Obsah (10)

§ 13§ 8§ 13c§ 9§ 10§ 4§ 13a§ 20§ 15§ 250k

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sža/7/2013 Identifikačné číslo spisu: 1012201414 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 13ods.

1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. V odôvodnení ďalej uviedol, že navrhovateľ bol členom strany Union démocratique partie social (UDPS), avšak počas svojho pobytu v krajine pôvodu nemal v súvislosti s členstvom v tejto strane žiadne problémy. Odporca ďalej vyjadril svoj názor, že v čase odchodu z KDR navrhovateľ nemohol mať opodstatnené obavy z prenasledovania, pretože žiaden štátny orgán, či iný subjekt, za podpory alebo úmyselnej nečinnosti štátneho orgánu, voči nemu nevyvíjali žiadnu činnosť, ktorú možno nazvať prenasledovaním, ktorá by jeho strach opodstatňovala. Pokiaľ ide o navrhovateľovu osobu, odporca ju vyhodnotil ako málo dôveryhodnú. Dôvodom boli rozpory v údajoch týkajúcich sa navrhovateľových rodičov (vznikla pochybnosť, či navrhovateľ vôbec hovoril o svojich rodičoch), nedôveryhodne pôsobilo aj navrhovateľove tvrdenie, že vydanie členského preukazu strany UDPS trvá aj dva roky od podania prihlášky do strany (odporca sa domnieva, že navrhovateľ bol len sympatizantom tejto strany) a posledným dôvodom bola skutočnosť, že nedokázal uviesť čo znamená skratka názvu vládnucej strany P.P.R.D. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. II. Konanie pred súdom I. stupňa na základe návrhu Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh 19. júla 2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav a na základe toho nesprávne právne posúdil vec. Ďalej opísal svoju situáciu predchádzajúcu podaniu žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a poukázal na skutočnosť, že je členom opozičnej politickej strany a z toho dôvodu mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí prenasledovanie a vážne bezprávie. Navrhovateľ ďalej vyjadril svoj nesúhlas s tým, že odporca vyhodnotil jeho osobu ako nedôveryhodnú a s tým súvisiace argumenty odporcu označil za špekulatívne a účelové.

navrhovateľovho názoru odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe toho nesprávne vyhodnotil jeho osobu ako nedôveryhodnú a z uvedeného dôvodu sa riadne nezaoberal jeho dôvodmi na udelenie azylu , teda nesprávne posúdil vec po právnej stránke. Podaním zo

1. októbra 2012 právna zástupkyňa navrhovateľa doplnila dokazovanie listinnými dôkazmi: 1/ Úradným prekladom potvrdenia o pôsobení aktívneho člena v politickej strane UDPS z
2. júla 2012, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol aktivistom hnutia mladých UDPS (JUDPS) v miestnej organizácii 12, Sekcia N'Djili, Federácia Tshangu, do ktorej vstúpil
3. februára 2009 a že navrhovateľ ušiel z väzenského zariadenia, kde bol spolu s ďalšími aktivistami umiestnený
4. apríla 2010 počas pokojnej demonštrácie proti novele ústavy, ktorá mala predĺžiť funkčné obdobia prezidenta Josepha Kabilu; 2/ Členským preukazom strany UDPS. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu z
5. augusta 2012 napadnuté rozhodnutie navrhol v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pritom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/53/2012-40 zo dňa
6. októbra 2012 dospel k názoru, že odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci a pretože u navrhovateľa objektívne neboli splnené predpoklady udelenia azylu - bez ohľadu na čiastočnú nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa vyslovenú odporcom - pričom v jeho prípade nie je možné hovoriť o hrozbe vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom jeho rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil svojimi vlastnými stanoviskami k jednotlivým námietkam navrhovateľa. K námietke, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci:

názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní rozhodnutia zjavne vychádzal zo skutkového stavu, zisteného z obsahu troch vykonaných pohovorov s navrhovateľom a zo správ, vyhľadaných a zameraných tak na konkrétne údaje uvádzané navrhovateľom v žiadosti o azyl (resp. v priebehu vykonaných pohovorov), ako aj na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v KDR. Takto vykonané dokazovanie je v súlade so zákonom o azyle, ako aj s povinnosťami zistenia skutkového stavu v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom jeho výsledky objektívne dávajú dostatočný základ k náležitému posúdeniu podanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

