Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžf/32/2012 Identifikačné číslo spisu: 9011010178 Dátum vydania rozhodnutia: 23.05.2013 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 81ods.

1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa neuviedla ako bola na svojich právach ukrátená napadnutým rozhodnutím a Obec Krajné ako správca miestnej dane vydal pre svoje územie VZN č. 3/2010 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a VZN č. 4/2010 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi. Obec Krajné v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. (§ 83) vypracovalo VZN Obce Krajné č. 3/2010, účinné od

1. januára
2. Z VZN Obce Krajné vyplýva, že pre fyzické osoby ako poplatníkov, ktoré majú v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, v súlade so zákonom určilo poplatok podľa § 79 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona súčinom sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v určenom období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník podľa § 77 ods. 2 písm. a/ cit. zákona v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. V súlade so zákonom sadzbu poplatku za osobu a kalendárny deň stanovilo podľa § 12 ods. 7 písm. a/ VZN, ktorú vynásobilo počtom kalendárnych dní a počtom poplatníkov v spoločnej domácnosti. V súlade s § 12 ods. 12 VZN č. 3/2010 bol poplatok za komunálne odpady vyrubený platobným výmerom. Súd bol toho názoru, že poplatok bol vyrubený v súlade so zákonom a VZN č. 3/2010 Obce Krajné a že platobný výmer nie je v rozpore s § 78, § 79 a § 81 zákona č. 582/2004 Z. z. Zo zákonných ustanovení priamo nevyplýva, že vo VZN nemôže byť stanovené platenie poplatku platobným výmerom. Platobný výmer bol podľa prvostupňového súdu vydaný v súlade s § 17 ods. 7, 8 a 12 VZN č. 3/2010 a nie je v rozpore s § 78, § 79 a § 81 zákona č. 582/2004 Z. z. Súd taktiež nezistil porušenie čl. 13 ods. 1 písm. a/ a čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. Povinnosť bola uložená v medziach zákona a právo na priaznivé životné prostredie napadnutým rozhodnutím porušené nebolo. Pre posúdenie boli významné aj skutočnosti ktoré poskytla žalobkyňa a to, že hoci ide o päťčlennú domácnosť vyprodukuje len 700 litrov odpadu ročne, o spôsobe likvidácie odpadu sa nevedela vyjadriť. Súd záverom poukázal, že predmetné VZN č. 3/2010 a 4/2010 neboli predmetom súdneho prieskum nakoľko prokurátor takýto návrh podľa § 250zta O.s.p. nepodal. Postup žalovaného ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom, preto správne krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa podala proti rozsudku včas odvolanie. Uviedla, že proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne namieta nesprávne právne posúdenie, nevysporiadanie sa s argumentáciou žalobkyne a nedal odpoveď na namietané porušenie právnych predpisov zo strany žalovaného. Vo svojom odvolaní poukázala na ust. § 12 ods. 7, 8 VZN č. 3/2010 a § 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z o miestnych daniach a komunálnych odpadoch. Taktiež namietala porušenie § 81 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. a § 12 ods. 12 VZN č. 3/2010 a ich rozpor so zákonom v prípade množstvového zberu. Bola toho názoru, že v obci kde je zriadený množstvový zber nemôže byť vyrubený miestny poplatok platobným výmerom. Pokiaľ ide o porušenie čl. 13 ods. 1 a čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky tak namietala ich porušenie tým, že predchádzanie vzniku odpadov a ich alternatívna likvidácia je základom pri jej vnímaní zmyslu a účelu čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa vôbec nevyhodnotil ani žalobkyňou predložené dôkazy o produkcii a likvidácii odpadu, ktoré však ostalo zjavne nepochopené. Prioritným záujmom žalobkyne bola minimalizácia odpadov a jeho triedenie alebo spracovanie. Záverom poukázala na skutočnosť, že súd nie je viazaný pri svojej rozhodovacej činnosti podzákonnými normami. Záverom napadla rozsudok pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodov nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa a preto žiadala rozsudok zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa
3. mája 2012 navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Poukázal na obsah svojho vyjadrenia k žalobe s tým, že koľko podané odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj jemu predchádzajúce konanie a rozhodol o odvolaní žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanoveniami O.s.p., a to § 246c veta prvá, § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p.; dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Na základe uvedeného, podľa § 250ja ods. 4 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nebolo sporné, že žalobkyňa má trvalý pobyt spolu s ďalšími štyrmi osobami v Obci Krajné, a z hľadiska zákona č. 582/2004 Z. z. ide o päťčlennú domácnosť. Z ustanovenia § 1 citovaného zákona vyplýva, že obec podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady od
4. januára 2005 môže ustanoviť miestne dane, ktoré sú fakultatívneho charakteru, ktoré podľa vlastných miestnych podmienok a potrieb zaviesť, ale aj nemusí, okrem poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, ktorý je obec povinná vyberať. Obec Krajné v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. (§ 83) vypracovalo VZN Obce Krajné č. 3/2010, účinné od
5. januára
6. Z VZN Obce Krajné vyplýva, že pre fyzické osoby ako poplatníkov, ktoré majú v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, v súlade so zákonom určilo poplatok podľa § 79 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona súčinom sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v určenom období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník podľa § 77 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. V súlade so zákonom sadzbu poplatku za osobu a kalendárny deň stanovilo podľa § 12 ods. 7 VZN, ktorú vynásobilo počtom kalendárnych dní a počtom poplatníkov v spoločnej domácnosti. Súd je toho názoru, že zákon nerozlišuje, aké množstvo poplatník vyprodukuje v stanovenom období. Postup žalovaného ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom, preto správne krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne ako aj z pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že platobným výmerom Obce Krajné č. 1101196121 zo dňa
7. februára 2011 bol žalobkyni vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 65 Euro za obdobie od
8. januára 2011 do
9. decembra
10. Z čl. III § 12 bod 7 VZN č. 3 /2010 vyplýva, že výpočet poplatku za komunálny odpad v Obci Krajné bol vykonaný podľa § 79 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a bol určený na rok 2011 vo Všeobecne záväznom nariadení Obce Krajné č. 3/2010 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady tak, že sadzba pre 5 člennú domácnosť je 0,0197 Euro/osobu/deň, teda 0,0197 Euro x 365 dní = 13 Euro x 5 osôb = 65 Euro. Žalobkyňa sa voči rozhodnutiu odvolala v rozsiahlom podaní tvrdiac v podstate, že nemohol byť dostatočne ustálený skutkový stav, keďže nijako nebol zisťovaný skutočný rozsah produkcie odpadu, hoci spolu so sestrou k tejto skutočnosti predložila písomné vyhlásenie ako aj s ohľadom na skutočnosť, že v obci je množstvový zber odpadu. Bez toho vyrubený poplatok je výsledkom nepravdivého zisťovania, je nespravodlivý sa princípov na priaznivé životné prostredie a zákonnosť. Žalovaný ako odvolací orgán zistil, že v danom prípade Obec Krajné postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 582/2004 Z. z. a podľa platného a účinného VZN Obce Krajné č. 3/2010, preto rozhodnutím č. I/226/8134-60469/2011/990600-r zo dňa
11. mája 2011, potvrdil dotknutý platobný výmer Obce Krajné. Zisťovanie skutkového stavu spočívalo v tom, že žalobca je fyzickou osobou s trvalým pobytom v obci (Krajné) a teda je poplatníkom predmetného poplatku, pričom ide o 5 takýchto osôb. Na tom základe, v súlade s citovanými predpismi sa poplatok určuje ako súčin vo VZN stanovenej sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v určenom časovom období, počas ktorého poplatník má alebo bude mať trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo počas ktorých nehnuteľnosť užíva alebo je oprávnený ju užívať. V prípade, že viacero poplatníkov žije v spoločnej domácnosti, plnenie povinnosti poplatníka môže za ostatných členov tejto domácnosti prevziať na seba jeden z nich. Podľa piatej časti O.s.p., § 244 ods. 1, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p., rozhoduje súd o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v prípadoch (§ 247 ods. 1 O.s.p.), v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal jeho zákonnosť, pričom posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia a postupu. Treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. V danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil platobný výmer Obce Krajné určujúci žalobkyni poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady za celé obdobie roku
12. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon“), v § 2 o druhoch miestnych daní, v odseku 1 určuje, ktoré miestne dane obec môže ukladať. Zákon v § 2, v odseku 2 ustanovuje, že miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavby obec ukladá. Podrobnejšia úprava je obsiahnutá v desiatej časti zákona, ustanovenia §§ 77 až
13. Zákon v § 77 stanovuje, ktoré osoby a za akých podmienok sú poplatníkmi, prípadne platiteľmi a ručiteľmi uvedeného miestneho poplatku. Obec Krajné podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vydalo všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2010 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
14. januára
15. V tretej časti VZN,

