Obsah (11)

§ 13§ 8§ 2§ 9§ 10§ 4§ 13a§ 13c§ 20§ 15§ 250k

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sža/8/2013 Identifikačné číslo spisu: 1012201404 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

vlastného udania v zahraničí bytom naposledy M., aktuálne s miestom pobytu A., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-171-45/PO-Ž-2011 zo dňa

1. júna 2012, ktorým navrhovateľovi nebol udelený azyl a poskytnutá doplnková ochrana, o odvolaní navrhovateľa podaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/52/2012-35 zo dňa
2. októbra 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/52/2012-35 zo dňa
3. októbra 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie I. Konanie pred správnym orgánom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava (ďalej len odporca) rozhodnutím ČAS: MU-171-45/PO-Ž-2011 zo dňa
4. júna 2012

§ 13ods.

1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, ale mu poskytol doplnkovú ochranu. V rozhodnutí opísal priebeh a výsledky predchádzajúcich azylových konaní, ako aj stav veci, zistený v aktuálnom konaní. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o hrozbu krvnej pomsty v súvislosti so spormi o rodinný majetok, táto nebola preukázaná a ak by aj o krvnú pomstu išlo, jej potenciálny cieľ (navrhovateľ) nevytvára sociálnu skupinu v zmysle zákona o azyle. V súvislosti s druhým dôvodom žiadosti o azyl (obava z verbovania do hnutia Taliban) odporca uviedol, že tento dôvod nie je akceptovateľný, pričom poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s týmto hnutím. I keď existovali indície,

ktorých by mohol byť navrhovateľ vyhodnotený ako nedôveryhodný, odporca jeho žiadosť riadne prejednal a posúdil. V ďalšom konštatoval nepreukázanie odôvodnenosti prezentovaného strachu a hrozby perzekúcie v zmysle Ženevského dohovoru, teda nenaplnenie dôvodov udelenia azylu

§ 8zákona o azyle.

V odôvodnení tiež podrobne argumentoval, prečo navrhovateľovi neudelil azyl z humanitárnych dôvodov. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že vzhľadom na vyhodnotenie bezpečnostnej situácie v provincii, z ktorej navrhovateľ pochádza, nie je možné vylúčiť, že by nečelil v prípade návratu vážnemu bezpráviu. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. II. Konanie pred súdom I. stupňa na základe návrhu Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote rozsiahly opravný prostriedok - návrh 19. júla 2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia vo výroku o neudelení azylu z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku. Namietal odporcovo tvrdenie, že vo veci sporu o pozemky nejde o krvnú pomstu, pričom poukázal na nefungujúci súdny systém v tejto oblasti, na zvyklosti paštúnskej časti afganského obyvateľstva, na skutočnosť, že

názoru UNHCR osoby ohrozené kvôli krvnej pomste s ohľadom na okolnosti môžu byť ohrozené kvôli svojej príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako aj na nepodložené tvrdenie odporcu, že krvná pomsta nemá oporu v afganskej legislatíve. Vo vzťahu k hrozbe naverbovania hnutím Taliban navrhovateľ namietal, že týmto sa odporca v rozhodnutí vôbec nezaoberal. V ďalšom namietal vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej, pričom súdu navrhol nariadenie znaleckého dokazovania, zameraného na pravosť ním predloženého identifikačného dokladu. Tiež namietal, že odporca neposúdil vec z pohľadu jeho zraniteľného postavenia ako osoby blízkej veku maloletého. Vo vzťahu k odôvodneniu, týkajúceho sa neudelenia azylu z humanitných dôvodov namietal odporcovu svojvoľnú úvahu a v tejto súvislosti poukázal na založené lekárske správy. Odporca vo vyjadrení z

