229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“), že oprávnené osoby a dedičia oprávnených osôb
2 zákona o pôde Podielníci Súdržiteľstva komposesorátu Ondrašová, ktorí sú uvedení vo výrokovej časti tohto rozhodnutia ako aj oprávnené osoby - jednotliví podielníci Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec, ktorí sú uvedení vo výrokovej časti tohto rozhodnutie spĺňajú podmienky pre priznanie reštitučného nároku uvedené v § 6 ods. 1 písm.
2 zákona prevedie bezodplatne do vlastníctva iný pozemok vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako bol pôvodný pozemok. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
O.s.p. v medziach odvolacích dôvodov
2 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho potvrdil
2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že súčasťou správneho spisu je výmer Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši, zn. 625-6/11-1950-IX/2 zo dňa 6. novembra 1950, ktorým ONV
1 zák. č. 81/1949 Sb. uviedol Jednotné roľnícke družstvo v Liptovskej Ondrašovej do užívania spoločnej nehnuteľnosti Komposesorátu Krivoša a spol. v Liptovskej Ondrašovej ako aj do ostatného majetku uvedeného v § 2 citovaného zákona. V dôvodoch je uvedené, že Jednotné roľnícke družstvo v Liptovskej Ondrašovej bolo založené
zák. č. 69/1949 Zb., pričom vyššie uvedený majetok prechádza do vlastníctva JRD dňom vyvesenia tohto výmeru
1 citovaného zákona. Následne výmerom ONV v Liptovskom Mikuláši zn. 79-18/11 -1950-Taj. BR. zo dňa 11. decembra 1950
2 zák. č. 63/1936 Zb. boli vyvlastnené pre Československý štát na vojenské účely okrem iného v bode
2 zák. č. 63/1936 Zb. pre Československý štát na vojenské účely pozemky v obci Liptovská Ondrašová tak, že nehnuteľnosti p. č. 1559/1,1574/1 a 1574/2 sa z vyvlastnenia vylučujú a body 1., 10. a 11 z citovaného vyvlastňovacieho výmeru, sa zrušujú. V odôvodnení je uvedené, že z vyvlastnenia vylúčené pozemky sú čiastočne patriace JRD v Liptovskej Ondrašovej a čiastočne podliehajú výkupu
zákona o novej pozemkovej reforme č. 46/1948 Zb. a preto museli byť z vyvlastnenia vylúčené a bude o nich rozhodnuté samostatne. Vyvlastňovacím rozhodnutím ONV - odboru pre výstavbu v Liptovskom Mikuláši č. 319/53-XI zo dňa
1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (zákon o pôde) oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom
zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.
písm. n) citovaného zákonného ustanovenia oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
1 zák. SNR č. 81/1949 Sb.n. SNR na rozšírenie a povznesenie pastevného odchovu dobytka prechádza vlastníctvo k majetku uvedenému v § 2 na jednotné roľnícke družstvá, zriadené
zákona č. 69/1949 Sb. (ďalej len jednotné družstvo), a to dňom vzniku jednotného družstva.
a) citovaného zákona ustanovenie § 1 ods. 1 sa vzťahuje na spoločné nehnuteľnosti bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré upravuje zák. čl. X/1913.
1 citovaného zákona okresný národný výbor uvedie jednotné družstvo do užívania majetku uvedeného v §
zákona č. 69/1949 Sb., prešlo vlastníctvo k tomuto majetku na jednotné roľnícke družstvo. V správnom konaní bolo preukázané, že Jednotné roľnícke družstvo v Liptovskej Ondrašovej vzniklo
zák. č. 69/1949 Sb. dňom
1 zák. č. 81/1949 Sb. a ktorým ONV uviedol JDR v Liptovskej Ondrašovej do užívania tohto majetku. Uvedené je preukázané i výmerom ONV technického referátu v Liptovskom Mikuláši zn. XI-198-1951-Taj zo dňa
zákona o novej pozemkovej reforme č. 46/1948 Sb. a preto museli byť z vyvlastnenia vylúčené. Z uvedeného jasne vyplýva, že vo vzťahu k p. č. 1559/1 ide o nehnuteľnosť patriacu vlastnícky JRD v Liptovskej Ondrašovej, pretože na ňu nemohol spadať režim zákona o novej pozemkovej reforme č. 46/1948 Sb., keďže bola už od roku 1950 v užívaní JRD. Hoci právny stav, t. j. vlastníctvo Jednotného roľníckeho družstva v Liptovskej Ondrašovej nebol vtelený do pozemkovej knihy, v ktorej nedošlo k zápisu vlastníckeho práva JRD Liptovská Ondrašová vo vzťahu k tejto parcele, vlastnícke právo jednotného roľníckeho družstva vzniklo priamo zo zákona - ide o „tzv. mimopozemkovoknižné nadobudnutie vlastníctva“. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani rozhodnutie ONV v Liptovskom Mikuláši č. 319/53-XI zo dňa
