názoru žalobcu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi vykonával ako svoju hlavnú činnosť takú, ktorú by pri dodržaní právnych predpisov mohol vykonávať len ako vedľajšiu hospodársku činnosti, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Žalovaný 1/ si nesplnil právnu povinnosť a nevykonal žiadne opatrenia na zosúladenie činnosti žalovaného 2/, predovšetkým dostatočnou kontrolou jeho činnosti a následnou zmenou zriaďovacej listiny, v ktorej by vymedzil základný účel a tomu zodpovedajúci predmet činnosti. Žalobca a žalovaný 2/ z hľadiska predmetu svojej činnosti poskytovali služby v oblasti výstavníctva a stretávali sa na trhu na strane ponuky poskytovaných služieb a boli si vzájomne konkurujúcimi subjektmi hospodárskej súťaže. Žalobca tvrdil, že žalovaný 2/ poskytoval tieto služby v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, keď súhlas zriaďovateľa (Ministerstva pôdohospodárstva SR) bol daný až
ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaži. Žalobca síce dal podnet uvedenému úradu, ktorý po prešetrení veci konanie proti žalovanému 1/ zastavil. Žalovaný 1/ sa nezúčastňuje na hospodárskej súťaži, nemôže vyvolať svojím konaním nekalú súťaž, a preto nie je v spore pasívne legitimovaný. Je zriaďovateľom žalovaného 2/, ktorému uložil v zriaďovacej listine plniť základné verejno-prospešné činnosti a verejné funkcie. Žalovaný 2/ vykonáva vedľajšiu podnikateľskú činnosť na základe súhlasu zriaďovateľa v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný 1/ ako zriaďovateľ žalovaného 2/ kontroluje jeho hospodárenie
z. č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Nie je oprávnený určovať a ani žiadny predpis nelimituje rozsah vedľajšej podnikateľskej činnosti žalovaného 2/, ktorému v priebehu jeho existencie neboli poskytnuté žiadne dotačné prostriedky na podporu vedľajšej podnikateľskej činnosti, nepoužil príspevky z rozpočtovej kapitoly žalovaného 1/ na iné než verejnoprospešné účely v rámci plnenia úloh hlavnej činnosti pre ktorú bol zriadený, náklady na podnikateľskú činnosť pokrýva výnosmi z nej a prispieval týmito výnosmi na skvalitnenie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti. Súd konštatoval, že za štát v jeho mene vystupujú ústredné orgány štátnej správy
2 z. č. 58/1969 Zb. Žalovaný 1/ ako ústredný orgán štátnej správy, je oprávnený zriaďovať na plnenie verejných funkcií štátu rozpočtové a príspevkové organizácie a za plnenie úloh štátu nesie zodpovednosť. Zodpovednosť žalovaného 1/ za nesprávny úradný postup alebo zdĺhavý, ako o ňom tvrdí žalobca v žalobe a v ďalších písomných podaniach, je v danom prípade vylúčená. Vychádzajúc z predmetu činnosti žalobcu, ktorý svojim vznikom
generálnej klauzuly. Z listu z
názoru žalobcu ide o nezákonné rozhodnutie. Znenie obsahu zriaďovacej listiny je úplne v súlade v tom čase s platným ustanovením § 21 ods. 4 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 8 z. č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách (zrušený zákonom č. 523/2004 Z. z.). Preto žalovaný 2/, v tom čase príspevková organizácia, nebol povinný byť zapísaný v obchodnom registri, ale postačovalo iba zapísanie v živnostenskom registri, čo bolo vykonané. V obchodnom registri je žalovaný 2/ zapísaný až teraz, keď sa stal dňom 01. 01. 2008 štátnym podnikom, a to rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR, vydaným
z. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Súd konštatoval, že v čase podania žaloby
1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím bolo potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ministerstvo pôdohospodárstva SR aj v tom čase bolo ústredným orgánom štátnej správy, ale žalobca si túto zákonnú povinnosť nesplnil. V súvislosti s námietkou premlčania súd uviedol, že žalobca uplatňuje náhradu škody od roku 1990 žalobou z
názoru súdu nezodpovedá za fiktívne vyčíslenú výšku škody žalobcovi, pretože doposiaľ ani žalobca, ani iný príslušný orgán nepreukázal žalovanému 1/ súčasné splnenie troch zákonných podmienok objektívnej zodpovednosti za škodu, a to existenciu škody, nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Navyše v celej veci absolútne absentuje príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V tom čase platný zákon č. 58/1969 Zb., ale aj súčasne platný zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady preto treba aplikovať príslušné ustanovenie všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka). S poukazom na ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uviedol, že v tomto prípade nemožno hovoriť o skutočnej škode, alebo o ušlom zisku žalobcu. Žalovaného 1/ nie je možné považovať za súťažiteľa zúčastňujúceho sa na hospodárskej súťaži v zmysle § 41 Obchodného zákonníka, zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ pri vydávaní zriaďovacej listiny žalovanému 2/ Agrokomplex - Výstavníctvo, Nitra, š. p. v rozhodnutí č. 4597/86/1996-250 z 26. 06. 1996 porušil zákon, alebo týmto rozhodnutím zasiahol do práv oprávnených záujmov žalobcu. V neposlednom rade nebolo preukázané, žeby žalobca v prípade, ak sa domnieval, že došlo k porušeniu jeho práv, žiadal žalovaného 1/o vykonanie opatrení na zosúladenie činností žalovaného 2/ a zmenu jeho zriaďovateľskej listiny. Následne náhradu škody spôsobenú vyššie uvedeným rozhodnutím
zákona č. 58/1969 Zb. nežiadal prerokovať na úrovní ústredného orgánu štátnej správy. Ak by aj súd uznal návrh žalobcu za oprávnený, čo sa na daný prípad nevzťahuje, musel by sa zaoberať námietkou premlčania
Zriaďovacia listina pre žalovaného 2/ bola vydaná
1 O. s. p. Úspešnému žalovanému 1/ náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca s poukázaním na existenciu odvolacích dôvodov
