2 ZKV určenej uznesením konkurzného súdu č. k. 5K/100/2000-358 zo dňa
ZKV môže byť jeho vlastníctvo, podielové spoluvlastníctvo, bezpodielové spoluvlastníctvo, ako aj držba veci. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je rozhodujúce zistenie, či vec, vylúčenia ktorej sa žalobca domáha, bola do konkurznej podstaty zaradená správcom konkurznej podstaty dôvodne. Žalobca v konaní namieta, že je legitímnym vlastníkom predmetných nehnuteľností, pretože tieto nadobudol na základe platného právneho úkonu - kúpnej zmluvy a jeho vlastníctvo je dobromyseľné. Prvostupňový súd zdôraznil, že vec - či už hnuteľná alebo nehnuteľná, je v konkurznej podstate zadržaná správcom nie
predpisov hmotného práva, ale predpisov práva procesného. Poukázal na to, že účelom návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty je zrušenie obmedzenia vysloveného týmito predpismi, a že potrebná procesná ochrana je žalobcovi poskytovaná tým, že v prípade vyhovenia návrhu bude vec výrokom rozsudku z podstaty vylúčená, a vrátená vylučovateľovi in natura. Vyplývajúc z uvedeného, prejednávaná žaloba je žalobou na plnenie, nie určovacou žalobou a teda predmetom konania o vylúčenie vecí nie je a nemôže byť určenie vlastníckeho alebo iného práva k vylučovanej veci. Súd mal za nesporné, že vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným do konkurznej podstaty je osvedčené listom vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., na ktorom je žalobca vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu vlastníctvo úpadcu k týmto nehnuteľnostiam a ani právny dôvod pre zápis týchto nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, v konaní osvedčený nebol. Žalovaný do súpisu konkurznej podstaty dodatočne zapísal nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bol pôvodne úpadca, avšak odvtedy došlo k ďalším prevodom vlastníckeho práva z úpadcu na obchodnú spoločnosť K. T. R. spol. s r. o., Košice, následne na obchodnú spoločnosť DELTA Prešov s. r. o. a nakoniec na spoločnosť DAMAX Prešov s. r. o., teda na žalobcu s tým, že každý prevod vlastníckeho práva povolil príslušný správny orgán, a to Správa katastra K.. Napriek tomu, že predmetom konania o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty nie je určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, zaoberal sa súd aj otázkou prechodu majetku
zmluvy o prevode časti privatizovaného štátneho podniku Drobný tovar Prešov, š. p. Prešov na úpadcu. Poukázal na § 19a ods. 1, ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, účelom ktorých bolo, aby bol chránený Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej tiež ako Fond národného majetku alebo Fond) ako predávajúci privatizovaného štátneho majetku a aby nadobúdatelia privatizovaného štátneho majetku, ktorého kúpnu cenu ešte nesplatili, nemohli týmto majetkom disponovať, prevádzať jeho vlastnícke práva a tento majetok zaťažovať, kým nesplatia kúpnu cenu Fondu národného majetku, a teda aby nedošlo k jeho poškodeniu. Citované ustanovenie preto neslúžilo na ochranu kupujúcich privatizovaného štátneho majetku, a teda ani úpadcu ako kupujúceho. Následný prevod privatizovaného štátneho majetku bol možný vtedy, ak Fond národného majetku dal k prevodu súhlas, aj keď nebola zaplatená kúpna cena, alebo ak Fond aj napriek žiadosti kupujúceho privatizovaného štátneho majetku na takúto žiadosť nereagoval. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku vyplýva, že žalobca v konaní predložil ako listinný dôkaz knihu odoslanej pošty úpadcu z roku 2010, teda z obdobia, kedy úpadca dňa
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení s inými listinnými dôkazmi predloženými v konaní, dospel k záveru, že žalobca preukázal, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože ich riadne odkúpil od obchodnej spoločnosti DELTA Prešov s. r. o. a úpadca pred vkladom predmetných nehnuteľností do základného imania obchodnej spoločnosti K. T. R. spol. s r. o., Košice požiadal Fond národného majetku Slovenskej republiky o súhlas
2 zákona č. 92/1991 Zb. V ďalšom mal súd za to, že samotný žalovaný správca konkurznej podstaty zaradením nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu vlastne spochybnil samotný úkon úpadcu - vloženie nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu do základného imania spoločnosti K. T. R. spol. s r. o., Košice notárskou zápisnicou zo dňa
1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 198,96 eur za 3 úkony právnych služieb v roku 2012, vrátane režijných paušálov, v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (ďalej tiež ako odvolateľ) argumentujúc odvolacími dôvodmi
2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ďalej
