2 písm. d/, e/ OSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-74-003/2012 zo dňa
4 v spojení s § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 642,33 Eur do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu. Krajský súd preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvod a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto
2 písm. d/, e/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. (
3 O.s.p. - pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.) Žalovaný bude
názoru krajského súdu v ďalšom konaní povinný o odvolaní žalobcu opätovne rozhodnúť a presvedčivo odôvodniť právny názor, že žalobca za rovnakých podmienok, ako v predchádzajúcom konaní nespĺňa podmienky na vyhovenie žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt. Z obsahu spisu (aj keď tento súdu nebol predložený kompletný aj vo vzťahu k prvému udeleniu povolenia na prechodný pobyt a následnému obnoveniu povolenia na prechodný pobyt) z rozhodnutí správnych orgánov a vyjadrenia žalobcu je nepochybné nesporné, že aj v predchádzajúcom konaní nespĺňal podmienku upravenú v § 26 ods. 4 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. Ak teda v predchádzajúcom konaní žalobca nespĺňal podmienky potrebného príjmu z podnikania, teda nemal žiaden zisk a napriek tomu bolo vyhovené jeho žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt, túto skutočnosť žalovaný v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nezargumentoval, a teda je dôvodná námietka žalobcu, že v skutkovo zhodných veciach rozhodol rozdielne.
názoru súdu, ak žalobca pri žiadosti i o obnovenie povolenia na prechodný pobyt nespĺňal podmienky prechodného pobytu za účelom podnikania, potom jeho žiadosti vyhovené nemalo byť. Nie je
súdu možné ten istý právny predpis aplikovať rozdielne vo vzťahu k cudzincovi. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Žalovaný v podstate v odvolaní uviedol, že on i prvostupňový správny orgán postupoval
zákona, pretože nesplnil podmienku uvedenú v ustanovení § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 1. januára 2012 (ďalej len ZoPC),
ktorého cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu 12a) z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu; to neplatí, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom. Taktiež žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v žiadostiach žalobcu o obnovenie povolenia na prechodný pobyt v rokoch 2009 a 2010 postupoval
5 s poukázaním na § 26 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, kde zohľadnil krátke časové obdobie existencie obchodnej spoločnosti na podnikateľskom trhu a vychádzal z predpokladu, že nemožno očakávať okamžitú prosperitu obchodnej spoločnosti a taktiež poskytol žalobcovi dostatočný priestor na preukázanie schopnosti presadiť sa na trhu. Avšak nakoľko cieľom zákona o pobyte cudzincov je dosiahnutie legitímneho cieľa, ku ktorému zo strany žalobcu nedošlo, a nemožno opakovane vychádzať v ústrety bez zohľadnenia splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich zo zákona o pobyte cudzincov, bol nútený vzhľadom na okolnosti, ktoré preukázali, že žalobca si pri obnove prechodného pobytu na účel podnikania v roku 2011 nesplnil povinnosť a nepreukázal finančné zabezpečenie svojho pobytu v konečnom dôsledku rozhodnúť tak, že jeho žiadosť o obnovenie pobytu na účel podnikania zamietol. Žalovaný poukázal aj na to, že námietka žalobcu týkajúca sa rozdielneho rozhodnutia v rovnakom prípade bola obsiahnutá až v žalobe a preto sa ňou predtým nemohol zaoberať a konal v súlade splatným právnym poriadkom. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolávanie sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sža/8/2011 je zrejme nesprávne a má ísť o sp. zn.10Sža/58/2011, avšak tento rozsudok vychádza z iných skutkových zistení a preto ho na prerokúvanú vec nemožno aplikovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania
2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk , a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok krajského súdu potvrdil
§ § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29. apríla 2013 (§ 156 ods.1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za správne orgány sa považujú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
ods.3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako bolo zistené z celého priebehu konania ako i z celého spisového materiálu, žalovaný Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Prešove rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-74-003/2012 zo dňa 12.marca 2012 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ v Prešove č. PPZ-HCP-PO8-KP-1020-010/2011 zo dňa 30. decembra 2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania
4 v spojení s § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov
2 zákona o správnom konaní. Zároveň určil žalobcovi 14 dňovú lehotu na vycestovanie. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo zisteného spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel odvolací orgán k názoru, že zamietnutie žiadosti účastníka konania o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje odvolací orgán za nepochybné. Odvolací orgán preverením všetkých známych skutočností mal overenou kópiou Daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti BPS Motors, s.r.o so sídlom Pod papierňou 1485/57 Bardejov, overenú Daňovým úradom Bardejov dňa 28. novembra 2011, o hospodárskom výsledku za zdaňovacie obdobie roku 2010, taktiež preukázané, že uvedená spoločnosť vykázala stratu vo výške - 1 457,08 Eur. Ako uviedol žalovaný, účastník konania si nesplnil povinnosť v zmysle § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z.. Preverením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán zistil, že účastník konania nie je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu, pretože správny orgán posudzuje splnenie § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z.. za zdaňovacie obdobie, ktoré je
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov 12 mesiacov. Účastník konania mal preukázať zdanený príjem vo výške životného minima
zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime na celé zdaňovacie obdobie, čo predstavuje sumu 12 x 185,38 Eur, čo je 2 224,56 Eur.
