Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžo/61/2012 Identifikačné číslo spisu: 1010201692 Dátum vydania rozhodnutia: 19.06.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

ust. § 204 ods. 1 a ust. § 205 ods. 1, 3 O.s.p., tvrdiac, že všetky odvolacie námietky aj s poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca musí uviesť v podanom odvolaní v zákonnej 15 dňovej lehote a po jej uplynutí nemôže rozširovať jeho rozsah. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobcu zamietol, ktorým rozhodnutím prvostupňový správny orgánu určil, že žalobca zodpovedá podľa ust. § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v 100 % rozsahu za škodu vo výške 18 469,10 eur, ktorú spôsobil služobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a uložil mu povinnosť v súlade s ust. § 169 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z .z. uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 773,42 eur a to v lehote 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu mu predchádzajúceho, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú v súvislosti s plnením jeho služobných povinností a súčasne o povinnosti žalobcu nahradiť spôsobenú škodu v určenej výške v intenciách zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.). Z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Prezídia Policajného zboru úradu boja proti organizovanej kriminalite č.p.:PPZ-3-44/BOK-Šk-2010 zo dňa 16. februára 2010, ktorým správny orgán prvého stupňa určil, že podľa ust. § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobca zodpovedá v 100 % rozsahu za škodu vo výške 18 469,10 eur, ktorú spôsobil služobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a uložil mu povinnosť v súlade s ust. § 169 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 773,42 eur a to v lehote 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, pričom zvyšná časť škody vo výške 17 695,68 eur ide na ťarchu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Správne orgány oboch stupňov zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu ustálili na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 8/03 zo dňa 15. decembra 2004

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 126/2005 zo dňa 18. októbra 2005, ktorým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyplatilo dňa 23. decembra 2005 náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 556 400 Sk ( 18 649,10 eur) titulom ochrany osobnosti z dôvodu nezákonného zásahu polície dňa 3. augusta 2001, ktorý sa vykonal pod riadením žalobcu, ktorým konaním žalobca prekročil svoje kompetencie. Žalobca v priebehu celého správneho konania sa bránil tým, že pri zásahu v uvedený deň postupoval v zmysle zákona po predchádzajúcom odsúhlasení svojich nadriadených, svojim konaní si plnil len svoje funkčné povinnosti a postupoval tiež v zmysle zaužívanej praxe tak, ako v iných podobných prípadoch pred predmetným zásahom ako aj po ňom. Po preskúmaní veci odvolací súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania je sporné, či za škodu ktorá žalovanému vznikla v dôsledku vyplatenia nemajetkovej ujmy na základe súdneho rozhodnutia v konaní o ochranu osobnosti z dôvodu nezákonného zásahu polície zodpovedá žalobca, keď správne orgány oboch stupňov mali za to, že za vzniknutú škodu zodpovedá žalobca, pretože predmetný zásah polície bol vykonaný pod jeho vedením, na čo nemal dostatok kompetencie a žalobca tvrdil, že predmetný zásah vykonal so súhlasom svojich nadriadených v súlade so zákonom a zaužívanou praxou. Z uvedených dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť na skutkové okolnosti a právne posúdenie zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu. Podľa ust. 48 ods. 3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Zb. účinného v rozhodnom čase, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, Podľa ust. 160 ods. 1, 2 citovaného zákona policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je