1. augusta 2012 navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že zabitie blízkeho rodinného príslušníka nezakladá povinnosť krvnej pomsty, nakoľko táto by smerovala voči „vlastnej krvi“, rovnako ako nezakladá príslušnosť k určitej sociálnej skupine. K námietkam, týkajúcim sa verbovania Talibanom uviedol, že obava navrhovateľa v tomto smere nie je relevantná, pričom poukázal na skutočnosť, že z dôvodu všeobecnej bezpečnostnej situácie bola navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana. K zhoršeniu navrhovateľovho zdravotného stavu, ktoré spočíva v tom, že si nemôže dlhodobo plánovať život na Slovensku poznamenal, že stresovú záťaž navrhovateľ dobre zvláda a že v konaní sa zaoberal aj možnosťou prípadnej liečby v Kábule. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/52/2012-35 zo dňa
2. októbra 2012 dospel k názoru, že odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci. Rozhodnutie odôvodnil nasledujúcimi úvahami: Zo spisu ČAS: MU-557/PO-Ž-2008 súd zistil, že navrhovateľ ako maloletá osoba bez sprievodu po prvý raz požiadal o azyl z dôvodu obavy o život z dôvodu krvnej pomsty - jeho strýko E. Q. v roku 1999 zabil navrhovateľovho otca, pravdepodobne z dôvodu nerozdeleného dedičstva po ich otcovi. (V priebehu podania vysvetlenia na polícii ako dátum otcovej smrti uviedol rok 2006.) Strýka sa obával preto, lebo ako syn otca mal po jeho smrti nárok na otcov majetok. Uviedol, že jeho brat žije v Afganistane bez problémov, že z krajiny pôvodu odišiel aj pre pretrvávajúcu vojnu. K problému krvnej pomsty dodal, že sa obáva strýka aj preto, lebo boli zabití ďalší jeho dvaja strýkovia, z čoho strýko Q. obviňoval navrhovateľovho otca. Odporca v tomto konaní vydal negatívne rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté opravným prostriedkom. Zo spisu ČAS: MU-784/PO-Ž-2008 súd zistil, že po vrátení navrhovateľa z NSR vyhlásením požiadal opätovne o azyl z dôvodu krvnej pomsty (z dôvodu sporu o pozemky) a z dôvodu vojny s Talibanom. Pri vykonanom pohovore sa odvolal na predchádzajúci pohovor a dodal, že z telefonického rozhovoru s maminým bratrancom sa dozvedel, že potom ako z Afganistanu vycestoval niekto zabil syna strýka Q., ktorý ako páchateľa tohto činu označil jeho, teda navrhovateľa. Odporca v tomto konaní rozhodol tak, že navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu z dôvodu bezpečnostnej situácie v Afganistane v spojitosti s vekom navrhovateľa. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Zo spisu ČAS: MU-782/PO-Ž-2009 súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa tomuto bola poskytnutá doplnková ochrana predĺžená (do
3. februára 2011). Zo spisu ČAS: MU-630/PO-Ž-2010 súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa tomuto bola poskytnutá doplnková ochrana predĺžená (do
4. februára 2012). Zo spisu ČAS: MU-573/PO-Ž-2011 súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa tomuto bola poskytnutá doplnková ochrana predĺžená (do
5. februára 2013). Zo spisu odporcu ČAS: MU-171/PO-Ž-2011, ktorý je podkladom prerokúvanej veci krajský súd zistil, že navrhovateľ po tretí raz požiadal o azyl vyhlásením zo
6. mája 2011 z dôvodu obavy o život a z humanitných dôvodov. V priebehu pohovoru, konaného
7. mája 2011 o. i uviedol nové skutočnosti, že totižto sa mu ľudia „od strýka“ vyhrážali tak, že po ľuďoch, ktorí sa v mešite modlili, odkázali navrhovateľovi, aby sa neskrýval a bojoval s nimi ako muž. Tiež uviedol, že po jeho odchode z Afganistanu niekto zabil syna strýka Q. a že tento strýko z tohto činu obviňoval navrhovateľa a že ho dokonca strýkovi ľudia raz našli, ale sa mu podarilo ujsť. Ako ďalší dôvod uviedol skutočnosť, že takých mladých chlapcov ako je on verbuje Taliban, čoho sa obával. V spise sa nachádzajú lekárske správy psychiatra,

ktorých má navrhovateľov obraz charakteristiky post traumatickej stresovej poruchy - PTSP (

navrhovateľovej výpovede, pred lekárom, vyrastal počas vojny, často pod zemou, bol týraný). Spis tiež obsahuje superlatívne hodnotenia osoby navrhovateľa primátorom mesta Trenčína, riaditeľa Strednej odbornej školy obchodu a služieb a troch pedagógov tejto školy, Spoločnosti slovensko-indického priateľstva, o. z., školské vysvedčenia z prvého a druhého ročníka vyššie označenej školy,

ktorých navrhovateľ dosahuje výborné študijné výsledky.