názoru krajského súdu, ktorý vyplýva z preskúmania napadnutého rozhodnutia, ani táto námietka nebola dôvodná. Navrhovateľ namietal, že celé rozhodnutie je postavené na posúdení osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby. Toto tvrdenie navrhovateľa však nemá oporu v samotnom rozhodnutí. Je skutočnosťou, že odporca v rozhodnutí poukázal na malú dôveryhodnosť navrhovateľa a to s poukazom na konkrétne dôvody takéhoto jeho zistenia, nie je však pravdou, že negatívne rozhodnutie vydal len na týchto zistení. Ako to je celkom jednoznačné, odporca i napriek malej dôveryhodnosti navrhovateľa jeho žiadosť posúdil z pohľadu naplnenia či nenaplnenia podmienok poskytnutia medzinárodnej ochrany pred perzekúciou. K zisteniu odporcu o malej dôveryhodnosti navrhovateľa:

názoru krajského súdu dôvody malej dôveryhodnosti navrhovateľa, uvedené odporcom v bode

1. a
2. tejto časti rozhodnutia (str.
3. rozhodnutia) sú logické. Ak bol navrhovateľ, ako to tvrdí, politicky aktívnym, ťažko predpokladať, že by nevedel uviesť úplný názov vládnucej politickej strany. Podobne je tomu vo vzťahu k existencii jeho členského preukazu (strany UDPS) - ak sa navrhovateľ stal jej členom v roku 2009, ako to tvrdí, je nepravdepodobné, aby ani v marci roku 2012 nevlastnil jej členský preukaz. Navyše, ako to je zrejmé z obsahu pohovoru, nesprávne uviedol názov strany UDPS. Jej oficiálny názov je „Union pour la Democratie et le Progres Social", pričom navrhovateľ ako názov strany uviedol:" Union Democratique Partie Social". Ak dlhoročný člen politickej strany nevie uviesť jej oficiálny názov, oprávnene to vzbudzuje pochybnosti o vierohodnosti tvrdenia, že je jej členom. Súd v súvislosti s vierohodnosťou upriamuje pozornosť na navrhovateľom predložené dôkazy, doručené súdu pred termínom prerokovania návrhu. I keď tieto dôkazy súd nemohol zohľadniť z dôvodu § 250i ods. 1 O. s. p., predsa len svedčia v prospech malej dôveryhodnosti navrhovateľa: 1/ Navrhovateľom predložený „originál" jeho členského preukazu strany UDPS sa absolútne nezhoduje s preukazmi tejto strany, ktorých vzhľad a obsah je súdu známy tak z jeho rozhodovacej činnosti, ako aj z oficiálnych správ o strane UDPS. Predložený členský preukaz má oproti bežne používaným inú veľkosť (rozmery), inú skladbu a obsah strán - v tejto súvislosti súd konkrétne poukazuje na doplnenie dokazovania vykonaného súdom, kedy súd z aktuálneho spisu sp. zn. 9Saz/47/2012 vyhotovil kópiu vzhľadu a obsahu členských preukazov UDPS a to tak konkrétneho preukazu, ako aj jeho vzhľadu získaného zo správ o KDR - strany UDPS. 2/ Navrhovateľ založil do súdneho spisu potvrdenie strany UDPS, obsahom ktorého je o. i. tiež údaj,

ktorého bol navrhovateľ od 12. apríla 2010 uväznený, pričom z väzenského zariadenia ušiel. Podobne sa súd nikdy vo svojej rozhodovacej činnosti nestretol s odtlačkom pečiatky UDPS obdĺžnikového vyhotovenia, ktorý sa nachádza na predloženom potvrdení. Navrhovateľ sa nikdy v priebehu azylového konania nezmienil o svojom uväznení - ak by tomu tak bolo, takúto významnú skutočnosť by bez pochýb prezentoval. Ak teda navrhovateľ súdu predložil dôkazy, ktoré sú

názoru súdu falzifikátom, resp. uvádzajú nepravdivé skutočnosti, vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako málo dôveryhodnej je dôvodné. Ak by tieto dôkazy boli predložené v priebehu konania pred odporcom, bez pochýb by viedli k absolútnemu konštatovaniu nedôveryhodnosti navrhovateľa. Odporca navrhovateľovi neudelil azyl z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok § 8 zákona o azyle. Takýto právny názor pokladá súd za správny. Ako dôvod žiadosti o azyl označil politickú situáciu v KDR, obavu, že ak by sa tam vrátil, určite by ho zabili a tiež to, že počas jeho pobytu na Ukrajine (od augusta 2010 do podania žiadosti o azyl) sa mu niekto telefonicky vyhrážal. Z jeho výpovedí je tiež zrejmé, že nikdy nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi KDR a to ani v súvislosti s jeho údajným členstvom v politickej strane UDPS. Predpokladom udelenia azylu