2 písm. b/, c/, d/ a f/ O. s. p. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, majúc za to, že v konaní preukázal, že úpadca je vlastníkom vecí, ktoré sú predmetom žaloby (č. l. 102 - 103). Žalovaný vo svojom odvolaní vyjadril názor, že súd v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty musí ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k predmetu konania. Toto je nevyhnutné z dôvodu, že konkurznú podstatu tvoria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a teda jediným a rozhodujúcim kritériom pre zápis veci do súpisu konkurznej podstaty je skutočnosť, či vec patrí alebo nepatrí dlžníkovi (úpadcovi). Žalovaný v prejednávanej veci preukázal, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na iný subjekt až po žalobcu, a teda že úpadca je vlastníkom vecí zapísaných do konkurznej podstaty. Žalovaný predložil zmluvu o predaji podniku č. 1185/1995, ktorou bola vec, ktorej vylúčenie žalobca z podstaty žiada, prevedená z Fondu národného majetku na úpadcu. Má za to, že v zmysle zmluvy, ako aj v zmysle zákona č. 92/1991 Zb., podmienky na platný prevod majetku z úpadcu na ďalšie subjekty splnené neboli. Argumentuje, že nebola splatená kúpna cena a nebol ani udelený súhlas Fondu, čo má zákonný aj zmluvný následok, že vloženie majetku do obchodnej spoločnosti K. T. R. spol. s r. o., Košice a jeho následný prevod až na žalobcu, bol vykonaný neplatnými právnymi úkonmi. Tvrdí, že priamo zákon určuje, že ak nie sú splnené vyššie uvedené podmienky, je právny úkon a všetky na neho nadväzujúce právne úkony, neplatné. K žalobcom predloženému dôkazu - knihe odoslanej pošty, odvolateľ uviedol, že jeho tvrdenie o tom, že úpadca Fond o udelenie súhlasu žiadal, je v rozpore s vyjadrením Fondu, ktorý túto skutočnosť poprel. Uvedené vyplýva z vyjadrenia Fondu, ktoré zaslal správe katastra v rámci rozhodovania o proteste prokurátora. Žalovaný tvrdí, že z predloženého dôkazu nie je zrejmé, na aký konkrétny právny úkon úpadca žiadal Fond o udelenie súhlasu, keďže je v ňom uvedený iba prevod majetku. Uviedol, že úpadca žiadal o udelenie súhlasu vo viacerých prípadoch a Fond na túto žiadosť vždy reagoval, nakoľko jeho vyjadrenie bolo stále priložené k návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Keďže súhlas, resp. žiadosť o jeho udelenie sú predpokladom platnosti právneho úkonu, nie je žalovanému jasné, prečo túto skutočnosť úpadca v návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností neuviedol. Žalovaný súdu prvého stupňa vytkol, že nesprávne a jednostranne vyhodnotil jednoznačné vyjadrenie Fondu o tom, že žiadosť neeviduje, v prospech žalobcu, ktorý predložil neurčitý dôkaz o odoslaní žiadosti. Má za to, že pokiaľ súd považoval vyjadrenie Fondu za nedostatočné, mal ho požiadať o informáciu, či eviduje žiadosť o udelenie súhlasu z dátumu uvedeného v knihe odoslanej pošty, a či sa táto týkala vecí, ktoré sú predmetom sporu. Nakoľko tak súd neučinil, sú jeho závery nepodložené vykonaným dokazovaním. K tvrdeniu, že prevod nespochybnil ani samotný Fond národného majetku, žalovaný uviedol, že toto nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože Fond o prevode majetku ani nevedel, keďže mu žiadosť o udelenie súhlasu doručená nebola. Žalovaný v ďalšej časti odvolania spochybnil záver súdu o tom, že ustanovenie zákona č. 92/1991 Zb., ktoré zakotvovalo neplatnosť právnych úkonov pred zaplatením kúpnej ceny, slúžilo na ochranu Fondu a nie na ochranu úpadcu. Uviedol, že Fond národného majetku je veriteľom úpadcu a v prípade, ak by majetok patril do konkurznej podstaty, došlo by k vyššiemu uspokojeniu jeho pohľadávky. Práve tým, že uspokojenie Fondu v konkurze by bolo vyššie, sú chránené jeho záujmy. Úpadca z rozsahu svojho majetku nemá žiaden prospech, pretože ten bude speňažený za účelom uspokojenia konkurzných veriteľov. Odvolateľ tiež namietol, že úpadca nemôže niesť zodpovednosť za nezákonný postup obvodného úradu - správy katastra. Súdu vytkol, že nebral ohľad na skutočnosť, že prokuratúra podala proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva protest, ktorému následne bolo vyhovené. Prokuratúra tak konala v záujme ochrany oprávnených záujmov štátu a dotknutých osôb na tom podklade, že postupom úpadcu, resp. osôb konajúcich v jeho mene a postupom obvodného úradu, bol preukázateľne porušený zákon. V závere svojho odvolania poukázal odvolateľ na to, že domnienka hodnovernosti a správnosti údajov katastra nehnuteľností platí len dovtedy, kým nie je preukázaný opak. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č. l. 106 - 109), ktorý navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec
1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Predmetom konania je vylučovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd z konkurznej podstaty úpadcu Detes Trade a. s., so sídlom: Zimná 97, Spišská Nová Ves, IČO: 31 710 671, vylúčil nehnuteľnosti ležiace v katastrálne územie K., zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X. (zastavané plochy a nádvoria výmere 420 m2), parcela č. XXXX/XX (ostatné plochy o výmere 251 m2), parcela č. XXXX/XX (ostatné plochy o výmere 564 m2) a stavba - dom súp. č. XXXX, postavená na parc. č. XXXX/X v celosti.