1. a)vznik škody,
2. b)porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
3. c)príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
4. d)zavinenie,
5. e)právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Podľa ust. § 166 ods. 1, 2 citovaného zákona policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Podľa ust. § 167 ods. 2 citovaného zákona, ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b/, zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu. Podľa ust. § 169 ods. 1, 3 citovaného zákona, ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd. Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností policajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta. Podľa ust. § 170 ods. 1 citovaného zákona služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z.). Senát odvolacieho súdu v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážil relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, a preto jeho právny záver o zodpovednosti žalobcu za škodu je potrebné považovať za predčasný, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za zákonne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu, a preto odvolací súd považoval napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd žalobu zamietol, za nesúladný so zákonom. Zákonodarca v právnej norme § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje zodpovednosť policajta služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, pričom povinnosť preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone (§§ 164 a 165) zaťažuje služobný úrad. Súčasne zákonodarca v právnej norme § 160 ods. 2 tohto zákona ustanovuje právne podmienky vzniku zodpovednosti policajta za škodu vzniknutú služobnému úradu tak, že kumulatívne musia byť splnené - preukázanie vzniku škody, preukázanie, že policajt porušil povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, v dôsledku čoho vznikla škoda, teda príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, zavinenie policajta a právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Ďalej zákonodarca v právnej norme § 166 ods. 1, 2 uvedeného zákona ustanovuje zodpovednosť policajta za škodu tak, že je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu a výšku náhrady škody, ktorá vznikla jeho nedbanlivostným zavinením. Súčasne zákonodarca v právnej norme § 167 ods. 2 tohto zákona ustanovuje právne podmienky, ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, že rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 22. októbra 2007, č. p. PPZ-51-12/BOK-Šk-2007 bolo rozhodnuté o zodpovednosti M.. A. F. podľa § 160 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z. v rozsahu 50% za škodu vo výške 556.400,.Sk a bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 278.200 Sk a rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 22. októbra 2007, č. p. PPZ-51-13/BOK-Šk-2007 bolo rozhodnuté o zodpovednosti žalobcu podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v rozsahu 50% za škodu vo výške 556.400 Sk a bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 278.200 Sk. Na základe odvolania žalovaný rozhodnutiami zo dňa 11. februára 2008 č. p.: SLV-197/PK-2007 a č. p.: SLV-196/PK-2007 uvedené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že „z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva aké povinnosti porušil odvolateľ. Poukazom na právnu úpravu v § 160 ods. 1 zákona konštatoval, že práve porušenie týchto povinností nie je v napadnutom rozhodnutí spoľahlivo určené a existencia právoplatného rozhodnutia súdu nemusí nutne znamenať naplnenie predpokladov pre stanovenie všeobecnej alebo osobitnej zodpovednosti za škodu. Túto skutočnosť musí príslušný nadriadený v konaní o náhrade škody preukázať. Tým, že odvolateľ velil policajnému zásahu v inkriminovanom čase, ako sa to uvádza napadnutom rozhodnutí, ešte neznamená, že boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Je preto nevyhnuté preukázať, že ak odvolateľ velil policajnému zásahu, aké povinnosti porušil pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné, pre orgán ktorý ho vydal nepostačuje, nakoľko rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním ukladá konkrétna povinnosť. Zákon v § 241 ods. 3 vyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Všeobecná zodpovednosť policajta za škodu, ktorú spôsobil na majetku služobného úradu, je zároveň zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Dôkazným bremenom sa rozumie dôkaz o tom, že konanie policajta bolo protiprávne a ním zavinené. Dôkazné bremeno je pri všeobecnej zodpovednosti policajta na služobnom úrade. Existenciu škody, jej rozsah, výšku a príčinnú súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním a škodou preukazuje služobný úrad." Následne správny orgán prvého stupňa po doplnení dokazovania zadovážením si vyšetrovacieho spisu na vec sa vzťahujúceho vydal ďalšie rozhodnutie dňa 29. mája 2009, č. p.: PPZ-51- /BOK-Šk-2007, ktorým rozhodol o zodpovednosti žalobcu podľa § 160 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z. tak, že za škodu vo výške 556.400 Sk žalobca zodpovedá v rozsahu 100% a uložil mu povinnosť nahradiť škodu vo výške 556.400 Sk. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca sa taktiež odvolal. Rozhodnutie žalovaného o jeho odvolaní sa v administratívnom spise nenachádza. Správny orgán prvého stupňa vydal ďalšie rozhodnutie dňa 16. júla 2009, č. p.: PPZ-2-35/BOK-Šk-2009, ktorým rozhodol o zodpovednosti žalobcu podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. tak, že za škodu vo výške 18.469,10 eur zodpovedá v rozsahu 100% a uložil mu povinnosť nahradiť škodu vo výške 773,42 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca sa taktiež odvolal. Rozhodnutie žalovaného o jeho odvolaní sa v administratívnom spise nenachádza. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. p.: PPZ-2-35/BOK-Šk-2009 zrušil, nakoľko s odvolateľom nebola vopred prerokovaná výška škody v 100% rozsahu a povinnosť uhradiť sumu vo výške 773,43 eur a vrátil vec oprávnenému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie zo dňa 16. februára 2010, č. p. PPZ-3-44/BOK-Šk-2010, ktorým rozhodol o zodpovednosti žalobcu za škodu vo výške 18 469,10 Eur v 100% rozsahu a uložil mu povinnosť v súlade s ust. § 169 ods. 1 zákona uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 773,42 Eur. Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu bolo rozhodnutím žalovaného správneho orgánu zo dňa 27. mája 2010, č. p. SLV-PK-36/2010 zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Preskúmavanie rozhodnutí žalovaného je predmetom tohto konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd konštatuje, že žalovaný k súdnemu prieskumu nepredložil kompletný spisový materiál, čo je jedným z dôvodov, pre ktoré správny súd môže preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 3 Os.p.. Odvolací súd ďalej konštatuje, že správne orgány oboch stupňov doposiaľ nevenovali dostatočnú pozornosť zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu, keď neposudzovali jeho zodpovednosť náležite v intenciách zákonom predpokladaných podmienok v zmysle § 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. a na preukázanie ktorých podmienok si ani nezadovážili relevantné dôkazy, keďže v administratívnom spise sa nenachádzajú dôkazy, z ktorých by vyplývali služobné zaradenie žalobcu a rozpis jeho služobných povinností. Správne orgány sa taktiež nedostatočne vysporiadali s obranou žalobcu, že za skutok kladený mu za vinu nemôže zodpovedať, pretože konal s vedomím svojich nadriadených po predchádzajúcom rozpracovaní služobného zásahu v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Samotná skutočnosť, že velil predmetnému zásahu, nemôže zakladať jeho zodpovednosť za neskôr vzniknutú škodu služobnému úradu. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia tvrdí, že pre posúdenie zodpovednosti žalobcu je právne irelevantné, či súhlas dal ako zastupujúci nadriadeného, nie je možné súhlasiť s takýmto tvrdením, pretože pokiaľ zásah bol natoľko v štádiu rozpracovania, že pre jeho realizáciu v rozhodný deň bol potrebný len súhlas nadriadeného, ktorého v čase jeho neprítomnosti zastupoval žalobca, tak uvedená skutočnosť - zastupovanie nadriadeného, je pre posúdenie zodpovednosti žalobcu právne významná, avšak z administratívneho spisu taktiež nevyplýva jeho oprávnenie na zastupovanie nadriadeného v rozhodný deň. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 11. februára 2008 č. p.: SLV-197/PK-2007, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, konštatoval, „že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva aké povinnosti porušil odvolateľ. Poukazom na právnu úpravu v § 160 ods. 1 zákona ďalej konštatoval, že práve porušenie týchto povinností nie je v napadnutom rozhodnutí spoľahlivo určené a existencia právoplatného rozhodnutia súdu nemusí nutne znamenať naplnenie predpokladov pre stanovenie všeobecnej alebo osobitnej zodpovednosti za škodu. Túto skutočnosť musí príslušný nadriadený v konaní o náhrade škody preukázať. Tým, že odvolateľ velil policajnému zásahu v inkriminovanom čase, ako sa to uvádza napadnutom rozhodnutí, ešte neznamená, že boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Je preto nevyhnuté preukázať, že ak odvolateľ velil policajnému zásahu, aké povinnosti porušil pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán ktorý ho vydal nepostačuje, nakoľko rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním ukladá konkrétna povinnosť. Zákon v § 241 ods. 3 vyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Všeobecná zodpovednosť policajta za škodu, ktorú spôsobil na majetku služobného úradu, je zároveň zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Dôkazným bremenom sa rozumie dôkaz o tom, že konanie policajta bolo protiprávne a ním zavinené. Dôkazné bremeno je pri všeobecnej zodpovednosti policajta na služobnom úrade. Existenciu škody, jej rozsah, výšku a príčinnú súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním a škodou preukazuje služobný úrad". Napriek uvedenému žalovaný svojmu právnemu záveru a vytýkaným nedostatkom prvostupňovému správnemu orgánu v ďalšom konaní nevenoval náležitú pozornosť, keď z následných rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, z akých dôvodov bola určená práve zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu v rozsahu 100%, keď z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že predmetný zásah bol rozpracovaný v konaní viacerých policajtov zapracovaných do prípravy zásahu v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti organizovanej skupiny. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že v predmetnom konaní bola preukázaná škoda a jej výška, ktorá vznikla služobnému úradu v súvislosti s vyplatením nemajetkovej ujmy poškodeným na základe rozhodnutia súdov. Zodpovednosť žalovaného za vznik škody a jej výška bola právoplatne určená rozhodnutiami súdu - rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 8/03 zo dňa 15. decembra 2004

