2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. UHCP-RHCPBA2-2011/003256-003 zo dna 15.04.2011 a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. UHCP-BA-OCP-AV-52-7/2011-JAN zo dňa
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z., nakoľko žalobca vykonával závislú prácu pre zamestnávateľa First Slovakia s.r.o. a nemal pritom povolenie na zamestnanie vydané príslušným úradom (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda). Dňa 26. januára 2011 vydalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava rozhodnutie č. UHCP-BA-OCP-AV-52-7/2011-JAN, ktorým
1 písm. a/ bod 5 zák. č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 48/2002 Z. z.) administratívne vyhostil žalobcu a určil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a zároveň určil vycestovanie do krajiny pôvodu do Vietnamskej socialistickej republiky do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. p.: UHCP-RHCPBA2-2011/003256-003 zo dňa
krajského súdu vyplýva, že žalobca mal povolený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom zamestnania s platnosťou od
platného právneho stavu vykonávaním inej činnosti ako činnosti zamestnania, na účely ktorého bol žalobcovi udelený prechodný pobyt. Na podklade obsahu administratívneho spisu bolo
krajského súdu možné konštatovať, že žalobca vykonávaním zamestnania kuchár v súlade s pracovnou zmluvou uzavretou so svojim zamestnávateľom - First Slovakia s.r.o. v prevádzke v Dunajskej Strede bez povolenia miestne príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda porušil zákon, pretože toto miesto výkonu práce nemal uvedené v povolení na zamestnanie zo dňa 21. júla 2010 vydanom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Nemožno však
krajského súdu konštatovať, že vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo vydané povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava vychádzajú v naznačenom smere z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval
2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní priznal mu právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 66 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za štyri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2011 po 123,50 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,41 € paušálna náhrada a za dva úkony v roku 2012 - 2x účasť na pojednávaní po 127,16 €, 2x 7,63 € paušálna náhrada, k tomu náhrada za stratu času právneho zástupcu so sídlom v Trnave v rozsahu 2x 4 polhodiny po 12,71 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 633,08 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
1 O.s.p. II. Strucné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného Žalovaný proti rozsudku krajského podal včas odvolanie, z ktorého vyplynulo, že napadnutý rozsudok navrhuje zmeniť tak, že žalobu ako nedôvodnú žiada zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že jeho rozhodnutia, ktoré boli napadnuté žalobou, boli vydané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Žalovaný vyjadril nesúhlas s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Bratislave, nakoľko má za to, že bolo nesporne preukázané, že žalobca vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt. Poukázal na to, že zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný a účinný v čase vydania rozhodnutí žalovaného (ďalej len „zákon č. 48/2002 Z.z.”) zásadne vyriešil otázku vzťahu Slovenskej republiky a cudzinca pri rozhodovaní o jeho žiadosti na udelenie pobytu. Vznikajúcim vzťahom a vzájomným záväzkom štátu a cudzinca po udelení povolenia na pobyt musí predchádzať rovnocenné postavenie oboch účastníkov založené na dobrovoľnosti a slobodnom rozhodnutí do tohto vzťahu vstúpiť. Je na rozhodnutí príslušných orgánov, či umožnia tvorbu tohto vzťahu, pričom vždy prihliadajú na záujmy Slovenskej republiky a jej občanov. Slovenská republika je „nárazníkovým” štátom medzi členskými štátmi Schengenskej dohody a rizikovými oblasťami sveta, ktoré sú dlhodobo zdrojom emigrácie smerom do Európy. Z uvedeného dôvodu Slovenská republika pristúpila na tento trend a právnou úpravou reagovala zákonom č. 48/2002 Z. z. na aktuálny a predpokladaný vývoj imigrácie. Žalovaný zdôraznil, že len právna úprava vstupu a pobytu cudzincov k riešeniu imigrácie cudzincov nestačí. Táto úprava je len súčasťou systému opatrení v regulácii migrácie. Tento systém je tvorený právnou úpravou podmienok zamestnania a podnikania cudzincov, medzinárodnými dohodami o spolupráci na štátnych hraniciach a o readmisii, vízovou politikou, dohodami o regulácii prílivu zahraničných pracovníkov na trh práce a účinná ochrana štátnej hranice proti nelegálnemu vstupu na územie Slovenskej republiky. Povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania môže byť cudzincovi udelené len po predložení povolenia na zamestnanie vydaného príslušným úradom práce, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zamestnania
1 zákona č. 48/2002 Z. z. je viazané na konkrétne vydané povolenie na zamestnanie vydané príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré presne špecifikuje, akú činnosť bude cudzinec (štátny príslušník tretej krajiny) na území Slovenskej republiky vykonávať. Žalobcovi bolo dňa 21. júla 2010 pod číslom 56770/2010 vydané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Predĺžené povolenie na zamestnanie s presne vyšpecifikovanou činnosťou pre zamestnávateľa FIRST SLOVAKIA s.r.o., Roľnícka 123, 813 07 Bratislava, do ktorej
žalovaného spadá okrem činnosti v zamestnaní kuchár aj miesto výkonu práce Ázijské bistro Panda - Tesco Zlaté piesky a Lamač na časové obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2012. Žalovaný uviedol, že má za to, že špecifikáciu činnosti