zákona č. 81/1949 Sb. SNR) a nemá naň vplyv prípadná náhrada za vyvlastnený pozemok. V čase vyvlastnenia totiž komposesorát už nebol vlastníkom vyvlastnenej nehnuteľnosti. Ako jediný preukázaný právne relevantný prechod vlastníckeho práva zo Súdržiteľstva (komposesorátu) na československý štát bol preukázaný prechod v zmysle zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR. Iný prechod vlastníckeho práva Súdržiteľstva na štát preukázaný nebol. Vyvlastnenie pôvodnej parcely 1559/1 uskutočnené v roku 1955 sa už netýkalo komposesorátu, pretože tento v čase vyvlastnenia už vlastníkom nebol, ale týkalo sa vtedy aktuálneho vlastníka, ktorým bolo jednotné roľnícke družstvo a to i napriek tomu, že jednotné roľnícke družstvo ako vlastník nebolo vedené v pozemkovej knihe a zrejme z toho dôvodu nebolo vo vyvlastňovacom rozhodnutí ani v ďalších nadväzných listinách a dôkazoch uvádzané ako vlastník parcely. Preto v danom prípade nie je právne relevantné skúmanie tej skutočnosti, či došlo k vyvlastneniu za náhradu. Čo sa týka odňatia postupom
zák. č. 81/1949 Sb. SNR, v tomto ohľade nebola rozporovaná tá skutočnosť, že k odňatiu došlo bez náhrady. Na náhradu bolo zo strany navrhovateľa poukazované len vo vzťahu k vyvlastneniu v roku 1955. Z týchto dôvodov preto nebolo potrebné skúmať, či komposesorát prijal alebo neprijal náhradu za vyvlastnenie. Odvolacie námietky navrhovateľa súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné z týchto dôvodov: Čo sa týka prvej námietky, že došlo k vyvlastneniu p.č. 1559/1 vo vzťahu k časti tejto parcely a jej ostávajúca časť ako novovytvorená parcela č. 1559/17 bola zapísaná vo vložke č. 44 a až následne došlo k vloženiu tejto parcely do vlastníctva JRD Liptovská Ondrašová, krajský súd uvádza, že vyvlastňovacie rozhodnutie konalo s vlastníkom parcely komposesorátom Liptovská Ondrašová a časť parcely, ktorá vyvlastnená nebola, bola následne zapísaná do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva Liptovská Ondrašová. Uvedený postup nemal oporu ani v tom čase platnom právnom poriadku. Hoci správny orgán konal pri vyvlastnení časti parcely s komposesorátom, následne už časť parcely, ktorá vyvlastnená nebola, nebola zapísaná tomuto subjektu, s ktorým správny orgán konal ako s vlastníkom, ale ohľadne tejto časti parcely už bol aplikovaný zákon č. 81/1949 Zb. a nevyvlastnená časť bola zapísaná v prospech JRD Liptovská Ondrašová. Takýto postup je vyslovene účelový. Ak by sa malo jednať o vyvlastnenie časti parcely, vtedy by ako subjekt vlastníckych práv mal byť braný do úvahy komposesorát, avšak ak sa malo jednať o časť nehnuteľnosti, ktorá vyvlastnená nebola, vtedy by už automaticky komposesorát stratil svoje vlastnícke právo a vlastnícky by táto časť bola zapísaná v prospech JRD. Takýto postup odporuje zákonu č. 81/1949 Sb., keďže tento zákon sa mal aplikovať na všetky nehnuteľnosti uvedené v § 2 nerozdielne. Čo sa týka poukazovania navrhovateľa na výmer ONV Liptovský Mikuláš zn. XI-198-1951-Taj zo dňa 10.decembra 1951, práve tento výmer preukazuje skutočnosť, že spoločné nehnuteľnosti komposesorátu už v tom čase boli vo vlastníctve jednotného roľníckeho družstva, čo vyplýva z odôvodnenia tohto výmeru. Poukazovanie na to, že aj parcela 1559/1‚ podlieha výkupu
č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, nevyplýva z tohto rozhodnutia a je účelová. Čo sa týka ďalšej námietky ohľadne preukazovania náhrady za vyvlastnené pozemky, už vyššie bolo uvedené, že otázka náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti je v spore irelevantná. Reštitučným dôvodom, nie je vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady v zmysle § 6 ods.1 písm. n) zákona o pôde, ale odňatie bez náhrady
zákona č. 81/1949 Sb. SNR a preto túto otázku netreba skúmať. Otázka náhrady za vyvlastnené pozemky teda nemá žiadny vplyv na právne posúdenie veci. Čo sa týka poslednej námietky a to, že od roku 1993 začala plynúť dobromyseľná držba vlastníka p. č. 953/60 a plynula až do roku 2007, kedy im bolo zo strany ObPÚ oznámené, že bol uplatnený reštitučný nárok a teda vlastnícke právo navrhovateľa bolo vydržané, súd uvádza, že inštitút vydržania nie je možné skúmať v konaní
zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Na konanie
tohto zákona je kompetentný Obvodný pozemkový úrad, ktorý rozhoduje len spôsobmi uvedenými v § 9 uvedeného zákona. Obvodný pozemkový úrad je oprávnený skúmať len podmienky oprávnenosti nároku oprávnenej osoby z pohľadu hmotnoprávnych podmienok stanovených v zákone o pôde. Ak by takáto situácia aj nastala, z tohto dôvodu nie je správny orgán oprávnený nepriznať vlastnícke právo alebo právo na náhradu oprávnenej osobe. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
jeho názoru súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm.
vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného národného výboru č. 319/53-XI zo dňa 23.augusta
4 zákona č. 81/1949 Zb. k vloženiu parcely č. 1559/17 do vlastníctva JRD. Ďalej zotrval na stanovisku, že zákon č. 81/1949 Sb. n. v § 6 ods. 1 a 2 pripúšťal vyvlastnenie aj ohľadne majetku, ktorý mal prejsť dňom vzniku JRD do vlastníctva JRD. Nakoľko sa vyvlastňovacie konanie ohľadne pozemku parc. č. 1559/1 začalo predtým, ako malo dôjsť k prechodu pozemku parc. č. 1559/1 do vlastníctva JRD, navrhovateľ má zato, že pozemok parc. č. 1559/1 neprešiel dňom vzniku JRD do jeho vlastníctva. Uvedené navrhovateľ opiera jednak o zápis v pozemnoknižnej vložke č. 44, z ktorého vyplýva, že k pozemku parc. č. 1559/17 ( časť pozemku parc. č. 1559/1 vytvorená vyvlastňovacím výmerom) bol zapísaný ako vlastník pozemku parc. č. 1559/17 až do 21. mája 1960 Súdržitelstvo (komposesorát) - reštituenti, resp. ich právni predchodcovia. Z toho vyplýva, že celé vyvlastňovacie konanie ohľadne pozemku parc. č. 1559/1 neprebiehalo s JRD, ale s komposesorátom. V pozemnoknižnej vložke č. 44 je vykonaný zápis zo dňa 26. marca 1950,
ktorého bolo začaté ohľadne pozemku parc. č. 1559/1 vyvlastňovacie konanie v prospech Veliteľstva 4 oblasti. Keďže výmer ONV, ktorým bolo JRD uvedené do užívania spoločných nehnuteľností Komposesorátu Krivoša a spol. v Liptovskej Ondrašovej, ako aj do ostatného majetku, bol vydaný až dňa 6. novembra 1950, navrhovateľ má zato, že výmerom ONV nemohol byť dotknutý pozemok parc. č. 1559/1, nakoľko už ohľadne tohto pozemku prebiehalo vyvlastňovacie konanie. Komposesorátu bola vyvlastňovacím rozhodnutím poskytnutá náhrada. Uvedené teda preukazuje, že vyvlastňovacie konanie sa uskutočnilo v súlade s vtedy platnými zákonmi a to
zákona č. 63/1953 Sb.. Reštituenti neboli oprávnení požadovať navrátenie vlastníctva
zákona o pôde. Uviedol, že reštituenti pri podaní žiadosti o navrátenie vlastníctva k pozemku parc. č. 953/60 nesplnili zákonom stanovenú povinnosť
1 zákona o pôde,
ktorého nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. O tom, že reštituenti vyzvali povinnú osobu - v tom čase Veliteľstvo železničného vojska FMD ČSSR na vydanie nehnuteľnosti parc. č. 953/60 navrhovateľ neeviduje žiadny doklad. Uvedenou skutočnosťou sa odporca ani súd prvého stupňa nezaoberal. Vrátením nehnuteľnosti reštituentom by tak došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ďalej uviedol, že odporca je povinný v konaní o navrátenie nehnuteľnosti postupovať
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na znenie ustanovenia § 49 zákona o správnom konaní a to na povinnosť konať v lehote 30 dní, resp. 60 dní a to v súvislosti s dĺžkou konania odporcom. Nakoniec v odvolaní navrhovateľ poukázal opätovne na to, že odporca sa mal zaoberať inštitútom vydržania a túto skutočnosť mal zobrať do úvahy aj súd prvého stupňa. Skutočnosť, že by si mal navrhovateľ uplatňovať vlastníctvo v občianskoprávnom konaní by pre neho znamenalo zbytočné prieťahy v konaní a hroziacu závažnú majetkovú ujmu. Účastník konania Technická obnova a ochrana železníc, a.s. sa plne stotožnil v odvolaním navrhovateľa. Slovenský pozemkový fond ani účastníci konania sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili. Odporca poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 10.októbra 2011. Uviedol, že
zákona č. 81/1949 Zb. pasienkový majetok bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov prešiel do vlastníctva jednotných roľníckych družstiev zriadených zákonom č. 69/1949 Zb. a to dňom vzniku družstva. JRD v Ondrašovej bolo založené dňa
4 zákona o pôde rozhodol pozemkový úrad. Taktiež poukázal vo svojom vyjadrení na to, že