odborného vyjadrenia PPZ UHCP z

1. júla 2011 navrhovateľom predložený občiansky preukaz je falošný. Dňa
2. októbra 2011 odporca vo veci rozhodol tak, že navrhovateľovi neudelil azyl, poskytol mu však doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku voči tomuto rozhodnutiu tunajší súd rozsudkom zo
3. februára 2012 toto rozhodnutie zrušil v časti neudelenia azylu s tým, aby odporca opätovne vec posúdil. Odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, v priebehu ktorého sa navrhovateľ vyjadroval k otázkam krvnej pomsty, uviedol tiež, že jeho zdravotné (psychické) problémy vyvstali z jeho neistoty pobytu na Slovensku. V spise sa nachádzajú správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na otázky navrhovateľom uvádzaných dôvodov jeho žiadosti o azyl. Na základe týchto skutočností krajský súd zaoberajúc sa všetkými prednesenými námietkami navrhovateľa, napadnuté rozhodnutie, ktorým nebol udelený azyl navrhovateľovi, potvrdil ako vecne správne. Rozhodnutie odôvodnil nasledovnými úvahami ku konkrétnym námietkam: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov:

názoru krajského súdu táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie tak v časti jeho výroku, ako aj odôvodnenia obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Osobitne jeho odôvodnenie je napísané logickým a zrozumiteľným spôsobom tak, že je z neho zrejmé, aký skutkový stav odporca v konaní zistil, ako dôkazy vykonal, ako sa vysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa vo vzťahu k vykonaným dôkazom, najmä však prečo navrhovateľovi neudelil žiadnu formu azylu. Tieto zistenia súdu sa vzťahujú aj na odôvodnenie neudelenia azylu z humanitných dôvodov, ktorým sa odporca podrobne zaoberal a preto tvrdenie navrhovateľa, že v danom smere ide o svojvôľu odporcu nie sú dôvodné. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že ak by rozhodnutie odporcu bolo nezrozumiteľným, nemohol by logicky navrhovateľ reagovať na jednotlivé časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu. Súd dodáva, že odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal všetkými, navrhovateľom prezentovanými dôvodmi jeho žiadosti o azyl, teda sa nezakladá na pravde tvrdenie navrhovateľa, že odporca sa nezaoberal hrozbou naverbovania navrhovateľa hnutím Taliban. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci:

názoru prvostupňového súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, podobne ako aj z obsahu spisu, odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal z obsahu navrhovateľom produkovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl, z pohovorov vykonaných s navrhovateľom, z dôkazov predložených navrhovateľom, ako aj zo správ o krajine jeho pôvodu, ktoré boli v dostatočnej a potrebnej miere vyhľadané a obsahovo zamerané práve na získanie objektívnych poznatkov, týkajúcich sa navrhovateľových dôvodov jeho žiadosti o azyl. Odporca osobitne správy zameral aj na otázky, súvisiace s fenoménom krvnej pomsty v Afganistane dostupnosti zdravotnej (psychiatrickej a psychologickej) starostlivosti v súvislosti s PTSP. K námietke, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu: Aj túto námietku krajský súd posúdil ako účelovú. Odporca zistený stav veci (obsah vykonaných pohovorov, navrhovateľom predložené dôkazy, dôkazy zabezpečené v rámci samotného konania) opísal a aplikoval ho na prejednávanú vec. Skutočnosť, že

názoru navrhovateľa odporca vo veci azylu nesprávne rozhodol nemôže znamenať, že jeho rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu (spisov). K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani túto námietku súd prvého stupňa nevyhodnotil ako dôvodnú. Vo vzťahu k dôvodu žiadosti o azyl, spočívajúcom v obave navrhovateľa z krvnej pomsty, resp. z obavy pred jeho naverbovaním do hnutia Taliban: Krajský súd pokladal za potrebné zdôrazniť, že zákonným predpokladom udelenia azylu