§ 8

zákona o azyle je existencia (preukázanie) opodstatnených obáv z prenasledovania v krajine pôvodu žiadateľa z dôvodov, uvedených v § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ však v konaní pred odporcom prezentoval iba strach. Nakoľko sa mu ani v súvislosti s jeho údajnou činnosťou v politickej strane nič nestalo - nemal ani žiadne problémy súvisiace s takouto či obdobnou činnosťou, neboli naplnené predpoklady udelenia azylu - nebola preukázaná opodstatnenosť prezentovanej obavy, ani perzekúcia či jej hrozba a ani žiadny z dôvodov § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o prezentovanie údajných telefónnych vyhrážok počas jeho pobytu na Ukrajine je potrebné poukázať na nesplnenie ďalšieho z vyššie uvedených predpokladov a to konkrétne predpokladu, že musí ísť o obavy v krajine pôvodu - v danom prípade v KDR. Pokiaľ by aj teoreticky navrhovateľ bol objektom vyhrážania sa počas jeho študijného pobytu na Ukrajine, vzhľadom k tomu, že k nim malo dôjsť mimo krajiny jeho pôvodu, táto skutočnosť by nemohla byť dôvodom na udelenie azylu. Krajský súd tiež poukázal na skutočnosť, že ak by aj navrhovateľ (hypoteticky) mal opodstatnené obavy z prenasledovania v krajine jeho pôvodu z dôvodov § 8 zákona o azyle, tým že využil možnosť externého presídlenia sa na Ukrajinu sa pred prípadnou perzekúciou ochránil a teda ani v tomto prípade by udelenie azylu nebolo dôvodné. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia otázky neposkytnutia doplnkovej ochrany súd poukazuje na nenaplnenie žiadneho z predpokladov vážneho bezprávia v zmysle jeho definície, obsiahnutej v § 2 písm. f/ zákona o azyle. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, odvolanie, v ktorom uviedol, že rozsudok nepovažuje za správny, lebo sa domnieva, že spĺňa podmienky na udelenie azylu

§ 8zákona o azyle.

Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že Migračný úrad nedostatočne zistil skutočný stav veci a na základe toho posúdil jeho prípad nesprávne po právnej stránke. Dôvodom neudelenia azylu bolo vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej s čím absolútne nesúhlasí. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil s názorom odporcu a vyhodnotil námietky navrhovateľa ako nedôvodné s čím absolútne nesúhlasí. V podrobnom odôvodnení právna zástupkyňa uviedla: Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa

