Obsah (10)

§ 13§ 13a§ 8§ 9§ 10§ 4§ 13c§ 20§ 15§ 250k

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sža/9/2013 Identifikačné číslo spisu: 7012201070 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 13ods.

1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky ani mu neposkytol doplnkovú ochranu. V rozhodnutí po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľom uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Vo svojom rozhodnutí odporca s poukazom na bezpečnostnú, ale najmä však politickú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa zdôraznil, že navrhovateľom udávaná politická angažovanosť (ktorá sa prejavovala organizovaním prednášok na vysokej škole) nebola dôvodom na udelenie azylu. Správny orgán argumentoval, že hoci UPDS je stranou opozičnou, v čase odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu (t. j. 15. decembra 2012) v KDR nevládlo žiadne zostrené násilie z dôvodu konania prezidentských volieb. V období, keď bol navrhovateľ v KDR, správny orgán neevidoval žiadne správy o závažných incidentoch z politických dôvodov, ktoré by bolo možné považovať za prenasledovanie. Zároveň poukázal i na správy o existencii demonštrácií UPDS, ktoré sa často zvrhli v násilnosti a pri ktorých musela zasahovať polícia. S poukazom na ostatné prezidentské a parlamentné voľby v KDR, ktoré prebehli s medzinárodnými pozorovateľmi, odporca konštatoval politickú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa v zhode so zaobstaranými informáciami. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán následne konštatoval náznaky nedôveryhodnosti osoby navrhovateľa jednak s poukazom na falošné francúzske povolenie na pobyt, ktoré navrhovateľ pri hraničnej kontrole predložil, ako i s poukazom na problémy navrhovateľa na Ukrajine. Samotný navrhovateľ totiž počas vykonaného vstupného pohovoru pripustil, že agentúra, ktorá mu vybavila vstup na Ukrajinu zabezpečovala iba ročný jazykový kurz a po uplynutí tento doby si každý musel hradiť náklady na štúdium sám. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že stratil kontakt s rodinou, ktorá mu do tej doby hradila náklady na štúdium. Ďalšou nezrovnalosťou, ktorou odporca v rozhodnutí argumentoval, bola skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu pohovoru (vykonaného za účasti súdneho tlmočníka z francúzskeho jazyka, ktorému navrhovateľ rozumel, nakoľko francúzsky jazyk dostatočne ovládal) sprvoti tvrdil, že nebol členom UPDS, ale len sympatizantom. Následne však svoje tvrdenie zmenil a uvádzal, že bol členom UPDS. Ani samotný fakt, že by bol navrhovateľ stúpencom UPDS však

názoru správneho orgánu nezakladalo dôvod pre obavy, nakoľko táto opozičná politická strana má v krajine pôvodu niekoľko miliónov stúpencov a odporca neevidoval žiadne správy o tom, že by bol niekto postihovaný iba v dôsledku samotnej príslušnosti k UPDS. Vo vzťahu k členstvu navrhovateľa v organizácii Les Amis de Ľ Usakin odporca dodal, že z verejne dostupných zdrojov sa mu existenciu tejto organizácie potvrdiť nepodarilo. Z prekladu názvu mu však vyplynulo, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo jednať o organizáciu tvorenú študentmi a sympatizantmi Univerzity svätého Augustína (skratka USAKIN) a nie o organizáciu tvorenú študentmi viacerých univerzít. Správnemu orgánu sa taktiež nepodarilo potvrdiť žiadne prepojenie študentskej organizácie na UPDS. Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému incidentu na Ukrajine odporca poznamenal, že tento problém si mal navrhovateľ riešiť na Ukrajine. Ako to odporcovi z vyjadrení navrhovateľa vyplynulo, navrhovateľ po napadnutí ošetrený bol a ukrajinská polícia sa jeho prípadom zapodievala.

názoru správneho orgánu pokiaľ sa na Ukrajine vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú ukrajinskými orgánmi tolerované, pokiaľ sa o takýchto prípadoch dozvedia. Ukrajina je totiž členom celého radu medzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali súčasťou ukrajinského právneho systému. Vzhľadom k tomu, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky na udelenie azylu, odporca v zmysle ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle mal povinnosť skúmať, či navrhovateľ spĺňal podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany

§ 13aalebo § 13b zákona o azyle.