§ 8

zákona o azyle je preukázanie naplnenia: a/ opodstatnenej b/ obavy c/ z prenasledovania d/ z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Iba v prípade naplnenia všetkých týchto zákonných predpokladov je na mieste udelenie azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany pred perzekúciou. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu a aj z obsahu napadnutého rozhodnutia, u navrhovateľa neboli naplnené tieto predpoklady a teda ak navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je správne. Pokiaľ ide o dôvod obavy z naverbovania navrhovateľa hnutím Taliban: Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s týmto hnutím a už vôbec nie v súvislosti s verbovaním jeho osoby súd poukazuje na skutočnosť, že aj prípadné verbovanie do tohto hnutia nenapĺňa znaky - predpoklady § 8 zákona o azyle. Prípadné verbovanie do tohto hnutia nie je možné považovať za perzekúciu z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, či zastávania politických názorov verbovaného. Pokiaľ ide o dôvod obavy z krvnej pomsty: Napriek rozsiahlemu odôvodneniu podaného opravného prostriedku z tohto dôvodu súd považuje prvoradé vysporiadať sa s otázkou, či krvná pomsta ako taká je prenasledovaním v zmysle zákona o azyle.

názoru súdu tomu tak nie je. Krvná pomsta je určitou formou odplaty rodiny či jednotlivca, uskutočňovanou na základe vykonaného skutku iným jednotlivcom či rodinou, ktorá sa uplatňuje v rámci daných zvyklostí medzi určitým etnikom či v určitom regióne. Aj keby vo všeobecnosti bola preukázaná odôvodnenosť prezentovanej obavy a keby aj samotný (hroziaci) akt krvnej pomsty zodpovedal definícii prenasledovania

§ 2písm.

d/ zákona o azyle, absentuje tu (v prejednávanej veci) významný predpoklad udelenia azylu

§ 8

zákona o azyle - totižto jej spojitosť s rasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním určitých politických názorov či príslušnosti ohrozovaného subjektu (navrhovateľa) k určitej sociálnej skupine. Inak povedané, existencia či dôvodná obava z vykonania krvnej pomsty by mohla byť dôvodom k udeleniu azylu iba v prípade, ak by dôvodom hrozby jej vykonania boli zákonom vymenované a vyššie uvedené dôvody (rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine). Ako to je zrejmé z obsahu rozhodnutia či samotného spisu, navrhovateľ sa obáva krvnej pomsty zo strany jeho strýka Q., ktorý mal majetkový spor s otcom navrhovateľa, pričom strýko Q. nedôvodne obvinil otca navrhovateľa zo smrti jeho dvoch bratov v dôsledku čoho mal byť otec navrhovateľa strýkom Q. zabitý. Súd chápe, že preukázanie týchto tvrdení je problematické, avšak súd v tejto súvislosti poukazuje na možnú spochybniteľnosť samotných týchto tvrdení navrhovateľa, ktorými možno spochybniť aj samotnú existenciu hrozby krvnej pomsty: - Navrhovateľ tvrdil počas podania vysvetlenia na polícii (

1. augusta 2008), že jeho otec bol strýkom zastrelený pred dvomi rokmi, teda v roku
2. V priebehu nasledovných pohovorov ako rok násilnej smrti otca označil rok 1999, pričom žiadne iné skutočnosti, z ktorých by odvodzoval svoju obavu neuvádzal a to ani v nasledujúcom - druhom azylovom konaní. Až v prebiehajúcom konaní uviedol, že sa mu ľudia „od strýka“ vyhrážali tak, že po ľuďoch, ktorí sa v mešite modlili, odkázali navrhovateľovi, aby sa neskrýval a bojoval s nimi ako muž. V každom prípade vzhľadom k uvedenému krajský súd uzavrel, že navrhovateľom prezentovaná obava z krvnej pomsty (či už vo vzťahu k sporom o majetky - nehnuteľnosti, alebo vo vzťahu k obvineniu otca navrhovateľa zo smrti dvoch bratov strýka Q.) nemôže byť dôvodom udelenia azylu