zákona č. 48/2002 Z.z. a
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ bod 5, ktoré bolo v prípade žalobcovho administratívneho vyhostenia a určenia zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky aplikované, je nutné zohľadniť v širšom kontexte. Touto činnosťtou sa rozumie druh zamestnania, miesto výkonu zamestnania a doba, na ktorú je povolenie na zamestnanie vydané. V prípade, ak by cudzinec vykonával činnosťt nad rámec obdobia, na ktoré má vydané povolenie na zamestnanie vydané príslušným úradom práce, prišlo by z jeho strany k porušeniu minimálne zákona č. 48/2002 Z. z. a príslušným oddelením cudzineckej polície Policajného zboru by mu bolo zrušené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zamestnania
1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z. z. Takisto aj v prípade, že by cudzinec vykonával pre toho istého zamestnávateľa iný druh zamestnania (napr. mal byť v zamestnaní kuchár a vykonáva zamestnanie čašníka) bez príslušného povolenia na zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prišlo by z jeho strany k porušeniu zákona č. 5/2004 Z. z., ako aj k naplneniu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ bod 5 zákona č. 48/2002 Z. z. a to tým, že by vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt. V prípade žalobcu bolo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda pod č. 747/2011 dňa
zákona č. 48/2002 Z. z. Ako doklad preukazujúci účel svojho pobytu (zamestnanie) predložil predĺžené povolenie na zamestnanie vydané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „ÚPSVaR Bratislava”) (špecifikované v bode 2.1), až na základe vyššie uvedených skutočností a po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok mu bolo OCP PZ Bratislava povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zamestnania obnovené po vyhodnotení jeho žiadosti, ktoré supluje pozitívne meritórne rozhodnutie. Vydávanie dokladov o pobyte sa spravuje Nariadením rady (ES) 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov. Z vyššie uvedeného je
žalovaného možné konštatovať, že doklady o pobyte majú stanovený jednotný formát, ktorý stanovuje údaje, ktoré sa v ňom nachádzajú. V zmysle zmocnenia zákona č. 48/2002 Z. z. Oddelenia cudzineckej polície PZ, ako príslušné policajné útvary, vedú evidenciu cudzincov (informačné systémy polície), ich osobných údajov, údajov o účele ich pobytu ako aj o špecifikácii činnosti, na ktorý im bol predmetný pobyt povolený. Žalovaný uviedol, že zákonodarca rozlíšil v zákone č. 48/2002 Z. z. účely prechodného pobytu v ustanovení § 18, ako aj právne neurčitý pojem v ustanovení § 57 ods. 1 písm. a/ bod 5 tohto zákona „vykonávanie inej činnosti“. V prípade slovného spojenia „vykonávanie inej činnosti“ žalovaný má to, že nejde o totožný pojem, s pojmom neplnenie účelu pobytu, resp. vykonávanie iného účelu pobytu. V prípade žalobcu prišlo z jeho strany k vykonávaniu inej činnosti, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, čo je preukázateľné dokladom doloženým samotným žalobcom k jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania a to vyššie uvedeným Predĺženým povolením na zamestnanie vydané ÚPSVaR Bratislava. Žalobca mal vedomosť o tom, kde, akú činnosť, pre akú spoločnosť a na aké obdobie má činnosť zamestnania vykonávať, avšak napriek tejto skutočnosti vykonával túto činnosť na inom mieste bez povolenia na zamestnanie vydaného príslušným ÚPSVaR. Zo strany žalobcu prišlo k naplneniu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ bod 5 zákona č. 48/2002 Z. z.
1 zákona č. 48/2002 Z. z. policajný útvar vystaví cudzincovi doklad o pobyte do 30 dní od rozhodnutia o udelení povolenia na pobyt alebo od hlásenia pobytu
2 písm. b/, alebo od podania žiadosti. Policajný útvar vydá žiadatelovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. Žalovaný konštatoval, že z vyššie uvedeného vyplýva, že skutočnosťami, ktoré vytýka žalobca vo svojej žalobe a ktoré namietal aj vo svojom odvolaní sa odvolací orgán zaoberal dostatočne a dôsledne. Na záver poukázal na skutočnosť, že v prípade žalobcu bolo preukázateľne správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a/ bod 5 zákona č. 48/2002 Z. z. kedy policajný útvar môže administratívne vyhostiť cudzinca a urciť zákaz vstupu na päť rokov, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt alebo vízum. III. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby a dôvodov uvedených v nej, tak ako rozhodol v súlade s touto žalobou aj Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dna
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z., nakoľko žalobca vykonával závislú prácu pre zamestnávateľa First Slovakia s.r.o. a nemal pritom povolenie na zamestnanie vydané príslušným úradom (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda). Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že žalobca vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie, čím bolo naplnené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a/ bod 5 zák. č. 48/2002 Z. z.. Uviedol, že tak ako každý právne spôsobilý subjekt musí aj žalobca dodržiavať právne normy, vychádzať z nich vo svojom konaní a rešpektovať skutočnosť, že v prípade neznalosti zákona ho táto neznalosť nezbavuje jeho spôsobilosti. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
4 zákona č. 48/2002 Z. z. povolenie na prechodný pobyt je viazané na jeden účel. Ak cudzinec hodlá vykonávať inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt, ak tento zákon neustanovuje inak.