zákona o pôde nie je pozemkový úrad oprávnený rozhodovať o vydržaní a skúmať podmienky vydržania, pričom uviedol, že dobromyseľnosť držiteľa sa musí zakladať na tom že je presvedčený, že vec alebo právo mu patrí. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. O odvolaní súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP a o termíne vyhlásenia bolo dané oznámenie
156 ods. 3 OSP na úradnej tabuli súdu a bolo zverejnené tiež na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
zákona č. 229/1991 Zb..
1 písm. d) (zákona o pôde) oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom
zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu č: ObPÚ 699-2011/00073-23 VM zo dňa
odôvodnenia rozhodnutia odporcu sa jednalo o majetok, ktorý
zákona č. 81/1949 Zb. prešiel do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Ondrašovej. Jednalo sa o majetok urbárskeho spolku a komposesorátu uvedený v § 2 citovaného zákona, ktorý prešiel do vlastníctva jednotného roľníckeho družstva dňom vzniku družstva, t.j. dňom
zákona č. 69/1949 Zb., prešlo vlastníctvo k majetku na Jednotné roľnícke družstvo v Ondrašovej a to
zákona č. 81/1949 Sb. SNR. O tom svedčí i výmer ONV v Liptovskom Mikuláši č. 625-6/11-1950-IX/2 zo dňa 6. novembra 1950, ktorý bol vydaný
1 zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR a ktorým uviedol JRD v Liptovskej Ondrašovej do užívania tohto majetku. Uvedené je preukázané i výmerom ONV technického referátu v Liptovskom Mikuláši zn. XI-198-19514-Taj zo dňa
zákona o novej pozemkovej reforme č. 46/1948 Sb. a preto museli byť z vyvlastnenia vylúčené. Jednalo sa o nehnuteľnosť vlastnícky patriacu JRD v Lipovskej Ondrašovej od roku 1950, napriek tomu, že nedošlo k zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Vlastníctvo JRD v Liptovskej Ondrašovej nadobudlo zo zákona. Ako jediný relevantný prechod vlastníckeho práva zo Súdržiteľstva (komposesorátu) na československý štát bol preukázaný prechod v zmysle zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR. Iný prechod vlastníctva preukázaný nebol. Vyvlastnenie pôvodnej parcely 1559/1 uskutočnené v roku 1955 sa už netýkalo komposesorátu, pretože tento v čase vyvlastnenia už nebol vlastníkom predmetného majetku. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky navrhovateľa tieto odvolací súd považuje za právne irelevantné. V konaní bolo preukázané, že prílohou uplatneného nároku bola výzva na uzavretie dohody na vydanie nehnuteľnosti, ktorú splnomocnený zástupca osobne doručil Veliteľstvu železničného vojska SR Žilina. Pokiaľ sa jedná o námietku vydržania, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou krajského súdu ako i odporcu. V konaní
zákona č. 229/1991 Zb. nejde o posudzovanie podmienok vydržania. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že tomu tak je, musí sa domáhať svojho nároku v občianskoprávnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenej právnej veci konštatuje, že právny názor krajského súdu je správny. Krajský súd sa v plnom rozsahu vysporiadal s dôvodmi opravného prostriedku. Dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu odvolací súd považuje za úplné a presvedčivé. Nevidí na nich nič doplňovať ani na základe odvolania navrhovateľa, keďže len zopakoval svoje tvrdenia uvedené v opravnom prostriedku, s ktorými sa krajský súd podrobne zaoberal. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu a tieto si osvojuje ako svoje vlastné. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku), keď sa stotožnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že neúspešnému navrhovateľovi nepriznal ich náhradu. Úspešný odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu. Účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.