§ 8

zákona o azyle, nakoľko aj keby objektívne existovala (hrozba krvnej pomsty) nedošlo v danom prípade k naplneniu všetkých znakov udelenia azylu

citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ v podanom návrhu naznačil, že v jeho prípade možno hovoriť o perzekúcii (hrozby krvnej pomsty) z dôvodu navrhovateľovej príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Takýto názor navrhovateľa súd považuje za účelový a nesprávny. Znaky určitej sociálnej skupiny zákon definuje v citovanom § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o azyle. Elementárnym znakom sociálnej skupiny v zmysle zákona o azyle je vrodená a nemenná skutočnosť (charakteristická črta, znak, vlastnosť a pod.), v dôsledku ktorej je príslušník takejto sociálnej skupiny (svojím okolím, štátnymi orgánmi) vnímaný odlišne, čoho konzekvenciou je konanie, spĺňajúce znaky perzekúcie. Vo vzťahu k prejednávanej veci je jednoznačné, že navrhovateľ nespĺňa žiaden z týchto predpokladov. Nemožno teda konštatovať, že navrhovateľ ako prípadný objekt krvnej pomsty je z dôvodu rodinných sporov o majetok, resp. z dôvodu odplaty za prípadnú smrť iných príslušníkov rodiny, príslušníkom akejkoľvek sociálnej skupiny v zmysle zákona o azyle. Tento názor zastával súd i napriek stanovisku UNHCR (jeho konkrétnej časti) zo 17. marca 2006, ktoré zástupkyňa navrhovateľa založila v priebehu pojednávania do spisu súdu. S poukazom na uvedené argumentácia navrhovateľa, vzťahujúca sa na otázky súvisiace s krvnou pomstou, nie je dôvodná a

názoru súdu jej zmyslom je zahmlenie podstaty spočívajúcej v tom, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady udelenia azylu

§ 8zákona o azyle.

V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ požiadal o azyl, zjavne sa domáhal ochrany pred niečím, čo mu

jeho vyhodnotenia (názoru, pocitu) hrozilo. Navrhovateľovi odporca aktuálne a aj pred časom poskytol ochranu formou doplnkovej ochrany. I keď ide o dočasný inštitút, iba jeho dočasnosť nemôže byť dôvodom pre poskytnutie trvalej ochrany - azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany. Pokiaľ sa navrhovateľ i napriek poskytnutej ochrane domáha udelenia azylu ako ochrany trvalej (za nezmenených podmienok) je pravdepodobné, že takýmto svojím postupom hodlá vyriešiť otázku svojho (trvalého) pobytu a nie svoju ochranu v nutnom rozsahu. Pokiaľ ide o námietku, že odporca rozhodol vo veci s poukazom na vyhodnotenie osoby ako nedôveryhodnej je potrebné poukázať na fakt, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko odporca i napriek zisteniam, týkajúcim sa hodnovernosti navrhovateľovho identifikačného dokladu konštatoval, že na túto skutočnosť ohľad nebral a navrhovateľovu žiadosť posúdil v riadnom konaní, zaoberajúcim sa posúdením žiadosti o azyl ako takej. Navrhovateľ tiež namietal, že odporca neposúdil vec z pohľadu jeho zraniteľného postavenia ako osoby blízkej veku maloletého. Ani táto námietka neobstojí. Posúdenie každej žiadosti o azyl, teda či žiadateľ o azyl splnil či nesplnil predpoklady udelenia azylu

§ 8zákona o azyle nie je možné prioritne spájať s vekom žiadateľa o azyl.

Prihliadnutie na vek žiadateľa o azyl sa však pochopiteľne môže v určitých prípadoch a za určitých podmienok prejaviť v poskytnutí inej formy medzinárodnej ochrany. V opačnom prípade, teda keby bol vek žiadateľa o azyl určujúcim faktorom pre kladné posúdenie jeho žiadosti o azyl, by v podstate bola negovaná podstata inštitútu azylu a samotného konania o ňom. Vo vzťahu k navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov: Odporca v zmysle navrhovateľovej žiadosti o azyl zvážil a v odôvodnení svojho rozhodnutia aj odôvodnil jeho neposkytnutie. Odporca v rozhodnutí odôvodnil, prečo nepristúpil k aplikácii tohto zákonného ustanovenia, je teda z odôvodnenia zrejmé, akou správnou úvahou sa riadil. S poukazom na skutočnosť, že na poskytnutie ochrany v zmysle § 9 zákona azyle niet právneho nároku je súd toho názoru, že postupu odporcu (vo vzťahu k dôvodom neaplikácie § 9 zákona o azyle) niet čo vyčítať. Súd poznamenáva, že i keď u navrhovateľa boli diagnostikované znaky PTSP, ako to vyplýva zo založených lekárskych správ, tieto súvisia výhradne s tým, že navrhovateľovi nebola poskytnutá trvalá, ale iba dočasná forma ochrany. Súd však poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ pred lekármi uvádzal skutočnosti, o ktorých sa nikdy pred odporcom nezmieňoval, ktorá skutočnosť

