vlastného udania v zahraničí bytom naposledy N., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Rohovce, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-312-25/PO-Ž-2012 zo dňa
1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľovým jediným skutočným dôvodom podania žiadosti o udelenie azylu bola obava o jeho zdravie a život, že v roku 2009 vycestoval z Konga do Maroka, odkiaľ v roku 2011 vycestoval na Ukrajinu za účelom štúdia. Odporca tieto dôvody vyhodnotil ako nerelevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany a svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. II. Konanie pred súdom I. stupňa Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
názoru súdu táto námietka nebola dôvodná. Tak výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, spĺňal všetky obsahové náležitosti riadneho rozhodnutia. Je formulované zrozumiteľným spôsobom, z ktorého je zrejmé prečo, teda z akých dôvodov odporca rozhodol tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Odporca v odôvodnení rozhodnutia tiež jednoznačne konštatoval, že ako to vyplýva z obsahu vykonaného pohovoru, navrhovateľ vycestoval z krajiny svojho pôvodu výlučne zo študijných dôvodov, že doma nemal žiadne problémy, pričom z Ukrajiny, kde študoval, vycestoval z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov potrebných na štúdium. 2/ Námietka, že bol nedostatočne zistený stav veci:
názoru súdu ani táto námietka nebola dôvodná. Dôkazy vykonané v priebehu konania pred odporcom boli vykonané zákonným spôsobom, pričom odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal jednak z obsahu uskutočneného pohovoru s navrhovateľom, ako aj z obsahu vyhľadaných a do spisu založených správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Navrhovateľ v súvislosti s touto námietkou argumentoval tým, že odporca v konaní nevyhľadal a nezaložil do spisu informácie o politickej strane U.P.A.D.S. a ani o otcovi navrhovateľa.
názoru súdu zisťovanie týchto skutočností nebolo potrebné a to z dôvodu, že odporca rozhodol napadnutým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o azyl ako neopodstatnenej. V prípade tohto typu rozhodnutia sa nerozhoduje v merite veci, teda sa nezisťuje naplnenie či nenaplnenie dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, ale sa posudzuje iba otázka, či dôvody podanej žiadosti o azyl sú relevantnými vo vzťahu k §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia a aj z nasledujúceho odôvodnenia tohto rozsudku v prejednávanej veci navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu, že nemohol pokračovať v štúdiu na Ukrajine pre nedostatok finančných prostriedkov. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca v rozhodnutí nešpecifikoval zdroj v rozhodnutí použitých informácií, súd poukazuje na odporcov odkaz na komplex správ č.: MU-ODZS 2012/000391-002 zo dňa 5. júna 2012, v ktorom sú zdroje informácií konkretizované. Je fakt, že odporca tieto jednotlivé (konkrétne) zdroje informácií v rozhodnutí nešpecifikoval,
názoru súdu však táto skutočnosť nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nakoľko informácie použité v rozhodnutí (ich obsah) sú totožné s konkrétnymi informáciami, použitými v odôvodnení rozhodnutia (250i ods. 3 O.s.p.). Dôkazom, predloženým navrhovateľom počas konania pred súdom (členský preukaz strany U.P.A.D.S. otca navrhovateľa) sa súd nezaoberal z dôvodu § 250i ods. 1 O.s.p.,
ktorého prvej vety, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 3/ K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
názoru súdu odporca v merite veci rozhodol správne a v súlade so zákonom. V konaní bolo bezpochyby zistené, že navrhovateľ vycestoval z krajiny svojho pôvodu v roku 2009 výlučne za účelom štúdia. Skutočnosť, že v štúdiu nemohol pokračovať pre nedostatok finančných prostriedkov, ktorú skutočnosť označil ako dôvod svojej žiadosti o azyl nie je dôvodom, ktorý by bolo možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, resp. 13b zákona o azyle. Preto pokiaľ odporca navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku naznačil, že odporca mal jeho žiadosť posúdiť ako žiadosť podanú „na mieste“. Vo všeobecnosti sa utečencom „na mieste“ stáva cudzinec, ktorý síce neopustil krajinu svojho pôvodu z dôvodov § 8 zákona o azyle, ale z dôvodu okolností, ktoré nastali v krajine jeho pôvodu počas jeho neprítomnosti, sa tam nemôže alebo nechce vrátiť, pretože má obavy z prenasledovania (§ 8 zákona o azyle).