1. marca 2012, nakoľko mal vo svojej krajine problémy, ktoré vyplývajú z toho, že ako príslušník opozičnej politickej strany prezentuje svoje politické presvedčenie a prenasledovateľ, v tomto prípade vládnuca strana P.P.R.D, mu pripisuje rovnaké politické presvedčenie a názory ako mali jeho rodičia. Z toho dôvodu je vystavený reálnej hrozbe prenasledovania vo forme ohrozenia života, jeho telesnej integrity a pod. Problémy navrhovateľa sa začali ako problémy odvodené od problémov jeho otca a následne jeho matky. Jeho otec pracoval pre energetickú spoločnosť SNEL ako riaditeľ a jeho hlavnou náplňou práce bola elektrifikácia Rwandy, na základe zmlúv uzavretých medzi Konžskou demokratickou republikou a Rwandou. Jeho poslanie bolo tajné, nakoľko by sa konžský ľud mohol búriť, že Kongo pomáha Rwande. Elektrifikácia bola ukončená a Kongo za to získalo veľké množstvo peňazí. Otec navrhovateľa zistil, že uvedené finančné prostriedky však neboli zaúčtované v štátnom rozpočte, ale rozdelili si ich vtedajší členovia vlády. Následne proti tomu ostro vystúpil a vyhrážal sa im, že vystúpi na tlačovej konferencii a všetko oznámi verejnosti. Následne bol otec navrhovateľa odstránený ako nepohodlný človek. Navrhovateľ uviedol, že nikto nevie uviesť ako jeho otec zahynul a ani nemajú výsledky vyšetrovania jeho smrti, resp. nevie ani to, či vyšetrovací spis vôbec existoval. Následne sa matka navrhovateľa začala zaujímať o okolnosti smrti jej manžela. Vystúpila aj na tlačovej besede, kde obvinila vládu, že je zodpovedná za smrť otca navrhovateľa. Taktiež sa spojila aj s opozičnou politickou stranou UDPS. Stala sa ich členkou a burcovala ženy, aby volili vo voľbách v roku 2011 túto stranu. V uvedených voľbách zvíťazila strana UDPS, ale prezident Kabila mladší odmietol odovzdať moc Tshisekedimu. Už niekoľko dní po voľbách začal prezident Kabila odstraňovať svojich odporcov. Matka navrhovateľa sa preto ukryla v katolíckom kostole. Dňa
2. februára 2012 sa konala veľká demonštrácia, ktorá skončila prestrelkou medzi účastníkmi demonštrácie a políciou. Matka navrhovateľa z demonštrácie ušla a následne telefonovala navrhovateľovi, že chcú zabiť nielen ju, ale aj všetky jej deti. Navrhovateľ už v tom čase nebol v Kongu. Taktiež ho matka informovala, že v Južnej Afrike zabili O. M., čo bol synovec katolíckeho kňaza s podobnými problémami. Upozornila ho preto, že ani on nie je v bezpečí na Ukrajine. Následne mal navrhovateľ 2 výhražné telefonáty na Ukrajine a preto si zmenil číslo a rozhodol sa Ukrajinu opustiť. Navrhovateľ bol taktiež členom politickej strany Union pour la democratie e tie progres social - UDPS. Uvedená politická strana je opozičnou stranou, ktorá kritizuje a odsudzuje politický režim v krajine a hlavne postupy a spôsoby súčasného prezidenta Josepha Kabilu. Hlavnými cieľmi strany UDPS je zaviesť v krajine demokraciu a právny štát, taktiež sociálny pokrok, aby ľudia mali prácu a mohli dôstojne žiť. Problémy navrhovateľa sú založené práve na členstve jeho matky ako aj jeho samého v strane UDPS a tiež na tom, že kritizovali režim prezidenta Kabilu ml. Verejne vystupovali voči praktikám prezidenta a jeho strany. Z informácií, ktoré uviedol navrhovateľ počas vstupného pohovoru vyplýva, že jeho problémy súvisia s politickou činnosťou jeho matky, otca a taktiež aj jeho samého ako člena strany UDPS. Ako to vyplýva zo správ o KDR, politický režim prezidenta Kabilu je skutočne diktátorský a pri svojej činnosti potláča svojich odporcov. V KDR sú vo veľkom meradle porušované ľudské práva a odporcovia režimu sú prenasledovaní, väznení, mučení a vraždení. Aj navrhovateľovi hrozí takéto zaobchádzanie. Zo správ a informácií dostupných ohľadom vnútropolitickej situácie v KDR vyplýva, že prezident Kabila a jeho prívrženci neváhajú používať aj nezákonné prostriedky akými sú mučenie, či iné formy neľudského zaobchádzania a vraždenie. Navrhovateľ je členom opozičnej politickej strany a z toho dôvodu je tu hrozba prenasledovania, a vážneho bezprávia. Je teda zrejmé, že v prípade jeho návratu mu hrozí prenasledovanie z dôvodu zastávania politických názorov, ktoré sú mu zo strany prenasledovateľa pripisované. Taktiež pre udelenie azylu je podstatné, že existuje odôvodnená obava z prenasledovania, čo v prípade navrhovateľa nepochybne existuje. Ďalším dôvodom, pre ktorý Migračný úrad neudelil azyl bolo to, že vyhodnotil navrhovateľa ako nedôveryhodného. K dôveryhodnosti navrhovateľa jeho právna zástupkyňa uviedla: Ad bod
3. (V rozhodnutí strana 4) Migračný úrad uvádza, že navrhovateľ nevie čo znamená skratka názvu vládnucej strany P.P.R.D, prezidenta Kabilu. Tento fakt pôsobí špekulatívne a nie je podložený logickým vyhodnotením. Navrhovateľ predsa nemusí poznať celý názov uvedenej strany, hlavne preto, že sa bežne používa najmä skratka tejto strany. Ad