názoru súdu mohla čiastočne ovplyvniť posúdenie jeho zdravotného stavu. Uvádzal napríklad, že v dôsledku vojny sa musel zdržiavať často pod zemou, že oboch rodičov zabili, že bol týraný. Napriek tomu súd nespochybňuje zistenia lekárov vo vzťahu k nim stanovenej diagnóze. Za podstatné však súd považuje skutočnosť, že i napriek stanovenej diagnóze navrhovateľa, tento sa veľmi rýchlo a bez problémov adaptoval na aktuálne pomery jeho pobytu na Slovensku. V škole, ktorú navštevuje, je výborným žiakom, je priateľský, komunikatívny, snaživý, bystrý, pohotový, obľúbený, zaraďuje sa do kolektívnych športov, vyvíja mimoškolské aktivity v rôznych smeroch. Všetky relácie o ňom sú iba pozitívne. Z uvedeného vyplýva, že indikovaná PTSP nemá vplyv na jeho správanie sa ako bežného mladého muža, ktorá skutočnosť iba potvrdzuje právny názor - správnu úvahu odporcu, že niet dôvodu pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Navyše prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, o ktorej sa zmienil vyššie, že iba nevyrovnanie sa navrhovateľa s tým, že mu nebola poskytnutá trvalá, ale iba dočasná ochrana, nemôže byť dôvodom pre udelenie najvyššej formy medzinárodnej ochrany, teda udelenia azylu. Pokiaľ teda odporca neudelenie tohto druhu azylu, na udelenie ktorého niet právneho nároku, náležite odôvodnil, jeho neudelením nemohol byť navrhovateľ ukrátený na svojich právach. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom právnej zástupkyne, odvolanie v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Právna zástupkyňa navrhovateľa polemizujúc s argumentmi uvedenými krajským súdom v podstate zopakovala dôvody uvedené v návrhu predloženom krajskému súdu akcentujúc najmä dôvody, ktoré mali viesť k udeleniu azylu z humanitárnych dôvodov. Na záver navrhla v mene navrhovateľa, aby (vzhľadom na to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods. 2 písm. d/ OSP) a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ OSP)) Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/52/2012-35 zo dňa

1. októbra 2012 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Migračného úradu MV SR tak, že zruší rozhodnutie MÚ MV SR ČAS: MU-171-45/PO-Ž-2011 zo dňa
2. júna 2012 vo výrokovej časti o neudelení azylu a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v podanom opravnom prostriedku sa právna zástupkyňa odvoláva na to, že správny orgán a neskôr krajský súd, mali vydať svoje rozhodnutie na základe nedostatočného právneho a skutkového posúdenia veci. Opravný prostriedok koncipuje právna zástupkyňa na základe navrhovateľovej výpovede, ktorú možno zhrnúť nasledovne: a)nemôže sa vrátiť do krajiny pôvodu, lebo mu tam hrozí krvná pomsta zo strany strýka, b)pokiaľ sa tam vráti, bude nútený vstúpiť do radov Talibanu a bojovať, c)vzhľadom na post traumatickú stresovú poruchu (ďalej len „PTSP“) žiada o udelenie azylu z humanitných dôvodov. Azyl je špecifická forma ochrany, na udelenie ktorej musia byť naplnené podmienky obavy z prenasledovania z dôvodov uvádzaných Ženevským dohovorom. Migračný úrad sa zaoberal uvádzaným dôvodom krvnej pomsty, pričom dospel k záveru, že nezhody v rodine navrhovateľa boli spôsobené sporom o pozemky. V tejto súvislosti založil do spisu aj relevantné informácie z knihy prof. Thomasa Barfielda, odborníka na afganské zvykové právo z Bostonskej univerzity. Zabitie blízkeho rodinného príslušníka, napr. brata, nezakladá povinnosť krvnej pomsty, nakoľko takáto pomsta by bola vykonávaná na svojej krvi, teda na sebe. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne, že rodiny žili oddelene, pričom navrhovateľova rodina sa považovala za hazarov a strýkova rodina za paštúnov. V Afganistane je bežné, že muži majú viacej žien a rodinné putá sú tu silné. Navyše, etnická príslušnosť sa určuje