1 ZKV, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu.
1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
2 ZKV, súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Z obsahu spisu je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5K/100/2000-11 zo dňa
výpisu z LV č. 3977 vo vlastníctve úpadcu. Predmetné nehnuteľnosti doplnil správca do súpisu konkurznej podstaty s poznámkou o nároku žalobcu. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5K/100/2000-588 zo dňa
2 ZKV. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností v celosti. Z časti B: „Vlastníci a iné oprávnené osoby“ je zrejmý titul nadobudnutia nehnuteľností, ktorým je kúpna zmluva č. 2/2009 zo dňa
c/ O. s. p. Konanie o určovacej žalobe vyžaduje splnenie osobitných podmienok, na existenciu ktorých musí súd prihliadať kedykoľvek v priebehu konania (§ 103 O. s. p.). Vlastnícke právo odlišne od zápisu v katastri nehnuteľností môže súd určiť jedine vo výroku svojho rozsudku a nie v jeho odôvodnení, a to za účasti všetkých osôb dotknutých výrokom rozhodnutia. V opačnom prípade by došlo k neprípustnému a nezákonnému popretiu vlastníckeho práva dotknutých subjektov, ktorí by nemali možnosť účinne sa brániť. Žalobca má v konaní za to, že sporné nehnuteľnosti nadobudol na základe platného právneho úkonu a jeho vlastníctvo je dobromyseľné, v dôsledku čoho je ich legitímnym vlastníkom. Zo spisu vyplýva, že pôvodným vlastníkom sporných nehnuteľností bol úpadca (v tom čase konajúci pod obchodným menom Drobný tovar - Slovakia a. s.), ktorý ich notárskou zápisnicou sp. zn. N 497/2000, Nz 490/2000 spísanou na Notárskom úrade v Sečovciach notárom JUDr. Alexandrom Demeterom dňa
ktorej dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych predchodcov vlastníka, stráca vlastnícke právo aj posledný - aktuálny vlastník, by bola narušením celého konceptu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Nemožno preto akceptovať výklad,
ktorého by zánikom právneho titulu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k určitej veci právny predchodca aktuálneho vlastníka, zaniklo aj vlastníctvo osoby, ktorá svoje právo odvodzuje od svojho právneho predchodcu (tzv. derivatívny - odvodený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva), pretože v opačnom prípade by si tento svojím vlastníctvom nemohol byť nikdy istý. Ochrana vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa je podporená judikatúrou ústavného súdu (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 165/11), i keď je nepopierateľným faktom, že prevod vlastníckeho práva medzi viacerými nadobúdateľmi sa musí skúmať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu. Súd prvého stupňa sa v konaní ďalej zaoberal aj otázkou prechodu majetku
zmluvy o prevode časti privatizovaného štátneho podniku Drobný tovar Prešov, š. p. Prešov na úpadcu, a to aj napriek tomu, ako správne uviedol, že predmetom konania o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o vylúčenie ktorej v konaní ide. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vo vzťahu k tejto otázke vykonal vo veci dostatočné dokazovanie v súlade s ust. § 120 a nasl. O. s. p., z ktorého vyvodil správne skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v konaní predložil knihu odoslanej pošty úpadcu z roku 2010, z ktorej fotokópia listu so zoznamom podaní je zažurnalizovaná na č. l. 89 spisu. V tejto knihe je skutočne pod poradovým číslom 317 evidovaná žiadosť úpadcu zo dňa
1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďže si však trovy v odvolacom konaní neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.