názoru súdu odporca v konaní posudzoval aj prípadnú otázku, či nejde o takýto druh žiadosti o azyl i keď to výslovne v odôvodnení rozhodnutia neuviedol. Vyplýva to totiž zo skutočnosti, že vyhľadal a do spisu založil informácie, týkajúce sa výbuchu v meste Brazzaville zo dňa 4. marca 2012 (v čase navrhovateľovej neprítomnosti v Kongu, keďže sa v tejto krajine nezdržiaval od roku 2009),
ktorých k takémuto výbuchu síce došlo, ale nešlo o teroristický čin, ale o náhodnú skutočnosť, spôsobenú elektrickým skratom. Toto zistenie teda preukázalo, že v krajine pôvodu nedošlo k žiadnej udalosti či okolnosti, v dôsledku ktorej by mal navrhovateľ odôvodnené obavy zo svojho prenasledovania. Ak teda k takejto udalosti objektívne nedošlo, odporca správne vyhodnotil navrhovateľovu žiadosť iba vo svetle navrhovateľom uvedených dôvodov (nedostatok finančných prostriedkov na štúdium) a nie ako žiadosť „na mieste“. Súd je toho názoru, že iba v prípade preukázania teroristických dôvodov vzniku predmetného výbuchu by bolo prípadne možné žiadosť navrhovateľa o azyl posúdiť ako žiadosť „na mieste“ a teda iba v tomto prípade by bolo potrebné žiadosť posúdiť v merite veci. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podrobnostiach uviedol, že Krajský súd v Bratislave sa nevysporiadal so všetkými námietkami správne a dôsledne. V prvom rade navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu, že rozhodnutie odporcu spĺňa všetky obsahové náležitosti riadneho rozhodnutia, pretože toto je len stručne odôvodnené, prečo sa žiadosť navrhovateľa zamieta ako zjavne neopodstatnená. Odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne neodôvodnil, prečo v navrhovateľovom prípade nerozhodol v merite veci a teda o udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany. Z rozhodnutia odporcu navyše nie je zrejmé z akých skutočností a informácií odporca vychádzal pri hodnotení prípadu navrhovateľa. K odôvodneniu zamietnutia žiadosti ako zjavne neopodstatnenej odporca len stroho uviedol, že navrhovateľ vycestoval z krajiny pôvodu výlučne za účelom štúdia. Následnými dôvodmi, ktoré uvádzal - politické aktivity jeho otca, jeho zatknutie a uväznenie, mučenie, sa odporca vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi. Ohľadne incidentu zo dňa
názoru súdu odporca v konaní posudzoval aj prípadnú otázku, či nejde o druh žiadateľa o azyl „na mieste“ i keď to v odôvodnení rozhodnutia neuviedol. Správny orgán je však povinný náležite zistiť skutkový stav veci a vo svojom rozhodnutí uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a objasniť ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Súd sa s uvedenou námietkou riadne nevysporiadal. Ak by sa odporca otázkou žiadateľa o azyl ako „žiadateľa na mieste“ zaoberal, bol by povinný vo svojom rozhodnutí k tejto otázke zaujať stanovisko, popísať skutkový stav veci a objasniť svoju správnu úvahu. Navyše, keby sa odporca otázkou žiadateľa o azyl ako „žiadateľa na mieste“ zaoberal, nemohol by predsa vyhodnotiť navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú, ale musel by rozhodnúť v merite veci. Z uvedeného je zrejmé, že odporca riadne neskúmal navrhovateľovu žiadosť ako žiadateľa o azyl „na mieste“. Súd sa s uvedenou argumentáciou nevysporiadal.
71/1967 Zb. o správnom konaní: „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“
3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú. S uvedeným záverom súdu taktiež nemožno súhlasiť. Ako už bolo uvedené vyššie odporca sa dôsledne nezaoberal všetkými skutočnosťami a dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany. Je pravdou, že z krajiny pôvodu navrhovateľ odišiel za účelom štúdia, ale počas pobytu v zahraničí sa v krajine pôvodu udiali skutočnosti, pre ktoré sa nemôže domov vrátiť. Má za to, že odporca mal prípad navrhovateľa skúmať ako žiadosť o medzinárodnú ochranu žiadateľa „na mieste“ a teda mal rozhodnúť v merite veci o udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa nemohol navrhovateľ vrátiť do krajiny pôvodu bola politická aktivita jeho otca v opozičnej strane U.P.A.D.S. a jeho nedávne zatknutie a uväznenie v krajine pôvodu z dôvodu obvinenia zo spoluúčasti na atentáte v muničnom sklade v Mpila. Následne z dôvodu nebezpečenstva museli krajinu opustiť aj navrhovateľovi súrodenci. Sestra navrhovateľa ho varovala pred návratom do krajiny pôvodu, pretože aj jemu z uvedených príčin hrozí v krajine nebezpečenstvo. Odporca žiadnym spôsobom neskúmal možnosť a nebezpečenstvo prenasledovania, resp. vážneho bezprávia hroziaceho príslušníkom opozičných strán a ich rodín. Súd skonštatoval, že odporca zistil, že k výbuchu skladu došlo, ale nešlo o teroristický čin, ale o náhodnú udalosť. S uvedeným však nemožno súhlasiť. Na základe dostupných informácií z krajiny pôvodu (vyššie uvedené) sa hovorí o zámernom výbuchu muničného skladu v Mpile, dokonca o pokuse o prevrat alebo zavraždení hlavy štátu. V tomto kontexte sa mal odporca navrhovateľovou žiadosťou o udelenie medzinárodnej ochrany aj zaoberať a rozhodnúť v merite veci a nie vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ako neopodstatnenej. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ uviedol, že súd sa nezaoberal riadne a dôsledne všetkými námietkami v podanom opravnom prostriedku a nevykonal potrebné, resp. navrhnuté dôkazy. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Saz/57/2012-27 zo dňa 21. novembra 2012 zmenil tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-312-25/PO-Ž-2012 zo dňa 8. augusta 2012 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Odporca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
odseku 1 § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že neboli splnené podmienky ustanovení §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle a z týchto dôvodov krajský súd ako aj pred ním odporca rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť o azyl navrhovateľa, ako zjavne neopodstatnenú zamietli, pretože dôvodom pre udelenie azylu neboli náboženské, rasové, politické, či iné dôvody, ale ekonomické dôvody, pričom nebolo preukázané žiadne prenasledovanie, hrozby, či poškodzovanie navrhovateľa v krajine pôvodu. Odporca nie je povinný
ustálenej judikatúry domýšľať za navrhovateľa dôvody, pre ktoré žiadal o azyl. Ak by pociťoval už pri vstupe na územie Slovenskej republiky (
ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.