Vo vzťahu v skúmanie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle odporca s odkazom na ustanovenie § 2 písm. f) citovaného zákona vylúčil možnosť vystavenia navrhovateľa reálnej hrozbe vážnemu bezpráviu v prípade návratu do krajiny pôvodu. Správny orgán argumentoval: Že pokiaľ ide o uloženie trestu smrti, tak navrhovateľ v KDR nespáchal žiaden trestný čin a preto mu uloženie trestu smrti nehrozí. Taktiež dodal, že nie je dôvodný predpoklad, aby bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe mučenia, neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, lebo navrhovateľ nič také ani netvrdil a nie je dôvod, aby bol takejto hrozbe vystavený. Pokiaľ ide o vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, tak

odporcu v meste Kinshasa (kde mal navrhovateľ trvalý pobyt pred odchodom z krajiny pôvodu) neprebieha žiaden konflikt, vážneho bezprávia sa navrhovateľ obávať nemusí. Aplikáciu ustanovenia § 13b zákona o azyle odporca v prípade navrhovateľa vylúčil. Za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa odporca využil dostupné informácie z materiálu „KDR- informácie o krajine pôvodu" vypracované k uvedenému prípadu 16.07.2012, vedeného pod číslom MU-ODZS-2012/000139-028, ďalej informácie o KDR z 24.07.2012, vedeného pod číslom MU-ODZS-2012/000139-032 a informácie z ODZS z 13.07.2012, vedeného pod číslom MU-ODZS-2012/000139-

1. S ohľadom na zaobstarané informácie správny orgán záverom napadnutého rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ sa jedná o problémy pri návratoch, tak zákony KDR zaručujú slobodu pohybu vo vnútri krajiny, cestovanie do zahraničia, emigráciu a repatriáciu. Nakoľko navrhovateľ krajinu pôvodu opustil s platným cestovným pasom, pričom dôvodom bolo štúdium v zahraničí, správny orgán nevidel žiaden problém v prípade návratu navrhovateľa do KDR po dlhšej dobe na svoj platný cestovný doklad. S prihliadnutím na všetky skutočnosti správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle na udelenie azylu a podmienky ustanovené v § 13 ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle na poskytnutie doplnkovej ochrany. II. Konanie pred súdom I. stupňa na základe návrhu Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. S obsahom rozhodnutia nesúhlasil, nakoľko ho považoval za nesprávne z dôvodu, že odporca nesprávne zistil skutkový stav veci a na základe toho rozhodol nesprávne. Navyše rozhodnutie správneho orgánu v niektorých častiach považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navrhovateľ opakovane poukázal na svoje problémy, súvisiace s členstvom v opozičnej politickej strane UPDS, ako i v združení Les Amis de Ľ Usakin. Dodal, že bol políciou prenasledovaný, nakoľko bol často kontrolovaný a vypočúvaný a dokonca bol aj obmedzený na svojej osobnej slobode. Taktiež argumentoval nemožnosťou zaobstarania si akéhokoľvek dôkazného materiálu počas zaistenia v ÚPZS Sečovce, kde mu boli do značnej miery obmedzené jeho práva ako účastníka konania a minimalizovala sa tak jeho šanca uniesť dôkazné bremeno. Obdobne namietal i odporcom tvrdenú nedôveryhodnosť jeho osoby, ako i jeho rozhodnutie ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany jeho osobe z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav potrebný na posúdenie veci. Z vyjadrenia odporcu zo
2. novembra 2012, vyplynulo, že správny orgán s ohľadom na skutkové, ako i právne skutočnosti navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5 Saz/16/2012-36 zo dňa
3. decembra 2012 dospel k názoru, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav vo veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, uvádzanými navrhovateľom počas azylového konania v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Rozhodnutie odôvodnil nasledujúcimi úvahami: V nadväznosti na navrhovateľom udávané politické problémy krajský súd v zhode s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (obsiahnutým v rozhodnutí sp. zn. 1Sža/3/2011) poznamenal, že samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory. Navrhovateľ okrem zmienených dvoch zadržaní zo strany polície neudával a nešpecifikoval žiadne ďalšie problémy so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu. Navyše sám v rámci vykonaného pohovoru pred správnym orgánom potvrdil, že nebol žiadnym významným členom v rámci UPDS a že na vysokej škole sa zameriaval len na organizovanie prednášok o politike, kvôli čomu bol vlastne vypočúvaný zo strany polície. Samotný fakt, že by bol navrhovateľ členom UPDS, i

