Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžf/53/2012 Identifikačné číslo spisu: 7111218934 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Ida Hanzelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7111218934.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Ing. Amália Miškovičová - MEDION Košice, Bauerova 1206/5 Košice, zast. JUDr. Alena Rudohorská, Ak Košice, Moldavská č. 13, proti žalovanému: Daňový úrad Košice so sídlom Košice, Rozvojová 2, 041 90 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia DÚ Košice II č. 696/230/19818/11/Pie zo dňa 19.4.2011, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/87/2011-36 zo 7.3.2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/87/2011-36 zo dňa
- marca 2012 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia DÚ Košice II, ktorým nebolo vyhovené jej námietke proti výzve vydanej podľa § 58a ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, zo dňa 20.1.2011, na zaplatenie daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie roka 2006 na dani z príjmov fyzickej osoby v sume 7 034,02 Eur. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že základným predpokladom pre postup správcu dane podľa § 58a zákona o správe daní a poplatkov je existencia a splatnosť daňovej povinnosti daňového dlžníka. V danom prípade daňová povinnosť žalobkyne ako daňového subjektu bola určená právoplatným rozhodnutím správcu dane zo dňa
- 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.
- Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu podaný nebol a pohľadávka sa stala splatnou 17.1.
- V danom prípade všetky námietky žalobkyne obsiahnuté v podanej žalobe a vznesené aj v priebehu súdneho konania smerujú k rozhodnutiu správcu dane o vyrubení rozdielu na dani z príjmu fyzickej osoby za predmetné zdaňovacie obdobie. Súd v rámci tohto konania však nemá oprávnenie preskúmavať zákonnosť dodatočného platobného výmeru, pretože takéto oprávnenie v zmysle § 245 O. s. p. by mal iba v prípade, žeby pre preskúmanie tohto rozhodnutia nebol stanovený osobitný postup. Proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení rozdielu na dani z príjmov fyzickej osoby bolo prípustné odvolanie, pričom žalobkyňa svoje právo podať odvolanie proti tomto rozhodnutiu nevyužila a preto toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Tvrdiac, že rozhodnutie jej nebolo doručené a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, mala žalobkyňa právo podať proti rozhodnutiu žalovaného žalobu v zmysle § 247 a nasl. O. s. p. a dožadovať sa doručenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250b ods. 2 O. s. p. a postupu naň nadväzujúceho, to všetko v lehote podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia. V konaní nebolo preukázané, žeby takáto žaloba žalobkyňou podaná bola, resp. žeby napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane o určení daňovej povinnosti boli zrušené. Vychádzajúc z uvedeného kvalifikoval súd postup správneho orgánu pokiaľ ide o doručenie výzvy daňovému dlžníkovi, ako aj rozhodnutie o nevyhovení námietkam podaným proti tejto výzve za súladný so zákonom a platnou právnou úpravou. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd žalobe vyhovel a rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Žalobkyňa v odvolaní uviedla v podstate dôvody žaloby so zvýraznením tej skutočnosti, že jej žiadne rozhodnutie o vyrubení rozdielu na dani z príjmov nebolo doručené, preto také rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Žalovaný žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je dôvodné vyhovieť. Najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. rozsudkom potvrdil ako vecne správny, pričom rozsudok verejne vyhlásil na mieste a v čase oznámenom na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Najvyšší súd, ako súd odvolací, dospel k záveru, že skutkový stav bol v prejednávanej veci dostatočne zistený. Odvolací súd považuje za nepochybné, že DÚ Košice II dňa 20.1.2001 vydal podľa § 58a zák.č. 511/1992 Zb. „Výzvu“ na zaplatenie v náhradnej lehote daňového nedoplatku, ktorý vznikol na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 7 034,02 Eur na základe Dodatočného platobného výmeru z 24.11.
- Výzva obsahuje upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote v ňom stanovenej, správca dane prikročí k jej vymáhaniu a môže byť prikročené k podaniu trestného oznámenia. Predmetnú Výzvu žalobkyňa prevzala 15.2.2011 a využila oprávnenie podať proti nej námietky , o ktorých DÚ Košice II rozhodol dňa 19.4.2001 tak, že námietkam nevyhovel. Podľa § 58a zák.č. 511/1992 Zb. , ak daňový dlžník v lehote podľa zákona nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Výzva podľa § 58a zákona je upravená v Šiestej časti zákona - Platenie daní a je potrebné ju odlišovať od Exekučnej výzvy upravenej v Siedmej časti zákona - Daňové exekučné konanie. Žaloba v danom prípade teda smeruje proti rozhodnutiu o námietkach proti Výzve podľa § 58a zákona, ktorá nie je rozhodnutím o právach a povinnostiach daňového subjektu, ale správca dane môže jej zaslaním fakticky upozorniť na možnosť zaplatenia dane v náhradnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ak daň nebola na základe platobného výmeru v stanovenej lehote zaplatená. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná Výzva je procesným úkonom správcu dane, ktorým žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach. V konaní o námietkach mohol príslušný orgán daňovej správy posudzovať len podmienky vydania výzvy, a ak zistil, že daň podľa právoplatného a vykonateľného platobného výmeru nebola zaplatená, že bola stanovená náhradná lehota v súlade so zákonom, a že došlo k upovedomeniu o následkoch nezaplatenia daňového nedoplatku, boli podľa názoru odvolacieho súdu splnené podmienky na vydanie výzvy a podaným námietkam DÚ Košice II dôvodne nevyhovel. Žalobkyňa neuviedla v podanej žalobe tvrdenia o ukrátení na svojich právach rozhodnutím o námietkach. Účelom konania o námietkach proti Výzve podľa § 58a zákona nie je preskúmavať zákonnosť procesu daňovej kontroly, ktorej výsledkom je vydanie platobného (dodatočného) výmeru, ani skúmanie jeho materiálnej právoplatnosti a vykonateľnosti. Odkladný účinok podanej námietky zanikol rozhodnutím o námietke, t.zn., že v prípade nezaplatenia dane v náhradnej lehote mohol správca dane pristúpiť k začatiu konania podľa Časti siedmej zákona - Daňové exekučné konanie. V konaní o námietkach proti Výzve podľa § 58a zákona nie je daná procesná možnosť zrušenia dodatočného platobného výmeru, ani procesná možnosť žalobkyňou požadovanej nápravy procesného postupu pri prerokovaní protokolu o kontrole. Uvedené dôvody námietok preto DÚ Košice II a ani odvolací súd nemohol zohľadniť. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia krajského súdu ani odvolací súd nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia o námietkach. Pokiaľ žalobkyňa aj v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu upriamuje pozornosť na tvrdenie, že jej žiadny platobný výmer nebol doručený, ako aj na vady konania v priebehu prejednania protokolu o kontrole, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý poukázal na procesné oprávnenia žalobkyne podať žalobu proti rozhodnutiu o vyrubení dane dodatočným platobným výmerom, ako aj na skutočnosť nevyužitia možnosti opravného prostriedku proti samotnému platobnému výmeru. Odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že pokiaľ krajský súd na str. 6 posledný odsek svojho rozsudku uviedol, že žalobkyni bola doručená „exekučná výzva“, ide o zrejmý omyl, pretože výzva nebola vydaná v daňovom exekučnom konaní. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. á contr. žalobkyni náhrada trov konania vzhľadom na výsledok konania neprináleží, žalovanému trovy nevznikli, preto bolo o trovách rozhodnuté tak, ako je vo výroku uvedené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.