← Slovensko

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžf/26/2012 Identifikačné číslo spisu: 6011200940 Dátum vydania rozhodnutia: 24.04.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 246cods.

1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov" - preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa ust. § 35 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. uložil žalobcovi pokutu vo výške 66,38 € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006, v lehote stanovenej v ust. § 49 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa ust. § 49 ods.2 zákona o dani z príjmov, daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, je zrejmé, že žalobca, ktorý bol povinný predložiť správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 do

  1. októbra 2006, tento prehľad predložil až
  2. októbra 2006, t.j. po lehote. Podľa ust. § 35 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. veta prvá pred bodkočiarkou, ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote hlásenie alebo prehľad podľa osobitného zákona, správca dane mu uloží pokutu 66,83 eura. Na základe uvedených skutočností možno jednoznačne konštatovať, že v posudzovanej veci skutková podstata správneho deliktu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o správe daní zo strany žalobcu bola naplnená. Z podkladov spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1K/4/2011 zo dňa
  3. februára 2011, ktoré bolo v Obchodnom vestníku publikované dňa
  4. marca 2011, bol na majetok úpadcu O. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. S. XX, XXX XX I. I. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený - U.. O.W.. Daňový úrad Banská Bystrica I. vydal dňa
  5. júla 2011 rozhodnutie č. 651/230/53050/11/StrJ, ktorým uložil podľa ust. § 35 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. žalobcovi pokutu vo výške 66,38 € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok
  6. Rozhodnutie o uloženej pokute bolo doručené správcovi konkurznej podstaty - U.. O.W., XX. augusta XX, XXX XX I. I., ktorý sa proti nemu odvolal. Ako dôvod uviedol, že na základe ustanovenia § 95 ods.1 zák. č.. 511/1992 Zb. uvedená sankcia mohla byť správcom dane vyrubená do vyhlásenia konkurzu, preto mala byť v lehote na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu sp. zn. 1K/4/2011/S1326 táto sankcia riadne prihlásená. Horeoznačené prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo na základe odvolania daňového subjektu rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa
  7. septembra 2011, č. I/221/16237-86236/2011/994088-r, potvrdené. Podľa ust. § 95 ods. 1, 8 zák. č. 511/1992 Zb., na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len "sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise. Je nespornou skutočnosťou, že podmienky pre vyrubenie pokuty v posudzovanej veci nastali pred vyhlásením konkurzu, a preto podľa názoru odvolacieho súdu, s poukazom na citované ustanovenie § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., sankcia, ktorej vyrubenie bolo predmetom konania pred správnym orgánom, sa považuje za daňovú pohľadávku. Z pokladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, je zrejmé, že skutkový stav medzi procesnými stranami sporný nebol. Úlohou súdu v predmetnej veci, vzhľadom na argumentáciu žalobcu, bolo vyriešenie právnej otázky týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 95 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., t.j. či bol správca dane povinný prihlásiť uvedenú daňovú pohľadávku do konkurzu. Ôsma časť zákona č. 511/1992 Zb. upravuje osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu, či už sa jedná o prihlasovanie pohľadávok (§ 95) alebo účinkov vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie (§ 95a). Všeobecne účinky vyhlásenia konkurzu upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii a osobitné účinky vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a daňovému konaniu upravuje ust. § 95a zák. č. 511/1992 Zb. Úpravu obsiahnutú v zák. č. 511/1992 Zb. možno považovať za úpravu „lex specialis" vo vzťahu k úprave obsiahnutej v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii) predstavujúcej úpravu „lex generalis". Z dikcie ustanovenia § 95 ods. 1 veta posledná zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že sankcie, pre vyrubenie ktorých nastali podmienky pred vyhlásením konkurzu - teda v konkrétnej veci spáchanie horeoznačeného deliktu žalobcom, a to v dôsledku porušenia horeuvedenej zákonnej povinnosti - sa považujú za pohľadávky proti podstate. Neprihlásenie daňovej pohľadávky správcom dane malo aj podľa názoru odvolacieho súdu za následok nezákonnosť rozhodnutia o uložení sankcie. Za stavu, keď správca dane prvostupňovým rozhodnutím uložil sankciu - pokutu až po začatí konkurzného konania, postupoval v rozpore so zákonom. Odvolací súd sa v tomto smere v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zámerom zákonodarcu bolo, aby všetky daňové pohľadávky voči dlžníkovi vzniknuté pred vyhlásením konkurzu boli uspokojené v konkurznom konaní, čo vyplýva z ust. § 95 ods. 1 cit. zákona a čo nepriamo možno vyvodiť aj zo znenia ust. § 95a ods. 4 cit. zákona, podľa ktorého sa vyhlásením konkurzu stávajú splatnými aj nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu. Zákon priamo v ustanovení § 95 ods.8 cit. zákona upravuje osobitný postup správcu dane v prípade uplatňovania daňových pohľadávok v konkurze, ktorý správcom dane nebol dodržaný. Bez ohľadu na skutočnosť, že vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje, v posudzovanej veci bolo potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 95 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. Aj podľa názoru odvolacieho súdu daňové a konkurzné konanie nemožno vnímať izolovane. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že správca konkurznej podstaty nie je právnym nástupcom daňového subjektu, ale predstavuje iba subjekt spravujúci existujúcu majetkovú podstatu, a to podľa stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia konkurzu. V prípade, že by bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty daňovému subjektu pred vyhlásením konkurzu, pohľadávka by sa stala súčasťou konkurznej podstaty a správca by sa ňou v rámci konkurznej podstaty zaoberal. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa jeho názoru v posudzovanej veci ide o sankčný postih, ktorý možno ukladať iba subjektu, ktorý sa dopustil správneho deliktu. Za stavu, že správca konkurznej podstaty uvedený správny delikt nespáchal, podľa názoru odvolacieho súdu, predmetná sankcia predstavuje pohľadávku proti podstate, ktorú bol správca dane povinný ako daňovú pohľadávku prihlásiť do konkurzu. S poukazom na uvedené skutočnosti nezostávalo odvolaciemu súdu iné než skonštatovať, že správne orgány v preskúmavanej veci pri uložení sankcie až po začatí konkurzného konania, postupovali v rozpore so zákonom. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09). O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p.

§ 250kods.

1 O.s.p.

§ 151ods.

1 a 2 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania tak, ako boli zistené zo súdneho spisu, a to za celé súdne konanie, pričom pozostávajú zo sumy zaplatenej titulom súdnych poplatkov v sume 132,- € (za žalobu a odvolanie po 66,- €). Náhradu trov právneho zastúpenia advokátom z dôvodu ich nevyčíslenia právnym zástupcom žalobcu, odvolací súd žalobcovi nepriznal. Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od

  1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.