48/2002 Z. z. povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na podnikanie vydaného
osobitného predpisu.
2 písm. g/ zákona č. 48/2002 Z. z. policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt.
6 zákona č. 48/2002 Z. z. cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu; to neplatí ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom. Odvolací súd zastáva názor, že v odvolacom konaní boli medzi účastníkmi konania sporné tie isté otázky ako v prvostupňovom súdnom konaní a v konaní pred správnymi orgánmi. O správnosti skutkových zistení správnych orgánov nemal odvolací súd pochybnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a to pokiaľ sa jedná o konštatovanie nepreskúmateľnosti rozhodnutia a vady konania. Spornou bola otázka, či správne orgány pri vydávaní rozhodnutí postupovali v súlade so zásadou uvedenou v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb.)
ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny orgán prvého stupňa odlišnosť rozhodnutia o nepredĺžení práva na prechodný pobyt za účelom podnikania, od jemu predchádzajúcich u žalobcu odôvodnil takto: „Zo samotného vyjadrenia účastníka konania podloženého vyššie uvedeným listinným dôkazom jednoznačne vyplýva, že podnikateľskú činnosť účastníka konania, na ktorú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, nemožno považovať za prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Argumenty uvádzané účastníkom konania správny orgán vyhodnotil ako neopodstatnené vzhľadom na dĺžku uplynutého časového obdobia existencie tejto obchodnej spoločnosti, z čoho vyplýva, že táto spoločnosť nie je schopná presadiť sa na obchodnom trhu Slovenskej republiky“. Žalovaný sa odlišnosťou rozhodnutí vôbec nezaoberal. Námietka žalovaného, že rozdielnosť rozhodnutí predostrel žalobca až v žalobe a teda žalovaný sa s ňou v správnom konaní nemohol zaoberať neobstojí, pretože správny orgán pri rozhodovaní a vypracovávaní rozhodnutia postupuje ex offo - z úradnej povinnosti a
Správneho poriadku § 47 ods. 3, správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že správny orgán posudzuje splnenie podmienky § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. za zdaňovacie obdobie, ktoré je
zákona o daniach 12 mesiacov. Účastník konania mal v roku 20110 preukázať zdanený príjem vo výške 12 x 185,38 Eur, čo predstavuje sumu 2 224,56 Eur. Uvedenú povinnosť nesplnil, pretože ako vyplynulo z potvrdenia Daňového úradu Bardejov, daňový subjekt - žalobca dosiahol za zdaňovacie obdobie roku 2010 stratu - 1 457,08 €.
názoru odvolacieho súdu na jednej strane účastník konania nesplnil podmienku na obnovenie povolenia na prechodný pobyt, avšak na druhej strane z napadnutého rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je zistiteľné a preskúmateľné, čo ho viedlo k odlišnému rozhodnutiu ako v rokoch 2008 a 2009, kedy žalobca rovnako podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 ZoPC nesplnil, avšak povolenie na pobyt dostal, resp. mu bolo predĺžené. Vychádzajúc z uvedeného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu postupom
ustanovenia § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 OSP. Krajský súd v Prešove presne identifikoval povinnosť žalovaného v ďalšom konaní bez toho, aby mu ukladal povinnosť ďalšieho dokazovania.
7 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p., tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania priznal v sume 161,96 € . Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.