 23. februára 2009, číslo 1814/2009“ a jednak v označení práv žalobkýň, ktoré
ich tvrdenia mali byť predmetným rozhodnutím a úradným postupom dotknuté dodajúc, že keďže až v tomto doplnení žalobkyne označili práva, ktoré mali byť
ich tvrdení napadnutými rozhodnutiami a napadnutým úradným postupom dotknuté, ide
jeho názoru o rozšírenie rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia, ktoré musí byť na súde v zmysle § 250h ods. 1 OSP podané do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu. K jednotlivým bodom odvolania považoval na potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že nedoplnením údajov o dátume začiatku vydávania periodickej tlače, o podieloch žalobkýň na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa a v prípade, ak periodická tlač mala aj pravidelnú prílohu tak aj údajov o jej názve, periodicite vydávania a obsahovom zameraní v zákonnej lehote do 31. októbra 2008, došlo k nesplneniu povinnosti
1 vety druhej tlačového zákona, pričom na vykonanie výmazu zo zoznamu periodickej tlače v zmysle § 13 ods. 2 tlačového zákona postačovalo, aby vydavateľ nedoplnil čo len jeden údaj uvedený v § 11 ods. 4 tlačového zákona. V tejto súvislosti ďalej argumentoval tým, že ustanovenie § 13 ods. 2 tlačového zákona nemá povahu dispozitívnej právnej normy, ktorá by mu dávala na výber a zváženie, či tento výmaz v prípade naplnenia uvedených podmienok vykoná alebo nie, ale ide o normu kogentnú, v zmysle ktorej bol povinný po tom, čo žalobkyne v zákonom stanovenej lehote požadované chýbajúce údaje nedoplnili, tento výmaz vykonať. Z uvedeného dôvodu mal za to, že výmaz predmetnej periodickej tlače bol vykonaný oprávnene a v súlade so zákonom, tak ako to vo svojom rozsudku z 27. marca 2012 vyslovil aj krajský súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkýň nemožno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 OSP). Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o vykonaní výmazu zo dňa
1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
1 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote
1 pred bodkočiarkou) je realizovaním dispozičného práva žalobcu s predmetom konania. Rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia (§ 250h ods. 1 veta za bodkočiarkou) okrem zásady dispozičnej vyjadruje aj zásadu koncentračnú. Ako je už uvedené pri ustanovení § 249 a 250b, je vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, a to tak po stránke kvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať), ako aj kvalitatívnej (uvedením konkrétnych žalobných dôvodov) a iba v lehote
1 je možné rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia, pričom rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných dôvodov. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „ústavný súd“) v náleze sp. zn. IV. ÚS 187/2001 z 28. júla 2011 zaujal záver, že lehota na podanie žaloby
1 OSP je lehotou prekluzívnou. V odôvodnení tohto rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že : „Účelom § 250h ods. 1 OSP je zakotviť koncentračnú zásadu v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, na základe ktorej už žalobca v priebehu tohto konania nemôže rozšíriť jeho predmet, len ho obmedziť. Súčasťou doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj právny názor,
ktorého postup súdu rešpektujúci práva a právom chránené záujmy účastníkov konania v prípade podania neperfektnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, resp. žaloby nespĺňajúcej všetky zákonné náležitosti, znamená, že koncentračná zásada vyjadrená v § 250h ods. 1 OSP nadobudne účinnosť až po doplnení podania sťažovateľom
