1 O.s.p. zastavil konanie o priznaní základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpil Sociálnej poisťovni, pobočka Košice a sociálna poisťovňa ako prvostupňový správny orgán až na základe tohto právoplatného uznesenia začala vo veci ďalej konať.
názoru súdu, tak ako už bolo uvedené, ak z ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je uvedené, že vec, ktorá nespadá do právomoci súdov, alebo, ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, ale právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované, tak aj v danom prípade, i keď je pravdou, že okresný súd konanie o nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia odstúpil príslušnému správnemu orgánu po niekoľkých rokoch, účinky spojené s podaním návrhu, ktorý bol zaslaný nesprávne okresnému súdu, zostali v danom prípade zachované. Sociálna poisťovňa mala povinnosť už iba vyzvať žalobkyňu, aby takáto žiadosť bola podaná na príslušnom tlačive, ale to neznamená, že konanie o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo podané až vtedy, keď so žalobkyňou bola spísaná žiadosť na príslušnom tlačive, t. j. 10.03.2011. Na základe uvedených skutočností nie je správny právny záver sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, ani samotnej žalovanej, že nárok žalobkyne
1 zák. č. 461/2003 Z.z. je premlčaný, lebo žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila 10.03.2011, pričom k ustáleniu zdravotného stavu na účely tohto nároku došlo 23.05.2005 a trojročná premlčacia lehota uplynula 23.05.
2 zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že ak má byť žalobkyni náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktorú jej vznikol nárok
1 zákona, zároveň aj vyplatená, žalobkyňa musí o jej výplatu požiadať sociálnu poisťovňu, a to
1 a 5 zákona na tlačive určenom sociálnou poisťovňou. Zároveň žalobkyňa ako žiadateľka o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia povinná,
uvedeného ustanovenia zákona, preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na jej výplatu spôsobom určeným sociálnou poisťovňou. V zmysle § 184 ods. 1 zákona sa na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky, začína dávkové konanie. V zmysle § 185 ods. 3 zákona sa deň, keď fyzická osoba (poškodená) prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, považuje za deň uplatnenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že dňom uplatnenia nároku na úrazovú dávku, t. j. dňom spísania žiadosti o priznanie úrazovej dávky, začína dávkové konanie sociálnej poisťovni. Fyzická osoba ako poškodená je v zmysle uvedených zákonných ustanovení povinná v prípade, ak jej vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia k, uplatniť tento nárok spísaním žiadosti pred príslušnou organizačnou zložkou sociálnej poisťovne.
1 zákona nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Žalobkyňa si mohol po prvýkrát uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa
zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník subjektívna premlčacia lehota, ktorá začína plynúť, odkedy sa poškodený dozvedel o škode a kto zaň zodpovedá. Začiatok plynutia premlčacej doby mohol byť aj s väčším časovým odstupom od vzniku škody. Pri dávkach sociálneho poistenia v § 114 zákona nie je zakotvená subjektívna premlčacia lehota. Zákon upravuje premlčanie len vo vzťahu k výplate dávky.
1 zákona nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Do uplynutia tejto premlčacej doby sa nepočíta doba konania o dávke (§ 114 ods. 2 zákona). Žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, že účinky spojené s podaním návrhu, ktorý bol zaslaný nesprávne okresnému súdu, zostali v danom prípade zachované. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je samostatným konaním upraveným v zákone o sociálnom poistení a z toho dôvodu premlčacia lehota
2 zákona neplynie len počas doby konania o dávke pred orgánom oprávneným rozhodovať v týchto veciach (§ 172 ods. 2 zákona).“ Žalobkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na zachovanie právnych účinkov podanej žaloby aj po zastavení konania na súde a postúpení veci
Navrhovateľka považuje namietanie premlčania uplatneného nároku zo strany správneho orgánu za rozporné s dobrými mravmi, pretože si svoje právo uplatnila včas, na súde, a nie u príslušného orgánu poisťovne. Žalovaná v iných obdobných prípadoch neuplatnila námietku premlčania. Považuje za dôvodné, aby aj v správnom konaní bolo dbané na zachovanie zásady v rovnakých veciach rozhodnúť rovnako. Žalobkyňa tvrdí, že po podaní žaloby na všeobecnom súde v konaní riadne pokračuje aj o uspokojenie nároku v správnom konaní, premlčacia doba nezačala znova plynúť, ale jej plynutie je naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohto správneho konania.