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 126/2005 zo dňa

1. októbra
2. Súd v preskúmavanom konaní a ani služobné úrady v predmetnom správnom konaní nemajú dostatok právomoci posudzovať a prehodnocovať zodpovednosť služobného úradu za vznik škody, ktorá vznikla v súvislosti s vyplatením náhrady nemajetkovej ujmy poškodeným. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú služobnému úradu považoval za dôvodné. Odvolací súd v preskúmavacom konaní sa nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalobcom až v odvolaní, pretože žalobca túto námietku nevzniesol v žalobe. Súd postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupu žalovaného správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podanej v zákonnej lehote v zmysle § 247 O.s.p.

§ 250bods.

1 O.s.p., rozsah ktorej žalobca môže rozšíriť len v lehote stanovenej na podanie žaloby podľa § 250h ods. 1 O.s.p.. V dôsledku uvedeného súd je teda oprávnený posudzovať nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného len v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe podanej v zákonnej lehote a na neskôr vznesené námietky nemôže prihliadať. Pokiaľ teda žalobca vzniesol uvedenú námietku až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, podal ju po uplynutí zákonnej lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol ani na ďalšie námietky žalobcu uplatnené v písomnom podaní doručené odvolaciemu súdu dňa 16. novembra 2012, ktorým doplnil dôvody svojho odvolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3, veta prvá O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, považujúc za hospodárne aj zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia, keďže trpelo vadami, vyššie uvedenými, majúcimi za následok nedostatočne zistenie skutkových okolností, na základe ktorým bola určená zodpovednosť žalobcu za škodu, ktorá bola spôsobená služobnému úradu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.

ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu priznal, pretože bol v tomto konaní úspešný. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré vyplývali zo spisu a to vyčíslenie náhrady právneho zastúpenia zo dňa

1. októbra 2010, doručené súdu
2. októbra 2010 - prevzatie a príprava, podanie žaloby po 55,49 eur, paušálna náhrada za úkon po 7,21 eur a DPh 19 %, teda v celosti 149,23 eur. Vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nemohol priznať, pretože ich výšku si v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 151ods.

2 O.s.p. v lehote nevyčíslil. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.