48/2002 Z. z. povolenie na prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť cudzincovi na účel :
1 zákona č. 48/2002 Z. z. povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe povolenia na zamestnanie; to neplatí, ak sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.
1 písm. a/ bod 5 zákona č. 48/2002 Z. z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu na päť rokov, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt alebo vízum.
4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov príslušný úrad na udelenie povolenia na zamestnanie je úrad, v ktorého územnom obvode bude cudzinec vykonávať zamestnanie.
1 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a je cudzincom a nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Zákon o pobyte cudzincov neobsahuje vlastnú definíciu pojmu zamestnania, preto bolo potrebné vychádzať z definície obsiahnutej v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, kde je výslovne uvedené, že zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancov
, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou
a vykonávanie slobodného povolania
osobitných predpisov (§ 6 ods. 1 zákona). Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. vyplýva rovnaké postavenie cudzinca v právnych vzťahoch vznikajúcich
tohto zákona ako u občana Slovenskej republiky, ak mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie zo dňa 26. januára 2011 vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava pod č. UHCP-BA-OCP-AV-52-7/2011-JAN, ktorým
1 písm. a/ bod 5 zák. č. 48/2002 Z. z. administratívne vyhostil žalobcu a určil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a zároveň určil vycestovanie do krajiny pôvodu do Vietnamskej socialistickej republiky do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, a rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu vydané pod č. p. UHCP-RHCPBA2-2011/003256-003 dňa 15. apríla 2012 o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia. V prípade žalobcu správne orgány usúdili, že žalobca naplnil ust. §57 ods. 1 písm. a/ bod 5 zákona o pobyte cudzincov, teda vykonával na území Slovenskej republiky inú činnosť, než na akú mal povolenie.
správnych orgánov išlo v prípade žalobcu o nelegálnu prácu, nakoľko žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou FIRST Slovakia, s.r.o, a mal vykonávať prácu kuchára v prevádzke ázijského bistra TESCO Lamač a Zlaté piesky v Bratislave, pričom kontrolou bolo zistené, že vykonával túto prácu v prevádzke v Dunajskej Strede a
správnych orgánov tak išlo o inú činnosť, než na kú mal povolenie. Za tejto situácie sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zameral na posúdenie, či bola splnená podmienka v zmysle § 57 ods.1 písm. a/ bod 5/ zákona o pobyte cudzincov . V predmetnej veci sa odvolací súd plne stotožnil s názorom krajského súdu ,
ktorého pokiaľ žalobca v čase kontroly vykonával závislú prácu na základe poverenia svojho zamestnávateľa v Dunajskej Strede bez povolenia tamojšieho úradu, išlo o porušenie zákona č. 5/2004 Z. z. a zákona č. 82/2005 Z. z. Súdy však preskúmavajú rozhodnutie, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 rokov z dôvodu, že vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt. Žalobcovi bolo povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky udelené na výkon zamestnania a to bez určenia bližších podmienok. Ako správne poukázal krajský súd, hoci sa povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania vydáva až na základe povolenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nemožno považovať podmienky povolenia na zamestnanie a údaje v ňom uvedené za súčasť povolenia na prechodný pobyt. Nemožno preto dať za pravdu správnym orgánom,
ktorých výkon zamestnania v obvode iného úradu práce ako toho, ktorý vydal žalobcovi povolenie na zamestnanie, je vykonávaním inej činnosti ako činnosti zamestnania, na účely ktorého bol žalobcovi udelený prechodný pobyt. Rozhodnutiu správneho orgánu v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca totiž nepredchádzalo konanie a rozhodnutie kompetentného správneho orgánu, ktorý v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. a zákona č. 82/2005 Z. z. je jediným oprávneným orgánom na rozhodnutie o tom, či cudzinec vykonával nelegálnu prácu. Nemožno preto považovať za správny, resp. ide o predčasný záver správnych orgánov o tom, že žalobca vykonával činnosť, ktorú kvalifikoval ako „nelegálnu práca“ s odvolaním sa na § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Odvolací súd dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Najvyšší súdi Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok krajského súdu postupom
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. a § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca si v lehote
ods.1 (do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia) trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nevyčíslil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.