názoru krajského súdu nezakladá dôvod pre akékoľvek obavy navrhovateľa, nakoľko zmienená opozičná politická strana má v KDR niekoľko miliónov stúpencov a dostupné informácie o KDR neevidujú žiadne správy o tom, že by bol niekto v krajine pôvodu navrhovateľa postihovaný iba v dôsledku príslušnosti k UPDS. Skutočnosť, že navrhovateľ poukázal na údajné rasistické útoky na jeho osobu na Ukrajine, respektíve nepriamo poukázal i na nedostatok finančných prostriedkov na ďalšie štúdium, nie sú ani

názoru krajského súdu dôvodmi na udelenie azylu. Vo vzťahu k rasistickým útokom na navrhovateľa na Ukrajine odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa totiž na Ukrajine vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú ukrajinskými orgánmi tolerované, pokiaľ sa o takýchto prípadoch dozvedia. Ukrajina je totiž členom celého radu medzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali súčasťou ukrajinského právneho systému, ako navrhovateľ sám uviedol, ukrajinské zdravotníctvo mu poskytlo náležitú zdravotnú starostlivosť a incidentom, ku ktorému malo dôjsť, sa ukrajinská polícia zaoberala. To

názoru odvolacieho súdu len potvrdzuje samotný fakt, že Ukrajina správanie obdobného charakteru zo strany svojich občanov odsudzuje, následne vyšetruje a trestá. K odvolacej námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, týkajúcej sa vyhodnotenia navrhovateľa ako nedôveryhodného, krajský súd uviedol, že túto tvrdenú námietku obdobne nepovažoval za dôvodnú. Odporca totiž aj napriek nezrovnalostiam vo výpovediach navrhovateľa, na ktoré podrobne poukázal, navrhovateľa ako osobu nedôveryhodnú nevyhodnotil, respektíve svoje zistenia v tomto smere neuplatnil ako dôvod neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Aj keď správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa mu javí nedôveryhodným (minimálne, čo sa týka jeho členstva v politickej strane UPDS, ako i v študentskej organizácii Les Amis de U Usakin a ďalej i čo sa predloženia falošného povolenia na pobyt týka), dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany, nebolo v prípade navrhovateľa vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej, ale nesplnenie podmienok ustanovených v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle tak, ako to odporca uviedol v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, v zmysle ktorej navrhovateľ nemal možnosť zaobstarať si počas zaistenia v UPZS Sečovce dôkazný materiál, krajský súd konštatoval, že navrhovateľovi bolo umožnené, aby uviedol všetky dôvody, kvôli ktorým krajinu pôvodu opustil a predložil i dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhovateľ mal taktiež možnosť zvoliť si na zastupovanie svojej osoby v konaní pred odporcom splnomocneného zástupcu. Sám však túto možnosť najprv nevyužil (počas vykonaného pohovoru z 21. mája 2012 uviedol, že si právneho zástupcu nezvolil). Svoje právo (na zvolenie si právneho zástupcu v konaní) navrhovateľ využil až 6. augusta 2012, kedy splnomocnil na celé konanie pred orgánmi polície, Migračným úradom a súdmi bez obmedzení a v plnom rozsahu právnu poradkyňu Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom v Košiciach. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to k doplnkovej ochrane, odporca postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi

§ 13aa 13b zákona o azyle.

Odporca teda nepochybil, ak s ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a samotné výpovede navrhovateľa v konaní vyhodnotil, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm.