otca. Strýko by tak vykonal pomstu na svojej krvi, čo odporuje rodovej väzbe v patriarchálnej spoločnosti. Právna zástupkyňa spochybňuje závery správneho orgánu, keď v rozhodnutí uviedol, že živiteľ rodiny si dobre uváži, či uplatní krvnú pomstu. Správny orgán pri tomto konštatovaní vychádzal zo správy Dr. Antónia Giustozzi, Poznámky o Afganistane,

1. jún 2006 na str. 99 spisu: „V rámci krvnej pomsty by zvyčajne boli cieľom najstarší muži, ale takáto pomsta sa môže rozšíriť aj na ich dcéry. Krvná pomsta vzniká vtedy, keď previnenie nebolo vyriešené kmeňovými mechanizmami, ako sú napr. rady starešinov. Jednotlivci zhodnotia riziko, ktoré z toho vyplýva pre ich rodiny ešte pred tým, než sa pomstia, takže muž, ktorý je živiteľom celej rodiny bude s omnoho menšou pravdepodobnosťou riskovať svoj život tým, že by vyhľadával krvnú pomstu.“ Použitie krvnej pomsty v navrhovateľom prípade bolo v správnom konaní spochybnené. Aj v prípade, že by navrhovateľ mohol byť objektom krvnej pomsty, táto skutočnosť nezakladá príslušnosť k sociálnej skupine v zmysle zákona o azyle, ako to namieta právna zástupkyňa. Poukazuje pri tom na stanoviská UNHCR zo
2. decembra 2010, resp. z júla 2009 na str. 8 odvolania. Tieto stanoviská nie sú právne záväzné a predstavujú len istý návod, ako možno v daných prípadoch postupovať. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR ak aj existuje nepriateľstvo medzi dvoma rodinami, ktoré by dosiahlo úroveň krvnej pomsty, takýto stav by zjavne nepôsobil vo vzťahu k okoliu, a nie je ho možné považovať za stav, kedy ide o vrodenú, charakteristickú a nemennú črtu (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/42/2011). Rovnako skutočnosť, že by mohol byť po návrate do Afganistanu verbovaný Talibanom, nie je v jeho prípade na udelenie azylu relevantná. Obavy pred Talibanom boli právnou zástupkyňou namietané už v odvolaní proti rozhodnutiu migračného úradu zo dňa
3. októbra
4. Na konkrétne položenú otázku, ako súvisí vojna vedená Talibanom s ním, odpovedal: „Nijako konkrétne sa ma vojna vedená Talibancami netýkala. To som len spomenul ako bezpečnostný problém. Ale môj strýko je členom Talibanu“. Navrhovateľ pripustil bezpečnostnú obavu kvôli aktivitám Talibanu, ktorý vyvíja vojenské operácie ohrozujúce aj civilistov. Navrhovateľ ale nemal s Talibanom problémy a svoju obavu podmienil nepriaznivou bezpečnostnou situáciou. Po vyhodnotení bezpečnostného rizika jeho návratu do Afganistanu mu preto bola poskytnutá doplnková ochrana ako dočasná forma medzinárodnej ochrany. Tretím dôvodom, pre ktorý žiadal o udelenie azylu, bolo zhoršenie jeho zdravotného stavu. Chcel by študovať v Londýne jazyky, ale skutočnosť, že si nemôže dlhodobo plánovať život a každoročne musí žiadať o predĺženie doplnkovej ochrany mu spôsobuje psychické problémy. V tejto súvislosti navštevuje psychiatra, o čom svedčia záznamy o ambulantnom psychiatrickom liečení a krátka lekárska správa, kde je uvedené, že navrhovateľ spĺňa kritéria pre post traumatickú stresovú poruchu (ďalej len „PTSP“). Menovanému je poskytovaná odborná lekárska starostlivosť, v škole dosahuje dobré výsledky a tiež sa dobre integruje, čo svedčí o dobrom zvládaní stresovej záťaže. Migračný úrad sa zaoberal lekárskou starostlivosťou poskytovanou v Afganistane a zistil, že v Kábule je liečenie PTSP dostupné, a mohol by ju využívať aj navrhovateľ. Navrhovateľova obava z návratu do Afganistanu nie je opodstatnená, nakoľko v minulosti mu bola doplnková ochrana bez problémov predĺžená. Pokiaľ bude nepriaznivá situácia v Afganistane pretrvávať, a budú splnené podmienky na ďalšie poskytnutie, resp. predĺženie doplnkovej ochrany, nie je dôvod, aby sa žiadateľ obával návratu do Afganistanu. Odporca k tomu uviedol, že poskytnutím doplnkovej ochrany na území SR má žiadateľ zabezpečenú dostatočnú mieru medzinárodnej ochrany, ako aj zodpovedajúcu starostlivosť. Na základe uvedených skutočností odporca dospel k záveru, že nie je odôvodnené využiť možnosť ustanovenú v § 9 zákona o azyle a udeliť žiadateľovi azyl z humanitných dôvodov. Krajský súd v Bratislave, ktorý preskúmal rozhodnutie migračného úradu, konštatoval, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Odporca sa teda nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľa, že bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 ods. 1 zákona o azyle a zastáva názor, že v jeho prípade nebola preukázaná reálna opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Pokiaľ ide o dôvody odvolania právnej zástupkyne, ide o rovnaké dôvody, na základe ktorých už bol podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu Migračného úradu Ministerstva vnútra SR z
5. júna
6. Všetky informácie a podrobnosti týkajúce sa právnej veci navrhovateľa sú založené v spise ČAS: MU-171/PO-Ž-2011 a v súvisiacich spisoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odporca, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/52/2012-35 zo dňa
7. októbra 2012, v ktorom krajský súd potvrdil rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR ČAS: MU-171-45/PO-Ž-2011 zo dňa
8. júna 2012, ktorým nebol menovanému udelený azyl, avšak bola mu poskytnutá doplnková ochrana v zmysle zákona o azyle. V. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. marca 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu
2. decembra 2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle § 21 ods.13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).