§ 83

zákona, podrobne upravilo miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Pokiaľ ide o určenie sadzby poplatku, tento je pre poplatníkov fyzické upravený v § 12 ods. 7 a stanovuje sa pre poplatníkov podľa § 12 ods. 7 písm. a/ (osoby s trvalým pobytom) za osobu a kalendárny deň sumou 0,0197 Euro, a to výpočtom pre päťčlennú domácnosť 65 Euro, na osobu teda 13 Euro: 365 dní za obdobie od

1. januára 2011 do
2. decembra 2011 ako súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v určenom období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník v meste trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť užíva alebo je oprávnený užívať. Na tom základe treba konštatovať, že v danom prípade daňové orgány, ako Obec Krajné, tak žalovaný v odvolacom konaní postupovali v súlade so zákonom, keďže zákon umožňuje, aby obec pre poplatníkov miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavené odpady stanovila sadzbu poplatku a určila ho spôsobom uvedeným vyššie, teda bez zisťovania skutočného množstva produkovaného odpadu poplatníkom - fyzickou osobou, akým je žalobkyňa. Zákon, ani VZN nedáva priamo vysvetlenie pre takúto alternatívu určenia miestneho poplatku. Z logiky veci vyplýva uprednostnenie jednoduchej konštrukcie určenia poplatku a pomerne nízkej výšky sadzby poplatku pre poplatníkov, u ktorých sa nepredpokladá väčší rozsah produkcie komunálneho odpadu. Neobstojí ani argument, že v obci je zriadený na základe VZN č. 4/2010 množstvový zber odpadu, nakoľko v čl. VI sa bod
3. vyplýva, že v obci nie je výlučne množstvový zber, ale aj paušálny intervalový zber komunálneho odpadu a obec si vyhradila v bode
4. VZN č. 4/2010 nahradiť paušálny zber odpadu na množstvový. Z toho je zrejmé, že v danom prípade bol miestny poplatok za komunálne odpady vyrubený v súlade s VZN č. 3/2010 a 47/2010 Obce Krajné. Súd na základe preskúmania súdneho rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo u správnych orgánov následne dospel k záveru, že predmetné VZN nie sú v rozpore so zákonom č. 582/2004 Z. z. a preto z uvedených dôvodov nemohol prihliadnuť k argumentácii žalobkyne o nedostatku zistenia skutočného stavu ako podkladu pre vyrubenie miestneho poplatku za komunálny odpad. Preto rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správne potvrdil. Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu odvolací súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.