OSP v spojení s § 246c OSP, a to aj v prípade, ak k odstráneniu nedostatkov podanej žaloby dôjde až po lehote uvedenej v § 250b ods. 1 OSP (I. ÚS 224/09). O obdobnú situáciu išlo aj v okolnostiach danej veci, a keďže ústavný súd rešpektuje svoje vlastné rozhodnutia, nie je mu v tomto prípade známy žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od svojej predchádzajúcej judikatúry.“ Z obsahu súdneho spisu považoval najvyšší súd za preukázané, a to aj s poukazom na vyššie citovaný nález ústavného súdu, že v danom konaní k porušeniu koncentračnej zásady ustanovenej v § 250h ods. 1 OSP zo strany žalobkýň, nedošlo. Z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyne sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného a jeho postupu, pričom predmet prieskumu bol identifikovaný číslom a dátumom vydania, to znamená, že predmet prieskumu bol určený v zákonnom stanovenej lehote. Rovnako žalobkyne v žalobe konkretizovali v čom vzhliadli dôvod na zrušenie „Oznamu o vykonaní výmazu zo zoznamu“ z 23. februára 2009 (ďalej aj ako len „oznam“) žalovaného, keď uviedli, že na výmaz periodickej tlače, ktorú vydávajú, zo zoznamu periodickej tlače nebol daný zákonný dôvod. Následne na základe uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý postupoval v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/29/2011 z 26. októbra 2011, žalobkyne svojím podaním doručeným krajskému súdu dňa 27. januára 2012 vyšpecifikovali svoje práva, ktoré boli,
ich názoru, porušené vydaním rozhodnutí žalovaného. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyne žalobu po kvantitatívnej stránke nerozšírili, keďže sa doplnením žaloby nedomáhali zrušenia ďalších výrokov preskúmavaných rozhodnutí a v podstate svojim podaním iba doplnili kvalitatívnu stránku žaloby tým, že vyšpecifikovali konkrétne práva, ktoré boli vydaním rozhodnutí žalovaného priamo dotknuté, pričom tento fakt, vzhľadom na Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd garantované právo na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd), nemôže účinne vyvolať dôvod na zastavenie konania pre porušenie koncentračnej zásady. Predmetom správneho súdnictva je súdne preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach v oblasti verejnej správy. To znamená, že za predmet správneho súdnictva možno označiť ochranu subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby pred neprimeranou či svojvoľnou činnosťou orgánov verejnej správy.
nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb.
1 zákona č. 167/2008 Z. z. periodická tlač registrovaná
doterajších predpisov sa považuje za periodickú tlač evidovanú
tohto zákona. Vydavateľ periodickej tlače registrovanej
doterajších predpisov je povinný doplniť chýbajúce údaje
4 do 31. októbra 2008.
2 zákona č. 167/2008 Z. z. register periodickej tlače vedený ministerstvom sa považuje za zoznam
tohto zákona. Ministerstvo do 31. decembra 2008 vykoná výmaz zápisu zo zoznamu, ak vydavateľ periodickej tlače registrovanej
doterajších predpisov nedoplnil chýbajúce údaje
odseku 1, alebo ak periodická tlač registrovaná
doterajších predpisov nespĺňa podmienky na evidovanie periodickej tlače
tohto zákona.
4 zákona č. 167/208 Z. z. žiadosť o zápis do zoznamu obsahuje
2 písm. h/ zákona č. 167/2008 Z. z. vydavateľ periodickej tlače je povinný zabezpečiť, aby každé vydanie periodickej tlače obsahovalo evidenčné číslo periodickej tlače; to neplatí počas konania o zápis do zoznamu periodickej tlače (ďalej len "zoznam")
.
2 písm. a/ zákona č. 167/2008 Z. z. Ministerstvo uloží vydavateľovi periodickej tlače pokutu do 995 eur za porušenie povinnosti
4 tlačového zákona. Ustanovenie § 13 ods. 2 tlačového zákona expressis verbis ustanovuje povinnosť žalovanému vykonať výmaz zápisu zo zoznamu periodickej tlače v prípade, ak vydavateľ periodickej tlače nedoplní chýbajúce údaje
1 tlačového zákona. Inak povedané v dôsledku toho, že žalobkyne v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 citovaného zákona do 31. októbra 2008 nedoplnili chýbajúce údaje
4 žalovaný pre tento prípad nedisponoval žiadnou inou alternatívou, ako obligátne vykonať výmaz periodickej tlače Frienship, Hello, Hurra!, L´Amitie zo zoznamu. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd nepochybil, keď žalobu ako nedôvodnú
1 OSP zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nevzhliadol dôvodnosť odvolacích námietok žalobkýň a preto postupom
3 vety druhej OSP v spojení s § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/159/2009-98, 3S/161/2009, 3S/162/2009, 3S/163/2009 zo dňa 27. marca 2012 ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
1 OSP, nakoľko žalobkyne v odvolacom konaní úspech nemali a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.