2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zrušené právoplatné rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1681/9229/2007 zo dňa
1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. O odmene ustanoveného advokáta žalobcu krajský súd rozhodol
2 O.s.p. tak, že mu priznal náhradu za zastupovanie žalobcu v konaní vo výške 289,85 Eur za dva úkony právnej pomoci. II. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že s názorom krajského súdu nesúhlasí a jeho výklad nepovažuje za správny. Napadnutým rozhodnutím došlo k zrušeniu žalobcovho nároku na priznanú podporu za obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, čím sa
žalobcu zasiahlo do práva na túto podporu a konštituovala sa povinnosť žalobcu vrátiť poskytnutú finančnú podporu. Žalobca v odvolaní namietal, že krajský súd napadnutým uznesením porušil základné právo žalobcu na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalované rozhodnutie jednoznačne zasiahlo do jeho práv a de facto i de iure vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť poskytnutú finančnú podporu správnemu orgánu. V žiadnom prípade
žalobcu nie je možné hovoriť o rozhodnutí predbežnej povahy, keďže rozhodnutím došlo k zrušeniu žalobcovho nároku na priznanú podporu, pričom žalobca poukázal na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový orgán listom č. 600/3964-SK/2011 zo dňa 14. marca 2012 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci vrátenia nenáležitej platby. Žalobca poukázal na to, že žalované rozhodnutie konštitutívne zrušilo prvostupňové rozhodnutie, ktoré priznalo určité práva žalobcovi. Výsledok ďalšieho správneho konania, ktoré nasleduje po zrušení, je pre toto súdne konanie
žalobcu bezpredmetný, pretože žalobca namieta nezákonné zrušenie rozhodnutia o priznaní podpory. Logickým posúdením musí byť zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní nemôže byť totožné s pôvodným rozhodnutím a správny orgán nemôže žalobcovi priznať podporu v rovnakom nároku, nakoľko žalovaný napadnutým rozhodnutím deklaroval, že poskytnutie podpory v pôvodnom rozsahu je nezákonné. Túto nezákonnosť má
žalobcu v súdnom konaní preskúmať krajský súd, ktorý to však odmietol. Ďalej žalobca v odvolaní dôvodil, že podstatou sporu je podpora za obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy za rok 2007. Už len jednoduchým logickým posúdením veci nemožno
žalobcu hovoriť o novom dokazovaní v danej veci, keďže vykonávať miestne obhliadky päť rokov po rozhodnom období je nemysliteľné. Tento názor žalobca podporil aj ďalším konaním správneho orgánu, keď prvostupňový orgán vydal nové rozhodnutie v tejto veci č. 500/482/215/2007 zo dňa 14. júna 2011 v neprospech žalobcu bez akéhokoľvek nového dokazovania. Prvostupňový správny orgán a rovnako aj žalovaný ako odvolací orgán posudzovali ten istý skutkový stav bez akéhokoľvek nového dokazovania, len aplikovaním iných právnych názorov. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 2 Správneho poriadku vyslovil názor, že správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže preskúmavané rozhodnutie len zrušiť alebo zmeniť, zákon neumožňuje rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie.
žalobcu je možné len v rámci konania o odvolaní rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je v zmysle zákonnej dikcie
žalobcu rozhodnutím predbežnej povahy, ale má byť rozhodnutím konečným. Napokon žalobca v odvolaní odkázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, dôvodiac, že požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť závislá od toho, v akom type správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie
1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. Odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod
1 písm. f) O.s.p. spočíva v znemožnení osobe (účastníkovi) uplatňovať procesné práva v konaní pred súdom, ktoré jej procesnoprávne normy priznávajú. O odňatie možnosti konať pred súdom nepochybne ide v takom prípade, keď súd odmietne meritórne rozhodnúť vo veci a konanie zastaví, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Sžso/46/2009). Takýto postup súdu má povahu odmietnutia spravodlivosti - denegatio iustitiae. Práve touto vadou je
názoru odvolacieho súdu zaťažené napadnuté uznesenie krajského súdu. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým nebolo vyhovené rozkladu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného o zrušení právoplatného rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry a vrátení veci na nové prerokovanie a rozhodnutie postupom
2 Správneho poriadku v rámci mimoodvolacieho konania. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že v mimoodvolacom konaní zrušovaným právoplatným rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1681/9229/2007 zo dňa
2 Správneho poriadku právoplatné rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry a vec jej vrátilo na nové prerokovanie a rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10473/2010-420 zo dňa
2 Správneho poriadku právoplatné rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry a vrátilo jej vec na nové prerokovanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán (ako orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený Pôdohospodárskej platobnej agentúre) odôvodnil tým, že Pôdohospodárska platobná agentúra v konaní o žiadosti žalobcu na rok 2007 nedostatočne preverila skutkový stav veci, na čo poukazuje o. i. rozpor v správach z kontrol na mieste vykonaných v dňoch 12. a 13. novembra 2007 a následne 17. apríla 2008. Platobná agentúra je
prvostupňového rozhodnutia v zmysle zásady materiálnej pravdy povinná spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, pričom v súlade s obsahovým znením nariadenia (ES) č. 796/2004 môže príslušný orgán vykonať kontrolu na mieste, aby overil oprávnenosť poskytnutia priamych platieb a v prípade zistenia porušenia podmienok oprávnenosti požadovať ich vrátenie. Rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 12. januára 2011 žalovaný zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo 7. marca 2011 č. 1240/2011-420, ktoré je predmetom žaloby.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Správne súdnictvo v Slovenskej republike je koncipované na zásade generálnej klauzuly vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a konkretizovanej v ustanoveniach § 244 ods. 1 až 3 O.s.p.,
