1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného M. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, č. k. 3 To 29/2012, takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. P. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen zo dňa 2. januára 2012, č. k. 2 T 101/2011, bol obvinený M. P. uznaný vinným zo spáchania prečinu krivého obvinenia
1 Tr. zák. a prečinu ohovárania
1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že: dňa
1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici na jeho podklade preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto ho uznesením zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn. 3 To 29/2012,
por. zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. P. prostredníctvom obhajkyne dovolanie, uplatniac dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obvinený uviedol, že odôvodnenia rozhodnutí súdov nižšieho stupňa nenapĺňajú dikciu zákona vyplývajúcu z ustanovenia § 168 Tr. por. Súdy nevyložili, ktoré skutočnosti vzali za dokázané a o ktoré konkrétne dôkazy svoje tvrdenia opreli. Súdy sa nezaoberali ani otázkou z akého dôvodu nevyhoveli návrhom obvineného na vykonanie ďalších dôkazov. Obvinený vyjadril názor, že prvostupňový, ako aj odvolací súd takýmto konaním porušili základné zásady trestného konania uvedených v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. a § 2 ods. 12 Tr. por. Súdy hodnotili vykonané dôkazy jednostranne tak, že výpoveď poškodeného O. C. považovali za vierohodnú a naproti tomu výpoveď obvineného považovali za účelovú a jeho tvrdenia hodnotili ako nelogické a nekonkrétne. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z trestnej minulosti obvineného, pričom svoje výroky riadne neodôvodnil. Aj odvolací súd sa mal
názoru dovolateľa, „hlbšie a presvedčivejšie“ zaoberať odvolacími tvrdeniami obvineného. V záverečnej časti odôvodnenia dovolania obvinený poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
ktorej právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdov boli odôvodnené a presvedčivé. Navrhol preto, aby dovolací súd vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
por. zistil, že dovolanie podané obvineným M. P. nie je dôvodné. Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajkyne, bolo preto podané osobou oprávnenou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. Dovolanie bolo podané na Okresnom súde Zvolen, t.j. v mieste uvedenom v ustanovení § 370 Tr. por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Z obsahu odôvodnenia dovolania je zrejmé, že obvinený primárne namietal nesprávne rozhodnutie o jeho vine ako aj, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa neboli odôvodnené v súlade s požiadavkami zákona. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie.
citovaného ustanovenia môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V danej súvislosti treba zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci, ako ho zistil a ustálil okresný súd. V predmetnej trestnej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie,
ktorého obvinený M. P. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov prečinu krivého obvinenia
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohovárania
1 Tr. zák., zo spáchania ktorých deliktov bol obvinený uznaný vinným. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať porušenie práva na spravodlivý proces. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. pripúšťa možnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. teda nie je daný. Stanovisko obvineného prezentované v odôvodnení dovolania, že vo veci konajúce súdy hodnotili vykonané dôkazy jednostranne v jeho neprospech, pričom neakceptovali obhajobné návrhy na doplnenie dokazovania, nezodpovedá skutočnosti a predstavuje prevažne jeho subjektívny názor. Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meriotórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov , ktoré už boli vo veci vykonané. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obvinený M. P. na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Zvolen konanom dňa
1 písm. i/ Tr. por. za irelevantnú. Značná časť dovolacích námietok obvineného smeruje proti odôvodneniu rozsudkov okresného a krajského súdu, ktorými námietkami sa však Najvyšší súd nezaoberal, nakoľko dovolanie proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (
7 Tr. por.). Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. P. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.