1. f)zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí trest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Správny orgán nepochybil, ak navrhovateľove dôvody nepovažoval za dôvody hodné poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Odporca si na účely rozhodnutia o poskytnutí, respektíve neposkytnutí doplnkovej ochrany dôkladne zabezpečil časovo aktuálne a vecne relevantné informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na podporu svojich tvrdení (týkajúcich na rozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi) odvolával. Rovnako podrobne vyhodnotil i prípadnú možnosť vystavenia navrhovateľa reálnej hrozbe vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle [v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm.
2. f)citovaného zákona. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ďalej uviedol, že navrhovateľ má odôvodnenú obavu z prenasledovania z dôvodov zastávania istých politických názorov. Pre zastávanie svojich politických názorov mal problémy s políciou. Najskôr bol zadržaný na jeden deň a následne bol dvakrát zadržaný na dva dni - naposledy v decembri 2010. Pri poslednom zadržaní bol upozornený, že v prípade pokračovania v činnosti mu hrozí bitka, prípadne aj fyzická likvidácia. Je zrejmé, že navrhovateľ má opodstatnené obavy o svoj život a má opodstatnené obavy z návratu do krajiny pôvodu, pričom tieto opakovane zdôraznil na pohovore realizovanom dňa 21. mája 2012. Navrhovateľ riadne špecifikoval svoje dôvody odchodu z krajiny ako aj skutočnosť, že bol niekoľkokrát zadržaný - pozbavený osobnej slobody - a bolo mu vyhrážané ublížením na zdraví a smrťou. Svoje dôvody zdôraznil aj v podanom opravnom prostriedku. Odporca sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal tým, čo by navrhovateľovi mohlo hroziť v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Odporca síce poukázal na viaceré

dátumov aktuálne zdroje informácií, z ktorých vychádzal pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa, avšak v samotnom rozhodnutí odporca reflektoval iba na situáciu v Konžskej demokratickej republike v čase, keď navrhovateľ opúšťal krajinu pôvodu. V celom rozhodnutí nie je jediná zmienka o tom, aká je situácia v krajine pôvodu (resp. bola) ku dňu napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že v spise sa nachádzajú aktuálne informácie o krajine pôvodu ešte neznamená, že tieto boli aj reálne použité ako podklad rozhodnutia odporcu. Odporca sa nezaoberal tým, ako sa v Konžskej demokratickej republike zaobchádza s osobami v postavení navrhovateľa ako organizátora prednášok prezentujúcich politické názory, ktorý bol opakovane zadržaný a bolo mu vyhrážané smrťou, ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia - teda k