2 písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ O. s . p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ zotrval na predchádzajúcich podaniach a prednesoch vykonávaných na pojednávaniach v predmetnej veci a namietal, že súd v napadnutom rozsudku neuviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Nevysporiadal sa tiež so všetkými námietkami a vyjadreniami žalobcu k uplatneným nárokom. Opätovne zdôraznil, že porušením všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich činnosť príspevkových organizácií, žalovaný 2/ získaval oproti iným súťažiteľom poskytujúcim služby v oblasti výstavníctva, teda aj oproti žalobcovi, úplne neodôvodnenú súťažnú výhodu, ktorá by inak nenastala. Tieto výhody spočívali najmä vo vstupe do hospodárskej súťaže s kapitálovou vybavenosťou, v získavaní fixného kapitálu bez tvorby a použitia vlastných zdrojov, v získavaní prostriedkov na financovanie z rozpočtu zriaďovateľa formou dotácii. V súvislosti s dotáciami poskytovanými žalovanému 2/ nie je vôbec zrejmé, ako boli brané do úvahy skutočnosti vyplývajúce z iných dôkazov, a prečo záver súdu je založený len na liste z
2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu
1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Z obsahu spisu vyplýva, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba proti žalovaným 2/ a 3/ je predmetom odvolacieho konania nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému 1/ titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď za nesprávny úradný postup považoval konanie resp. nekonanie žalovaného 3/ v rozpore s právnymi predpismi, v dôsledku čoho došlo ku nekalosúťažnému konaniu žalovaného 2/. Žalobca sa domáhal náhrady škody predstavujúcej ušlý zisk voči žalovanému 1/ na skutkovom základe, že žalovaný 3/ ako zriaďovateľ žalovaného 2/ bol povinný zosúladiť jeho činnosť so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zabezpečiť, aby žalovaný 2/ ako príspevková organizácia v rámci verejnej spotreby zabezpečoval základné verejné funkcie štátu nepodnikateľského charakteru. Organizovanie výstav a veľtrhov nemožno považovať za plnenie týchto funkcií. Dôsledkom nečinnosti a neplnenia povinností žalovaným 3/ bol vznik škody u žalobcu spôsobený konaním žalovaného 2/, za ktorý zodpovedá žalovaný 1/. Tvrdil, že škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nedostatočnou kontrolou činnosti žalovaného 2/, čím žalovaný 3/ negatívne ovplyvnil súťažnú pozíciu žalobcu pri poskytovaní služieb v oblasti výstavníctva, čo sa prejavilo znížením obratu žalobcu za poskytované služby.
1 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
2 uvedeného zákona, zodpovednosti
odseku 1 sa nemožno zbaviť.
tohto zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
citovaného zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu
tohto zákona za nesprávny úradný postup majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym a v zmysle § 20 pokiaľ neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Za úradný postup v zmysle citovaného ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. možno považovať akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, a to v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje aj v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom jeho právomoci ak pri nej alebo v jej dôsledku došlo k porušeniu právnych predpisov upravujúcich správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Musí ísť o postup pri plnení úloh štátneho orgánu a postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci. V súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného právneho postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie, teda činnosť štátneho orgánu tak aj jeho nekonanie, teda nečinnosť alebo opomenutie. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli poškodení nesprávnym úradným postupom. Špeciálny zákon nedefinuje pojem škody a neupravuje rozsah jej náhrady, preto v tomto smere je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka ako správne konštatoval súd prvého stupňa. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna (bez ohľadu na zavinenie) a založená na kumulatívnom (súčasnom) splnení troch podmienok: nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Aj keď citovaný špeciálny zákon nevysvetľuje vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav - príčina, vyvoláva druhý jav - následok. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v predmetnej veci. Tvrdená nečinnosť štátneho orgánu (žalovaného 3/) ako zriaďovateľa príspevkovej organizácie (žalovaného 2/) spočívajúca v nedostatočnej kontrole činnosti žalovaného 2/ v hospodárskej súťaži, nie je v priamej príčinnej súvislosti so škodou, náhrady ktorej sa žalobca domáha. Žalobca sa domáha náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti so správaním sa žalovaného 2/ v hospodárskej súťaži, teda že rozsah a spôsob výstavníckej činnosti žalovaného 2/ spôsobilo zníženie tržieb z rovnakej činnosti žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca spája svoju majetkovú ujmu (následok) s príčinou - správaním sa žalovaného 2/ v hospodárskej súťaži. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia niektorej z nich nie je daná táto zodpovednosť, rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Námietky žalobcu, týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu o výške škody a nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania, sú bezpredmetné vzhľadom na právny záver o nesplnení jednej z kumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti štátu na náhradu škody. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
1 O. s. p. potvrdil. V konaní bol úspešný žalovaný 1/, ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd úspešnému žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania
1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.