žalobkyne zo strany správneho orgánu ide o nerešpektovanie rozhodnutia súdu, ktorý jej vec na vybavenie postúpil, žalovaný bol povinný rešpektovať rozhodnutie o postúpení veci a túto posúdiť aj bez žiadosti poškodenej. Správny orgán nemohol svojim jednostranným úkonom v rozhodovacej činnosti meniť výrok právoplatného rozhodnutia súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo podané subjektom na to oprávneným (§ 201 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), ktoré spĺňa náležitosti vyžadované zákonom (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.). Najvyšší súd na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným záujmom, nepovažoval to za potrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Najvyšší súd preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p.) rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil na mieste a v čase oznámenom na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu , ktoré si osvojuje ako svoje vlastné tak, ako ho uviedol krajský súd na str. 4 - 9 svojho rozsudku a ako ho najvyšší súd cituje aj v tomto rozhodnutí. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na dôvody žaloby uvádza odvolací súd nasledovné :
1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu., právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. V danom prípade bolo konanie pre nedostatok právomoci súdu konať a rozhodnúť o nároku navrhovateľky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 99 zák. č. 461/2003 Z.z.) Okresným súdom v Rožňave zastavené a súd rozhodol o postúpení veci príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v Rožňave uznesením 6C/73/2004 - 241 v spojitosti s uznesením 6C/73/2004 - 246 právoplatným 30.11.2010. Odvolací súd z vyjadrenia OS Rožňava zistil, že okrem uznesenia súdu nebol príslušnej pobočke postúpený spisový materiál vzťahujúci sa k veci, nebol teda doručený spis súdu, v ktorom boli od roku 2004 do roku 2010 zhromažďované podklady pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Z uznesenia súdu o postúpení veci však vyplýva, že okresný súd konal s pobočkou SP - v Rožňave ako s vedľajším účastníkom. Prebiehajúce konanie pred okresným súdom bolo teda pobočke odporkyne známe. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že odporkyni, resp. pobočke, boli známe aj vyžiadané podklady a dôkazy príslušných inštitúcií povolaných posúdiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v súvislosti so zmenou právneho inštitútu náhrady škody
Zákonníka práce na úrazové dávky
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dochádzalo v mnohých prípadoch k zastaveniu začatých súdnych konaní a k postúpeniu vecí do právomoci SP a jej pobočiek, tak ako je tomu aj v danom prípade. Odvolací súd pripomína, že nejasnosť legislatívnej úpravy vyvolala viaceré konania o určenie právomoci
OSP pre negatívny kompetenčný konflikt súdov a Sociálnej poisťovne, ako aj vydanie spoločného stanoviska občianskoprávneho a správneho kolégia NS SR pre určenie právomoci súdov a SP konať a rozhodovať vo veciach úrazovej renty a náhrady za bolesť a sťaženie spoločenské uplatnenia (úrazové dávky) po 01.01.2004. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ bola odporkyni (v prvom stupni pobočke) postúpená súdom vec
1 OSP, ako vec patriaca do právomoci SP, a nedostatok právomoci nenamietala (napr. aj návrhom
OSP na najvyšší súd - kompetenčný konflikt a najvyšší súd nerozhodol o kompetenčnom konflikte inak), je povinná sa riadiť celým znením ustanovenia § 104 OSP, teda aj znením druhej vety tohto ustanovenia za bodkočiarkou,
ktorej „právne účinky spojené s podaním návrhu zostávajú pritom zachované“. Odporkyňa je preto povinná vychádzať z premisy, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol navrhovateľkou uplatnený na súde žalobou doručenou 27.05.
1 OSP odvolací súd priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci spočívajúci v podaní vyjadrenia k odvolaniu odporkyne, a to v sume 130,16 Eur + paušál v sume 7,81 Eur + 20% DPH v sume 27,59 Eur, spolu 165,56 Eur. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.