1. augustu
2. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či v auguste 2012 boli prenasledovaní členovia a sympatizanti UPDS a deti členov UPDS, práve v súvislosti s ich politickými názormi. Odporca iba poukazuje, že koncom roka 2011 boli násilnosti na oboch stranách. Následne v rozhodnutí absentuje akákoľvek informácia o tom, ako sa v Konžskej demokratickej republike zaobchádza s osobami, ktoré požiadali o udelenie azylu v členskom štáte Európskej únie. Platná právna úprava v Konžskej demokratickej republike nie je pritom pre posúdenie tejto otázky relevantná. Navyše, v časti, kde sa odporca odvoláva na právnu úpravu (
3. odsek na piatej strane rozhodnutia) neuvádza názvy, prípadne čísla právnych predpisov, na základe ktorých dospel k svojim záverom. Zo strany navrhovateľa je teda toto konštatovanie odporcu neoveriteľné. V uvedenom kontexte je ešte potrebné uviesť, že odporca sa nijakým spôsobom nevyporiadal s tým, či sa navrhovateľ v dôsledku zmien v Konžskej demokratickej republike od okamihu jeho odchodu z krajiny do okamihu vydania rozhodnutia nestal utečencom na mieste. Skúmanie momentálnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa má zásadný význam vo vzťahu k posúdeniu možnosti, či sa navrhovateľ nestal utečencom na mieste. V zmysle Ženevského dohovoru bolo úlohou príslušných orgánov zaoberať sa aj týmto aspektom prípadu navrhovateľa. Príslušné orgány majú v zmysle Ženevského dohovoru povinnosť aspoň v minimálnej miere zaoberať sa aktuálnou situáciou v krajine pôvodu žiadateľov o azyl. Navyše v rozhodnutí odporcu ani v napadnutom rozsudku nie je zmienka o tom, ako polícia v Konžskej demokratickej republike narába so zadržanými osobami, špeciálne s osobami presadzujúcimi opozičné politické názory. Vo vzťahu k otázke poskytnutia doplnkovej ochrany nie je zrejmé ako odporca dospel k záveru, že navrhovateľovi nehrozí žiaden trest vrátane trestu smrti, ak sa nezaoberal tým, ako by sa s navrhovateľom zaobchádzalo v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Odporca konštatoval len situáciu z roka 2010 a z konca roka 2011 v čase prezidentských volieb. Krajský súd v Košiciach konštatuje, že aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany sa viaže k skutočnostiam nastávajúcim po návrate žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu žiadateľa. Napriek uvedenému aj v tejto otázke rozhodnutie odporcu potvrdil. Súd mal za to, že odporca pri rozhodovaní vo veci doplnkovej ochrany vychádzal z aktuálnych správ o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré odporca v rozhodnutí poukazuje. Skutočnosť, že odporca v rozhodnutí uviedol správy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, neznamená, že z nich odporca vychádzal pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa. Ako už je uvedené vyššie, odporca v rozhodnutí bližšie rozoberá iba situáciu v Konžskej demokratickej republike v čase odchodu navrhovateľa a následne situáciu z obdobia prezidentských volieb. Navrhovateľ bol v uvedenom zmysle rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach ukrátený na svojich právach. Navrhovateľ žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Odporca k podanému odvolaniu uviedol, že navrhovateľovi bolo umožnené, aby uviedol všetky dôvody, kvôli ktorým krajinu pôvodu opustil, o čom bol aj riadne poučený. Z dôvodov, ktoré opísal, vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany v Slovenskej republike tak, ako je to uvedené v zákone o azyle. Odporca má za to, že na poskytnutie doplnkovej ochrany cudzincovi musí byť splnená podmienka vážneho bezprávia v krajine pôvodu, čo v jeho konkrétnom prípade nebolo ničím preukázané. Navrhovateľ nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by mohli opodstatniť ním uvádzané skutočnosti, kvôli ktorým sa obáva návratu do krajiny pôvodu. Z Konžskej republiky odcestoval legálne letecky na svoj cestovný pas v decembri 2010 kvôli štúdiu na Ukrajine, pričom žiadne osobné problémy nemal. O udelenie azylu požiadal až
4. mája 2012 po tom čo bol po nepovolenom prekročení Slovensko - Ukrajinskej hranice
5. mája 2012 zadržaný príslušníkmi cudzineckej polície v Čiernej nad Tisou. V krajine pôvodu nebolo proti nemu vedené trestné konanie, ani nebol väznený. V júni 2010 mal byť políciou zadržaný na jeden deň za účasť na organizovaní prednášky na vysokej škole. Neskôr mal byť zadržaný ešte dvakrát v trvaní dvoch dní. Na pohovore poverenému pracovníkovi migračného úradu uviedol, že je sympatizantom opozičnej politickej strany UPDS. Vzápätí však tvrdil, že je jej členom. Okrem spomenutého zadržania políciou nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu. Nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Možnosť prekážky navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu však posudzuje príslušný orgán cudzineckej polície v zmysle zákona o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľova žiadosť o udelenie azylu bola preskúmaná zákonným spôsobom a všetky okolnosti ním uvedené boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. Migračný úrad preto považuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za správne. Odporca ďalej uviedol, že v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav veci a taktiež sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré navrhovateľ uviedol počas konania o udelenie azylu v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo potvrdil aj krajský súd. Navrhovateľom uvádzané skutočnosti, týkajúce sa bezprostredného ohrozenia v prípade jeho zotrvania v krajine pôvodu, sa aj