ktorej v zásade sú súdom v správnom súdnictve preskúmateľné všetky právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré sa dotýkajú práv konkrétneho subjektu (fyzickej osoby, právnickej osoby). Negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.) sú potom taxatívne vyčlenené rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré súdnemu prieskumu nepodliehajú. Ustanovenie čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navyše prikazuje, že zo súdneho prieskumu nesmú byť ani zákonom vylúčené rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorý sa týkajú základných práv a slobôd.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Vylúčenie procesných rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa vedenia konania zo súdneho prieskumu
ustanovenia § 248 písm. a) O.s.p. je odôvodnené skutočnosťou, že ide o rozhodnutia, ktorými sa správne konanie meritórne nekončí a ktoré vo vzťahu k účastníkom konania nezakladajú žiadne hmotnoprávne oprávnenia ani povinnosti, a teda nie sú spôsobilé účastníkov ukrátiť na ich právach. Takým rozhodnutím je aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým je iba zrušené prvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená na nové konanie a rozhodnutie z dôvodov nedostatočne zisteného skutočného stavu veci (pozri R 95/1994). Rozhodnutie nadriadeného správneho orgánu, ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie po preskúmaní mimo odvolacieho konania
1 a 2 Správneho poriadku, však
odvolacieho súdu za procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania v zmysle § 248 písm. a) OSP považovať nemožno.
1 až 3 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania
ustanovení § 65 až 68 Správneho poriadku predstavuje mimoriadny opravný prostriedok dozorového charakteru. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku), t. j. jeho rozpor so zákonom alebo iným právnym predpisom. Pri preskúmavaní rozhodnutia pritom správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia, takže nezákonnosť rozhodnutia musela existovať už v čase jeho vydania (porovnaj napr. rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 6Sžp/13/2011, z
Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí preskúmaním
2 Správneho poriadku prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s hmotným právom. Tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov administratívneho konania (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 8Sžo/45/2011, z 25. septembra 2012). Prípadný rozpor rozhodnutia s objektívnym skutkovým stavom podstatným pre jeho vydanie možno napraviť po právoplatnosti rozhodnutia iba prostredníctvom obnovy konania, aj to len v prípade splnenia podmienok
Právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej má pre účastníkov i pre samotný správny orgán zásadný význam, pretože rozhodnutie sa pre nich stáva záväzným, autoritatívne určujúcim obsah práv a povinností jeho adresátov a zásadne nezmeniteľným. Na odstránenie vecných, procesných i hmotnoprávnych vád rozhodnutia slúžia riadne opravné prostriedky, podávané proti neprávoplatným rozhodnutiam. Ak sa rozhodnutie stane právoplatným, treba ho považovať za zákonné a vecne správne. Platné právo musí samozrejme stanoviť mechanizmy nápravy nezákonných právoplatných rozhodnutí, tieto sú však výnimkou a ich uplatnenie je viazané na prísne podmienky, pričom sa použijú len v prípadoch, keď záujem na odstránení nezákonnosti vyžaduje prelomenie právoplatnosti a len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 6 As 36/2009, z 21. januára 2010). Právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu konštituuje stav právnej istoty pre účastníkov konania, ktorý je zvýraznený v prípadoch, keď sa rozhodnutím priznali adresátovi určité práva hmotnoprávneho charakteru, ako to bolo aj v prípade žalobcu. Rozhodnutie nadriadeného správneho orgánu, ktorým sa zrušuje alebo mení právoplatné rozhodnutie v mimoodvolacom konaní
2 Správneho poriadku, zasahuje do priznaných hmotných práv fyzických alebo právnických osôb nadobudnutých v pôvodnom právoplatne skončenom konaní. K tomuto zásahu dochádza aj v prípade, ak sa pôvodné právoplatné rozhodnutie zrušuje s vrátením veci na nové konanie a rozhodnutie orgánu, ktorý ho vydal. Aj pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí nadriadený správny orgán dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku), pričom úvaha správneho orgánu v tomto smere podlieha súdnemu prieskumu. Záver o tom, že i rozhodnutie, ktorým bolo v rámci preskúmania mimo odvolacieho konania zrušené právoplatné rozhodnutie a vec bola vrátená správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie a rozhodnutie, podlieha súdnemu preskúmaniu na základe žaloby dotknutého účastníka správneho konania (po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu), zaujal najvyšší súd už v minulosti napr. v rozsudku, sp. zn. 3Sžf/123/2009, z
tohto ustanovenia v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. preto nebol daný. Z uvedených dôvodov najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právnym názorom vysloveným v tomto uznesení je krajský súd viazaný v zmysle § 250ja ods. 4 a § 226 O.s.p. Okrem výroku o zastavení konania bolo potrebné zrušiť i ostatné výroky uznesenia krajského súdu, keďže išlo o výroky týkajúce sa trov konania, ktoré boli závislé od napadnutého výroku o skončení konania zastavením (§ 212 ods. 2 písm. b), § 146 ods. 1 písm. c), § 151 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne v novom rozhodnutí o veci krajský súd (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.