4. Migračný úrad v bode
5. K nedôveryhodnosti klienta uvádza, že „rozporuplne vyznieva i vyjadrenie ohľadne členského preukazu, že po vypísaní prihlášky odovzdal svoju fotografiu...“ K tomuto právna zástupkyňa uviedla, že tento fakt uvádzaný navrhovateľom nebol vyvrátený žiadnymi faktami, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Ad
6. Migračný úrad v rozhodnutí uvádza, že „získal informácie o osobe G. V. O., ktoré potvrdzujú, že pracoval ako inžinier prepravných trás Oddelenia riadenia projektov SNEL a zahynul pri výkone funkcie, neznamená to automaticky, že skutočne ide o otca žiadateľa.“ Aj tieto tvrdenia Migračného úradu sú špekulatívne a účelové, aby vyznievali nedôveryhodne. Ad
7. V bode
8. Migračný úrad uviedol, že „žiadateľ pravdepodobne zámerne zamlčal pravdivé informácie o aktivitách svojej matky, aby tým viac podporil hodnovernosť a pravdivosť dôvodov svojej žiadosti o azyl. Jedná sa opäť o špekulatívne tvrdenie, ktoré nemá oporu v žiadnom fakte ani v žiadnej informácii, ktorá je obsiahnutá v spise. Navrhovateľ nemal dôvod zamlčovať žiadne informácie o svojej matke, hneď povedal, že sa jedná pravdepodobne o menovkyňu jeho matky. V žiadnom prípade nemal v úmysle hovoriť nepravdivé informácie. Migračný úrad opäť účelovo vyhodnotil tvrdenia navrhovateľa tak, aby ho mohol označiť ako nedôveryhodného. Krajský súd sa vo všetkých bodoch stotožnil s názorom odporcu a teda sa stotožnil aj s názorom, že navrhovateľ je nedôveryhodnou osobou. Na základe všetkých uvedených skutočností považuje navrhovateľ, prostredníctvom právnej zástupkyne, vyhodnotenie svojej osoby ako nedôveryhodnej za nepodložené, skutkový stav za nedostatočne zistený a teda to, že mu z dôvodu jeho nedôveryhodnosti nebol udelený azyl na území SR považuje za nesprávne právne posúdenie jeho prípadu. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-114-35/PO-Ž/2012 zo dňa
9. júna 2012 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia na nové konanie. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v podanom opravnom prostriedku sa právna zástupkyňa odvolávala na to, že správny orgán, a neskôr súd, mali vydať rozhodnutie na základe nedostatočného skutkového a právneho posúdenia veci. Opakovane poukazovala na dôvody uvádzané navrhovateľom o jeho politickom prenasledovaní. V tejto súvislosti však navrhovateľ nevedel uviesť ani úplný názov vládnucej politickej strany a nesprávne napísal aj názov strany, pre ktorú mal byť činný. Jej názov uviedol ako „Union Democratique Partie Social“, pričom správne malo byť uvedené „Union pour la Democratie et le Progres Social“ - UDPS. Skutočnosť, že sa dopustil takýchto nepresností, spochybnilo aj jeho tvrdenia o absolvovaní strednej školy s maturitou a štúdiu na vysokej škole na Ukrajine, o čom nepredložil žiadny doklad. Následne doručil pred pojednávaním na krajskom súde svoj členský preukaz UDPS, ktorého vzhľad sa nezhodoval so vzhľadom preukazov UDPS, ako bolo zistené súdnym dokazovaním v prípade prejednávanom pod sp. zn. 9 Saz/47/
10. Ďalej predložil potvrdenie strany UDPS, v ktorom strana dávala svedectvo o jeho väznení vládnymi silami, čo navrhovateľ osobne nikdy netvrdil. Žiadateľ sa síce sťažoval na celkovú všeobecne nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, avšak svoje obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu do KDR sa mu nepodarilo preukázať hodnoverným spôsobom. Rovnako neboli zistené žiadne skutočnosti, že by mal byť v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Dočasne zhoršená politická situácia v dôsledku konania prezidentských volieb, ani stresy z dôvodu konfliktných situácií v krajine, i keď podopreté prehlásením žiadateľa o tom, že by mohol byť prenasledovaný v domovskej krajine, nie sú dôvodom na to, aby sa zneužíval inštitút azylu na dodatočné legalizovanie jeho pobytu v Slovenskej republike, ktorú si po nezákonnom vstupe na jej územie vybral za svoju cieľovú krajinu. Krajský súd v Bratislave, ktorý preskúmal rozhodnutie migračného úradu, konštatoval, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Odporca sa nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 ods. 1 zákona o azyle a tvrdil, že v jeho prípade nebola preukázaná reálna opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Pokiaľ ide o dôvody odvolania právnej zástupkyne, ide o rovnaké dôvody, na základe ktorých sa už odvolala proti rozhodnutiu Migračného úradu Ministerstva vnútra SR z
11. júna
12. Všetky informácie a podrobnosti týkajúce sa právnej veci navrhovateľa sú založené v spise ČAS: MU-114/PO-Ž-
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Saz /53/2012-40 zo dňa
14. októbra 2012, v ktorom krajský súd potvrdil rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR ČAS: MU-114-35/PO-Ž/2012 zo dňa
15. júna 2012, ktorým nebol navrhovateľovi udelený azyl