rozhodnutia súdu javia ako neopodstatnené a nasvedčujú iným jeho pohnútkam než tým. ktoré sú ako dôvody uvedené v zákone o azyle a v Ženevskom dohovore. Krajský súd poukázal pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia na tú skutočnosť, že migračný úrad správne vyhodnotil navrhovateľovu výpoveď z hľadiska dôvodu jeho odchodu z krajiny pôvodu, pričom dostatočne zistil aj skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutie odporcu bolo v plnom rozsahu preskúmateľné, tak pre zrozumiteľnosť ako i dostatok dôvodov a skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol, boli zo strany migračného úradu logicky, ako aj vecne a právne správne vyhodnotené. Súd sa podrobne zaoberal všetkými navrhovateľovými námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny a v súlade so zákonom o azyle, keď správny orgán v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil menovanému azyl a v zmysle ustanovení § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. V odvolaní právny zástupca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na zrušenie rozsudku krajského súdu, a tým aj rozhodnutia správneho orgánu v časti výroku o neudelení azylu alebo v časti výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany menovanému. V. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

1. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu
2. decembra 2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle § 21 ods.13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).

§ 8

zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

1. a)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
2. b)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 9

zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody

§ 8

.

§ 10

zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

1. a)manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
2. b)slobodným deťom azylanta alebo osoby

písmena

1. a)do 18 rokov ich veku alebo
2. c)rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený

§ 8(ods.

3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť

§ 4ods.

5 (ods. 4).

§ 13ods.

1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

§ 13a

zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13cods.

1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

§ 20ods.

4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu

§ 15ods.

2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana. V medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl i doplnkovú ochranu ako také, ktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle. Z dôvodov uvedených a podrobne rozobratých v napadnutom rozsudku, sa aj odvolací súd priklonil na stranu odporcu. Predovšetkým pokiaľ ide o udelenie azylu

§ 8zákona o azyle, navrhovateľ musí splniť podmienky v tomto ustanovení uvedené.

Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozsudku, odcitovanom v niektorých častiach, týkajúcich sa najmä skutkového stavu veci, doslova odvolacím súdom v tomto rozsudku, uviedol, z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľa za prenasledovaného pre jeho politické aktivity - členstvo v UPDS, protivládne aktivity, prednášky a postoje a to napriek jeho trojnásobnému zadržaniu políciou. Uviedol tiež, že odporca sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal s neudelením azylu z dôvodov situácie v krajine pôvodu a z tohto pohľadu tiež z akých podkladov úvah vychádzal pri neposkytnutí doplnkovej ochrany. Úvahy odporcu i krajského súdu týkajúce sa neposkytnutia doplnkovej ochrany sa viažu taktiež k úvahám uvedeným v odvolaní týkajúcim sa domnelého statusu navrhovateľa, ako utečenca na mieste. Ako odporca tak i prvostupňový súd sa podrobne zaoberali situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa a osobitne situáciou navrhovateľa po prípadnom návrate do vlasti a s ich úvahami sa stotožnil i odvolací súd. Iba čisto hypoteticky a opierajúc sa o vykonštruované náhodné udalosti mohol odporca i krajský súd predpokladať, že by navrhovateľovi po návrate do krajiny pôvodu hrozili cielene následky predpokladané v ustanoveniach § 8 a 13 a azylového zákona. Postupujúc však

zákona a hodnotiac individuálne žiadosť navrhovateľa správne a v súlade so zákonom konštatovali i odporca i krajský súd, že navrhovateľom neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, poskytnutie doplnkovej ochrany a odvolací súd k tomu dodáva, že z predloženého spisového materiálu sa nedá ustáliť ani konštatovanie uvedené v odvolaní, že by sa navrhovateľ pre zmenu situácie v krajine pôvodu stal utečencom na mieste. Krajskú súd v Košiciach posúdil i napadnutie navrhovateľa na Ukrajine a v komplexe ďalších udalostí a tvrdení navrhovateľa ho správne vyhodnotil. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi prvostupňového súdu i v tom, že súčasná situácia v krajine pôvodu navrhovateľovi nehrozí ani opodstatnenými obavami z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa navrhovateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, a taktiež navrhovateľ nie je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Rovnako mu po návrate do krajiny pôvodu nehrozí reálna hrozba vážneho bezprávia, tak ako to vyplýva z podkladov obsiahnutých v správnom spise odporcu, ktoré tvorili podklad jeho preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto rozsudku, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP,

ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250kods.

1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť že navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.