§ 8

zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

1. a)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
2. b)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 9

zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody

§ 8

.

§ 10

zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

1. a)manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
2. b)slobodným deťom azylanta alebo osoby

písmena

1. a)do 18 rokov ich veku alebo
2. c)rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený

§ 8(ods.

3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť

§ 4ods.

5 (ods. 4).

§ 13ods.

1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

§ 13a

zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13cods.

1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

§ 20ods.

4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu

§ 15ods.

2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR, ale bola mu poskytnutá doplnková ochrana, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl ako také, ktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle. Z dôvodov uvedených a podrobne rozobratých v napadnutom rozsudku, sa aj odvolací súd priklonil na stranu odporcu. Predovšetkým pokiaľ ide o udelenie azylu

§ 8zákona o azyle, navrhovateľ musí splniť podmienky v tomto ustanovení uvedené.

Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozsudku, odcitovanom doslova odvolacím súdom v tomto rozsudku, uviedol, z akého dôvodu ani verbovanie navrhovateľa do Talibanu, ani krvná pomsta nie je dôvodom pre ktorý by azyl mohol byť navrhovateľovi udelený. Uviedol tiež, že odporca sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal s neudelením azylu z humanitárnych dôvodov a keďže ide o možnosť udeliť azyl - spočívajúcu na voľnej správnej úvahe - nemožno odporcovi vyčítať nesprávnosť neudelenia azylu, ak svoju správnu úvahu v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil a jeho rozhodnutie nie je svojvoľné. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi prvostupňového súdu i v tom, že súčasnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa dostatočne svojou ochranou pokrýva rozhodnutie odporcu o poskytnutí doplnkovej ochrany, ktoré je neustále vyhodnocované a

nevyhnutnosti situácie i predlžované. Krajský súd presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto rozsudku, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP,

ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250kods.

1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.