§ 13ods.

1 zákona o azyle a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana

§ 13cods.

1 uvedeného zákona. V. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. marca 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu
2. decembra 2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).

§ 8

zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

1. a)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
2. b)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 9

zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody

§ 8

.

§ 10

zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

1. a)manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
2. b)slobodným deťom azylanta alebo osoby

písmena

1. a)do 18 rokov ich veku alebo
2. c)rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený

§ 8(ods.

3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť

§ 4ods.

5 (ods. 4).

§ 13ods.

1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

§ 13a

zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

odseku 1 § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

§ 13a

, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

§ 13a

, alebo osoby

písmena

1. a)do 18 rokov ich veku alebo
2. c)rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

§ 13a, mladšieho ako 18 rokov.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť

§ 4ods.

5 (ods. 3).

§ 13cods.

1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

§ 20ods.

4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu

§ 15ods.

2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl ako také, ktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle.

názoru odvolacieho súdu judikovaného už v rozhodnutí 1Sža/15/2008 z 19. augusta 2008: „Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeo­becne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie dávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby“. „Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsled­kom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“. „Z administratívneho spisu odporcu“ (týka sa to aj prerokúvaného prípadu) vyplýva, že rozpory vo výpovediach navrhovateľa nebolo možné považovať za nepatrné, či zanedbateľné napokon navrhovateľ sám priznal účelovosť zmeny údajov týkajúcich sa osobných pomerov (počet, resp. existencia súrodencov), ako aj dôvody, pre ktoré žiadal udeliť azyl“. „Nedôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa pre ich rozpornosť, objektívne znemožnila odporcovi zistiť u navrhovateľa podmienky pre udelenie azylu“. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi týkajúcimi sa celkového posúdenia osoby žiadateľa o azyl odporcom, ako aj ním predostretých tvrdení. Detaily popísané a týkajúce sa členstva v strane UDPS, jeho prenasledovania pre aktivity jeho otca, resp. neskôr jeho matky. Údaje uvádzané v podrobnom odôvodnení rozsudku krajského súdu a opierajúce sa najmä o vyjadrenia navrhovateľa a teda i obsah správneho spisu, logicky odôvodňujú nedôveryhodnosť navrhovateľa, čím je splnená podmienka, pre ktorú odporca nie je povinný skúmať ďalšie podmienky pre udelenie azylu navrhovateľovi. Takýto záver sa významným spôsobom dotýka aj rozhodnutia odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany, čo vo svojom rozsudku krajský súd takisto náležite odôvodnil. Tu je však na mieste i konštatovanie krajského súdu, že navrhovateľovi v prípade návratu do KDR nehrozí konanie, zákonom o azyle definované ako vážne bezprávie, prenasledovanie, či stíhanie tak, ako to predpokladá zákon o azyle. Krajský súd presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto rozsudku, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP,

ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd zistil zo správneho spisu celý rad už uvedených rozporov v tvrdeniach navrhovateľa o jeho politickej angažovanosti, tak ako boli už pomenované.

jeho názoru preto niet pochybností o náležite zistenom skutkovom stave, pri hodnotení ktorého sa najvyšší súd priklonil k hodnoteniu odporcu a krajského súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250kods.

1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák. č.71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.